Denník N

S takýmto Slovenskom som veru nepočítal

To, na čo sme z histórie hrdí, bol vždy tak trochu punk. Štúrovci, Povstanie, November, menšina proti väčšine, niekedy víťazne a inokedy nie, ale s hlavou hore a s čistým svedomím. Nie preto, že musíme, ale preto, že je to správne. Tak aj teraz.

Posledné týždne to pri pohľade z vonku vyzerá, že Slováci sú skutočne úbohí. Taký sedliacky, skutočne holubičí národ, hovoril som si. Nedalo sa inak, stačilo otvoriť akúkoľvek internetovú diskusiu a musel som sa ísť vedľa na toaletu vyvracať. Akékoľvek reči o kresťanskom Slovensku sú smiešne, v dobe, keď pápež vyzýva každého na prijatie utečencov.

Najhoršie bolo vedieť, že ide o reálnych ľudí. Aj na jednej strane, aj na druhej. Na jednej strane tisíce trpiacich, na druhej tisíce tých, ktorí im želajú smrť. A to si nerobím srandu, veď to videl každý z nás, normálne sa tam ľudia podpisovali vlastnými menami a želali tým ľuďom smrť, nech pokapú, hovorili.

S takýmto obrazom Slovenska som nepočítal. Jasné, vedel som o našej sedliackej povahe, že priemerný Slovák má úplne u riti nejaké svetové aj domáce hodnotové problémy. Bohatí politici, sused má viac, umrela mi mačka, v krčme došlo pivo, robím 30 rokov a zarábam 300 eur. Takto nejako vyzerajú slovenské problémy.

Niektoré sú banálne, niektoré strašne dôležité. Ale objavil sa iný problém, akútny, aktuálny, momentálne oveľa  dôležitejší, ako ostatné a strašne veľa obyvateľov našej krajiny na ten problém napľulo a je to hrozné. Posledné týždne neboli pre mňa ako Slováka príjemné. Zvykol som si na všeličo, ale toto bolo na mňa príliš.

Našťastie to nie je jediná tvár, ktorú Slovensko má.

Našťastie u nás funguje „pomôž si sám“ aj v dobrom slova zmysle. Konkrétne 1000 (!!!) ľudí naprieč Slovenskom v iniciatíve KtoPomoze.sk. To nie je maličkosť, projekt vznikol v dobe, keď ešte situácia nebola zďaleka taká vyhrotená a – naivne – sme sa nádejali, že naša vláda zaujme k utečencom… nuž, iné stanovisko. Ale nie. Lebo „hlas ľudu“ a treba chrániť kresťanské Slovensko. Ale to nie je vina tej tisícky a tá si stále zaslúži obdiv a uznanie.

No a dnes? V dobe keď píšem tieto riadky je pod Výzvu k ľudskosti podpísaných 11097 ľudí a keď ich čítate vy, je ich už určite viac. Aj medzi nimi je veľa úbožiakov „Nie parazitom, Parazitovo“ a podobne, ale viete čo? Srať na nich, pretože ďalšie tisíce ľudí vyzbierali TONY vecí, ktorými dosť pravdepodobne zachránili stovky životov a pomoci stále pribúda. „Thank you, Slovakia“ znie od nich, nie vďaka vláde, nie vďaka politikom, nie výlučne vďaka kresťanom, ale vďaka dobrým ľuďom, ktorých na Slovensku máme, zdá sa, neúrekom. Prečítajte si viac, ja som to dal dnes ráno a povzbudenie mi to dodalo ako máločo.

Pretože v záplave malosti som s tak veľkým Slovenskom nepočítal.

Stále to ale nestačí. Akokoľvek sú tieto iniciatívy úžasné, ukazujú aj odvrátenú stranu: ako veľmi Slovensko zlyháva ako štát. Pretože ak vedia bežní ľudia urobiť toľko dobra, Fico môže vytočiť jedno číslo a zajtra odíde miliarda eur, číslom 1 000 000 000, tá, ktorú by inak ukradli, ale stále si to môže dovoliť, lebo tých miliárd na ukradnutie je ešte veľa, tak na čo čaká? Chápete, nikto nehovorí, že to je systémové riešenie, ale keď sa deje TOTO, tak na systémové riešenie nie je čas, nad tými môžeme premýšľať a diskutovať, ale tu zatiaľ živoria konkrétni ľudia, takže pardon, ale niečo urobiť by sa patrilo.

Ale kým sa tak nestane, kým nebudeme žiť v štáte, na ktorý sa dá viac – menej aspoň v dôležitých veciach spoľahnúť, dovtedy to bude len na nás.

Nakoniec, ani v histórii nemáme veľa pekných príkladov Slovenskej štátnosti. Skôr naopak. To, na čo sme hrdí, bol vždy tak trochu punk. Štúrovci, Povstanie, November, menšina proti väčšine, niekedy víťazne a inokedy nie, ale s hlavou hore a s čistým svedomím. Nie preto, že musíme, ale preto, že je to správne. „Stojím tu, lebo inak nemôžem.“

 

Takéto Slovensko chceme, takéto Slovensko potrebujeme.

Teraz najčítanejšie

Dominik Harman

Absolvent Kolégia Antona Neuwritha. Žilinčan. Študent politológie na BISLA. Člen tímu SOMZA.TO. Marketér, bloger. Píšem o blogovaní a marketingu na Harmanis.sk