O úrovni spoločenskej diskusie

Zlé testy, zle nakúpené vakcíny, zlý automat… Takéto zjednodušenia robíme v spoločenskej diskusii. A sme frustrovaní, ako je možné, že to tí hore nechápu. Tento text je o tom, aké zjednodušenia sme vo verejnej diskusii spravili, prečo zjednodušenia považujem za nebezpečné a čo sa s tým dá robiť.
2. apríl je medzinárodný deň overovania informácii. Nie je to taký populárny deň, ako 1.apríl – deň bláznov, ale mal by byť. Pretože kvalitné informácie, fakty a ich správna interpretácia je to, čo v spoločenskej debate veľmi potrebujeme. Špeciálne na internete. Dôležitý odkaz k tomuto dňu pripravila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen: https://europa.eu/!Kb78vR.
Začnem krátkym príbehom z mojich teenegerských rokov. Vždy ma veľmi bavila matematika, chodil som po rôznych súťažiach, sústredeniach, dokonca som sa dostal aj do výberového kola na medzinárodnú matematickú olympiádu. Môj vzťah k fyzike bol trochu iný, zaujímala ma – ale vzťah som k nej nemal. Do veľkej miery to súvisí aj s tým, že som nemal šťastie na učiteľov fyziky. No jedna skúsenosť z hodín fyziky je pre mňa na nezaplatenie. Keď som mal 15 rokov, tak som uveril hoaxu, že ľudia nikdy neboli na mesiaci. A začal som sa o tom hádať s mojou fyzikárkou – dospelo to do takého štádia, že mi dovolila si spraviť k tomu prezentáciu. Prišiel som, porozprával spolužiakom o tom, prečo ľudia nikdy neboli na mesiaci. Učiteľka nevedela nijako zareagovať, nič z toho vyvrátiť. Cítil som sa ako víťaz. Vtedy sa o tomto hoaxe začalo viac rozprávať na verejnosti a tak Štefan Hríb spravil Lampu, kde sa o téme cesty na mesiac rozprával s odborníkmi. Diskusia bola aj o tomto hoaxe a vyvrátili jeden argument za druhým, o ktoré som sa vo svojej prezentácii opieral. Samozrejme, že som si hovoril ešte chvíľu svoje, ale vedel som, že majú pravdu a tak som to celé nechal len zájsť do stratena a tváril sa, že sa to nikdy nestalo. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť, ako ľahko sa dá uveriť hoaxu/falošnej informácii, ako ľahko o nej môžem presvedčiť okolie, ako ťažké je pre okolie to vyvrátiť a aj to, aký je pocit, keď zistím, že som sa tak zásadne zmýlil. Dnes je to pre mňa jedna z najdôležitejších skúseností, ktoré som sa na fyzike získal. Je mi úplne jasné, že hocikedy môžem uveriť nejakému hoaxu/polopravde aj ja a rovnako o ňom môžem začať presviedčať svoje okolie. Táto dôležitá skúsenosť veľmi vplýva na moje rozmýšľanie dodnes.
https://www.youtube.com/watch?v=DkIZZCbxngQ
No a potom sú faktické prešľapy novinárov a odborníkov. Na tie sa snažím upozorňovať, pretože svet, v ktorom sa nebudeme môcť spoľahnúť na objektívnosť novinárov a faktickosť odborníkov považujem za veľmi nebezpečný. Moje očakávania voči týmto skupinám sú preto omnoho vyššie, ako od politikov a laikov. Ľudia, ktorí sa chcú vyjadrovať k pandémii z pozície odborníkov majú podľa mňa obrovskú zodpovednosť za to, čo povedia, ako to povedia a myslím si, že by mali rozmýšľať aj nad tým, ako to pochopí laická verejnosť. Nemali by používať dáta a fakty tak, ako im zrovna vyhovuje. Rovnako, keď novinár spraví nejaký záver, že toto je správna cesta v pandémii, tak by mal mať podľa mňa veľmi silné, až nepriestrelné argumenty, že naozaj tak je. Alebo aspoň spomenúť, že existuje aj iný odborný pohľad na situáciu.
Uvediem tri konkrétne príklady. Nejde mi teraz o to, aby som ukázal, že títo ľudia sa v niečom mýlili, ale o to, aby ste mali lepšiu predstavu o čom hovorím.
Zatiaľ čo u nás na Slovensku sa spustila debata o totálnej neschopnosti, prepájaní s nákupom testov, so Sputnikom a podobné NIČÍM nepodložené informácie a konšpirácie, tak v EÚ sa spustila debata na úrovni. Myslím, že aj naša verejná debata má na viac.
2. Testy Siemensu sa realizujú trochu ináč a tak prvých pár dní s nimi bol drobný problém – nie, že by ukázali nesprávny výsledok, ale neukázali výsledok a tak človek musel absolvovať test znova. V TT to bolo prvý víkend približne 0,5% testov. Aktuálne už je všetko okej, už sa naučili správne robiť testy – nedejú sa žiadne chyby. Podobne je to v prípade tých 20 MOMiek – zo začiatku pár desiatok testov, aktuálne sa to stane veľmi výnimočne – 1-2 testy za deň. Občas “zlyhá” ľudský faktor a test treba zopakovať.
Zároveň z MZ je info, že testy sa môžu používať aj nazálne a že je to na rozhodnutí zdravotníkov/prevádzkovateľov odberných miest.
Ak vás k tejto téme zaujíma viac, myslím, že najlepšie pokrýva túto tému https://www.facebook.com/jan.steno – napísal k tomu viacero textov, nalinkované zdroje.
Nejdem nijako rozporovať to, či pandémiu riadia/neriadia schopní, alebo neschopní ľudia – na to si musí spraviť názor každý sám. Idem poukázať na to, že tvrdenia, ktoré v texte zaznievajú sú nepravdivé:
Takže, 1 týždeň bude BA a ZA v rovnakej farbe. Automat vidí rozdiely medzi týmito okresmi a uvoľňovanie je zámerne pomalšie. Ide o okresy, kde je +/- rovnaký počet hospitalizovaných na 100-tisíc obyvateľov. Áno BA má jasnejší klesajúci trend aj nižšiu incidenciu a preto sa prepne o týždeň do nižšej farby.
Je úplne legitímny pohľad autora, že Automat by mohol vyzerať ináč. Tiež mám dojem, že niektoré veci by sa mali vyhodnocovať trochu ináč. Zase, myslím si, že ktokoľvek kto chce vstupovať do verejnej debaty z pozície odborníka by sa mal držať presných čísiel a presných faktov, pretože je verejnosťou vnímaný ako autorita, ktorá dáva von správne dátové výstupy. Laik nemá šancu si to overiť a záverom odborníka môže len dôverovať. Keď odborník povie, že automat je zlý “lebo…” a použije nepresné dáta/zavádzajúce argumenty, u verejnosti vyvoláva dojem, že všetko je zle a celé to tu riadia amatéri (čo môže byť pravda), tak to považujem za nezodpovedné. Zase to splošťuje verejnú debatu, problém je vykreslený ako jasný a jednoduchý a pritom to tak vôbec nie je.
Rýchlosť očkovania, plošné testovanie, potvrdzovanie AG testov PCR testami, kloktacie testy, efekt trasovania, otváranie škôl, regionálny prístup k opatreniam, očkovacia stratégia, AstraZeneca, Sputnik, nákup ihiel, aplikácia, režim na hraniciach, slovo “ohnisko”, zmyselnosť/nezmyselnosť niektorého opatrenia…
S úplne čistým svedomím vám poviem, že ja na žiadnu z týchto tém nemám jasnú odpoveď. Keby som sa v ktorejkoľvek z nich mal nejako rozhodnúť, tak sa nejako rozhodnem, ale aj napriek tomu, že sa témam venujem pomerne intenzívne, prečítal som desiatky štúdii, strávil nad dátami stovky hodín času a diskutoval o týchto témach s ľuďmi, ktorí sú veľkí odborníci na rôzne oblasti v rámci pandémie, tak na nič z toho NEVIEM dať jednoznačnú odpoveď. A nemyslím si, že je to preto, že som hlúpy a vôbec tomu nerozumiem – len si uvedomujem ako komplexný a komplikovaný problém to je.
CDC, RKI – masívne AG testovanie asymptomatických ľudí môže mať veľký význam na pandémiu – testujme čo najviac a čo najčastejšie. CDC dokonca definuje slovo ohnisko. Hlasy na Slovensku: My vieme lepšie.
Môžeme uviaznuť v atmosfére nedôvery, konšpirácii a hádok a nikam sa neposunúť, alebo môžeme konečne pripustiť, že na mnohé otázky nemáme odpovede a začať ich konštruktívne hľadať. Argument, že to Matovič tu takú atmosféru vytvoril mi príde veľmi povrchný a slabý. Ak je to naozaj tak, že sa kvôli jednému človeku nevieme na Slovensku normálne rozprávať, tak je to s nami veľmi zle. Myslím si, že máme na viac. Myslím si, že v tejto krajine je dosť ľudí, ktorí vedia diskutovať vecne a ich diskusia má aj príjemnú formu. A myslím si, že to ako spoločnosť veľmi potrebujeme. My všetci sa podieľame na tom, aké Slovensko vyjde z krízy. Ja tomu chcem prispieť tak, že sa budem snažiť kriticky vyhodnocovať informácie a snažiť sa o ich lepšie pochopenie širokou verejnosťou. Uvedomujem si, že som možno príliš kritickí k mnohým novinárom aj odborníkom – ale nie preto, že si myslím, že nepotrebujeme novinárov a odborníkov, práve naopak – myslím si, že veľmi potrebujeme, aby boli čo najkvalitnejší, pretože sú dôležitým pilierom demokracie a fungujúcej spoločnosti. Falošná kolegialita, skupinové myslenie a neschopnosť pomenovať argumentačné prešľapy je cesta zlým smerom.
Téme covidu sa venujem už takmer rok z pohľadu dát, faktov a recenzovaných vedeckých štúdii. Nehľadám senzácie, nehľadám vinníkov a snažím sa obchádzať politické spory v maximálnej možnej miere. Mojou snahou je písať tak, aby som vysvetlil komplexnejšie témy bežným čitateľom na základe dát a faktov. Texty som písal doteraz hlavne na svojom facebooku, ale rozhodol som sa prejsť na formu newsletrra. Tu je popísaná motivácia môjho rozhodnutia:
https://www.facebook.com/photo?fbid=10221493119189927&set=a.10209500893071769
Tu sa dá do newslettra prihlásiť: http://eepurl.com/htXbtL
Na záver si dovolím parafrázovať Daniela Patricka Moinyhana: Môžeme mať každý vlastný názor, ale nemôžeme mať každý vlastné fakty.