Rok s koronavírusom 1/2- Ako ovplyvnila pandémia veterinárnych lekárov?

Uplynul presne rok, čo nás doslova prepadol fenomén menom Covid-19. Zastihol nás, veterinárnych lekárov nepripravených, ale nie sme v tom sami. Zaskočení ostali všetci, hádam okrem konšpirátorov. Tým nastali „zlaté časy“.

Stali sme sa súčasťou prvej línie

Od momentu, kedy v marci 2020 vyhlásil vtedy ešte dosluhujúci premiér núdzový stav a následne prvý lockdown, ocitli sme sa my, súkromní veterinárni lekári vo výnimke z povinnosti uzatvorenia prevádzky. Takto to ostalo počas všetkých nasledujúcich obmedzení. Do  výnimiek obmedzeného pohybu osôb bolo zaradené aj poskytnutie starostlivosti zvieratám. Ocitli sme sa tak úplne od začiatku v prvej línii, ale len akosi povinnosťami a nasadením, ktoré od nás vyžadovala vzniknutá situácia. Keď však prišlo k zohľadneniu tohto nasadenia pri prerozdeľovaní PPE (personal protective equipment- ochranné pomôcky), neskôr pri možnosti participovať na celoplošnom testovaní (to bola veľmi trápna chvíľa, ktorú MZ SR čiastočne zvrátilo doplňujúcou vyhláškou) a vyvrcholením je studená sprcha- nezaradenie do prvolíniovej infraštruktúry vo vakcinačnom pláne proti Covid-19. Je to o to zarážajúcejšie, že napríklad naša profesia je jedna z najmenej konšpirujúcich proti vakcináciám. V prieskume², ktorý si interne vykonala Komora veterinárnych lekárov SR (KVL SR) u svojich členov, sme veľmi predvídateľne deklarovali, že až 80% z nás sa chce dať vakcinovať. V porovnaní s inými profesiami (nevynímajúc celý zdravotnícky personál) sme na tom veľmi dobre. Len sa na nás akosi „zabudlo“.

Dopady na veterinu

Fenoménom tejto pandémie je jej globálnosť. Tak ako prináša globalizácia benefity a negatíva pre náš každodenný život, z pohľadu šírenia infekcie je to doslova nočná mora. Na to aké dopady to malo na našu profesiu sa pozrela podrobnejšie WSAVA (World small animal veterinary association) s podporou niektorých ďalších medzinárodných veterinárnych organizácii. Za značnej pomoci svojich dcérskych asociácií v jednotlivých krajinách vyspovedali 5000 veterinárnych lekárov na šiestich kontinentoch v 91 krajinách. Prieskum¹ sa uskutočnil v novembri 2020 a zameral sa predovšetkým na obdobie prvej vlny pandémie. Výsledky tohto prieskumu sú zaujímavé najmä z toho hľadiska, že len v niektorých špecifických prípadoch sa zásadne líšili v jednotlivých regiónoch. Celkovo môžeme skonštatovať, že pandémia sa dotkla všetkých. Na jednej strane sa infikovalo množstvo veterinárnych lekárov (celosvetovo sa jedná o 5%¹, na Slovensku to bolo 14,56%²), na strane druhej to ovplyvnilo i fungovanie kliník takpovediac na celom svete¹ :

• 84% pracovísk zaviedlo povinnosť nosenia ochrany tváre,
• 60% kliník zmenilo/obmedzilo ordinačné hodiny,
• 54% kliník obmedzilo počet sprievodných osôb so zvieraťom,
• 45% kliník prešlo na „Kerbside“, t. j. preberanie pacientov pred klinikou a úplné zamedzenie prístupu majiteľov do priestorov kliniky (tento prístup bol najviac rozšírený v anglicky hovoriacich krajinách),
• až 33% kliník zaviedlo povinnosť vopred sa telefonicky nahlásiť/objednať na termín,
• 17% kliník uvádza, že museli na určitý čas zatvoriť svoju prevádzku ( z dôvodu karantény)- to je takmer každá šiesta klinika celosvetovo,
• 10% respondentov uviedlo, že sa obmedzila ich práca, niečo, ako „kurzarbeit“ v našich končinách.

Jedným z najväčších problémov prvej vlny pandémie bol už vyššie zmienený nedostatok PPE, ale tiež liekov a veterinárnych diét. V celosvetovom meradle¹ až 88% opýtaných pracovísk uvádza ich zásadný nedostatok (v niektorých krajinách až nad 90%). Východoeurópsky región nebol žiaľ výnimkou.

Zásadný bol aj dopad na portfólio poskytovaných služieb. Z pochopiteľných dôvodov sa výrazne obmedzili návštevy veterinárneho lekára u pacienta doma a  prišlo k redukcii rutinných a preventívnych zákrokov a vyšetrení (vakcinácie, kastrácie, poskytovanie pohotovostnej služby, ale aj čipovanie, či vystavovanie petpasov).

Osobitou kapitolou je výpadok príjmov kliník. Tu sa prejavili rozdiely medzi regiónmi asi najviac:

• 37% kliník deklaruje zníženie príjmov (západná Európa 42%, východná Európa 43%, severná Amerika 20%)
• 27% kliník nepocítilo zmeny v príjmoch (západná Európa 31%, východná Európa 34%, severná Amerika 19%)
• 35% kliník zaznamenalo zvýšenie príjmu (západná Európa 27%, východná Európa 24%, severná Amerika 61%)

V prieskume KVL SR² bola otázka na návštevnosť kliník, nie na tržby. Približne 52% pracovísk uvádza nárast pacientov a 48% pokles. Bolo by zaujímavé vedieť, či sú za týmito údajmi aj regionálne rozdiely.

Zlá situácia nás neodradila

Ak by sme to teda chceli krátko zhrnúť, zasiahla nás pandémia Covid-19 podobne ako iné profesie. Od tej našej však spoločnosť očakáva, že sme schopní aj vo výrazne sťažených a obmedzených podmienkach poskytovať naše služby i naďalej. Môžeme skonštatovať, že sme sa s neľahkou situáciou popasovali spôsobom nám vlastným. Veterinárni lekári sú tí, ktorí sa snažia hľadať spôsoby, ako prekážky prekonať, nie dôvody, prečo sa to nedá.

Nabudúce sa pozrieme na to, čo nás korona naučila a ako sme sa „novej dobe“ prispôsobili.

Zdroje:

1. https://www.fecava.org/wp-content/uploads/2021/02/COVID-19-impact-on-the-global-veterinary-market-VetsSurvey-2020-part-1-1.pdf?fbclid=IwAR2EPCvMBgxWqgk7jdmNlI5O0KgoomfOg8ZBlH3G1fBXZA8dUyCxDAWMMIk
2. Dotazník Covid-19, ktorý zaslala KVL SR svojim členom (vyhodnotenie- Vetžurnál, 01 2021)