Denník N

O úrovni spoločenskej diskusie

Zlé testy, zle nakúpené vakcíny, zlý automat… Takéto zjednodušenia robíme v spoločenskej diskusii. A sme frustrovaní, ako je možné, že to tí hore nechápu. Tento text je o tom, aké zjednodušenia sme vo verejnej diskusii spravili, prečo zjednodušenia považujem za nebezpečné a čo sa s tým dá robiť.

2. apríl je medzinárodný deň overovania informácii. Nie je to taký populárny deň, ako 1.apríl – deň bláznov, ale mal by byť. Pretože kvalitné informácie, fakty a ich správna interpretácia je to, čo v spoločenskej debate veľmi potrebujeme. Špeciálne na internete. Dôležitý odkaz k tomuto dňu pripravila aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen: https://europa.eu/!Kb78vR.

Začnem krátkym príbehom z mojich teenegerských rokov. Vždy ma veľmi bavila matematika, chodil som po rôznych súťažiach, sústredeniach, dokonca som sa dostal aj do výberového kola na medzinárodnú matematickú olympiádu. Môj vzťah k fyzike bol trochu iný, zaujímala ma – ale vzťah som k nej nemal. Do veľkej miery to súvisí aj s tým, že som nemal šťastie na učiteľov fyziky. No jedna skúsenosť z hodín fyziky je pre mňa na nezaplatenie. Keď som mal 15 rokov, tak som uveril hoaxu, že ľudia nikdy neboli na mesiaci. A začal som sa o tom hádať s mojou fyzikárkou – dospelo to do takého štádia, že mi dovolila si spraviť k tomu prezentáciu. Prišiel som, porozprával spolužiakom o tom, prečo ľudia nikdy neboli na mesiaci. Učiteľka nevedela nijako zareagovať, nič z toho vyvrátiť. Cítil som sa ako víťaz. Vtedy sa o tomto hoaxe začalo viac rozprávať na verejnosti a tak Štefan Hríb spravil Lampu, kde sa o téme cesty na mesiac rozprával s odborníkmi. Diskusia bola aj o tomto hoaxe a vyvrátili jeden argument za druhým, o ktoré som sa vo svojej prezentácii opieral. Samozrejme, že som si hovoril ešte chvíľu svoje, ale vedel som, že majú pravdu a tak som to celé nechal len zájsť do stratena a tváril sa, že sa to nikdy nestalo. Bola to pre mňa veľmi cenná skúsenosť, ako ľahko sa dá uveriť hoaxu/falošnej informácii, ako ľahko o nej môžem presvedčiť okolie, ako ťažké je pre okolie to vyvrátiť a aj to, aký je pocit, keď zistím, že som sa tak zásadne zmýlil. Dnes je to pre mňa jedna z najdôležitejších skúseností, ktoré som sa na fyzike získal. Je mi úplne jasné, že hocikedy môžem uveriť nejakému hoaxu/polopravde aj ja a rovnako o ňom môžem začať presviedčať svoje okolie. Táto dôležitá skúsenosť veľmi vplýva na moje rozmýšľanie dodnes.

V čase pandémie žijeme vo svete, kde sa to hoaxami, polopravdami, klamstvami, nepresnými dátami, alebo účelovo interpretovanými informáciami a dátami hemží. Je ťažké sa v tom orientovať a mám za to, že počas pandémie už nejaký prešľap urobil naozaj takmer každý – aj ja. Osobne mám oveľa väčšiu toleranciu k tomu, keď takýto prešľap spraví politik/verejne známa osobnosť, ako keď to spraví nejaký odborník. U politikov som už v nejakej miere zvyknutý na to, že informujú často účelovo a len to, čo im zrovna vyhovuje – nie je to dobrý stav, nemalo by to tak byť, ale mám to na pamäti, keď ich počúvam. U verejne známych osobností si zase uvedomujem, že hovoria svoje názory na mnohé témy, o ktorých vedia rovnako veľa ako bežný človek. Ich názor teda nie je o nič kvalitnejší ako názor kohokoľvek iného, len je ho viac počuť. Úplne perfektne to vyjadril futbalový tréner Klopp, krátkom minútovom videu:

https://www.youtube.com/watch?v=DkIZZCbxngQ

No a potom sú faktické prešľapy novinárov a odborníkov. Na tie sa snažím upozorňovať, pretože svet, v ktorom sa nebudeme môcť spoľahnúť na objektívnosť novinárov a faktickosť odborníkov považujem za veľmi nebezpečný. Moje očakávania voči týmto skupinám sú preto omnoho vyššie, ako od politikov a laikov. Ľudia, ktorí sa chcú vyjadrovať k pandémii z pozície odborníkov majú podľa mňa obrovskú zodpovednosť za to, čo povedia, ako to povedia a myslím si, že by mali rozmýšľať aj nad tým, ako to pochopí laická verejnosť. Nemali by používať dáta a fakty tak, ako im zrovna vyhovuje. Rovnako, keď novinár spraví nejaký záver, že toto je správna cesta v pandémii, tak by mal mať podľa mňa veľmi silné, až nepriestrelné argumenty, že naozaj tak je. Alebo aspoň spomenúť, že existuje aj iný odborný pohľad na situáciu.

Uvediem tri konkrétne príklady. Nejde mi teraz o to, aby som ukázal, že títo ľudia sa v niečom mýlili, ale o to, aby ste mali lepšiu predstavu o čom hovorím.

1. ZLE NAKÚPENÉ VAKCÍNY
V týchto dňoch sa veľa píše o tom, že Slovensko zvolilo zlú stratégiu pri nakupovaní vakcín – a teraz nás zachránila EÚ. Zdá sa, že spoločnosť sa už dohodla, že to bola chyba, MZ je neschopné a nejde nám do hlavy ako mohli spraviť takú evidentnú chybu.
Skúsim trochu rozšíriť kontext o to, ako sú postavené zmluvy v EÚ. Ukážem to na trochu absurdnom príklade, len preto, aby sa ľahko dalo rozumieť tomu, v čom bol problém. Predstavte si, že z nejakého dôvodu (je jedno akého) by sme na SR chceli objednať len 100 tisíc dávok vakcín a zároveň by sme chceli, aby došli najskôr, ako sa len dá. Ak by sme mali tieto dve požiadavky a objednávali by sme vakcíny v novembri, tak by sme podľa zmlúv v EÚ museli objednať 18-miliónov dávok vakcín (teda všetky, na ktoré sme mali nárok). Jedna dávka stojí cca 15€ -> 270 miliónov €. A to sme chceli len 100 tisíc kusov s tým, aby prišli čo najskôr. Túto skutočnosť vedeli využiť bohatšie krajiny aj firmy, ktoré vakcíny dodávajú. Ak by naozaj boli zmluvy postavené na princípe solidarity – spravodlivé dodávky medzi krajinami, tak by to fungovalo ináč a stačilo by si objednať 600-tisíc dávok (z každého typu vakcíny 100 tisíc kusov, pretože nevieme, ktorá príde na trh ako prvá). Túto skutočnosť si uvedomili aj lídri v EÚ, bola za to kritizovaná EK a tak sa rozhodli problém vyriešiť a z nových dodávok, ktoré sa podarilo vyjednať ich rozdelili hlavne krajinám, ktoré mali mať menšie dodávky. Medzi nimi aj Slovensko.
Rozumiem argumentácii toho, že vakcíny bolo lepšie nakúpiť všetky a v podstate v kontexte takto postavených zmlúv to dáva zmysel. Ja by som sa tiež rozhodol nakúpiť vždy všetky (lebo sa dajú potom predať a podobne), ale zároveň si uvedomujem, že ten problém je oveľa komplexnejší, ako sa zdá na prvý pohľad a nie je to “totálna neschopnosť SR úradníkov/policymakerov a super kvalitní EÚ úradníci/policymakeri”. Obe strany urobili nejaké chyby a obe strany ich napravili najlepšie, ako sa dalo. Konečný stav je taký, že EÚ krajiny budú dostávať vakcíny +/- rovnako rýchlo, čo bol aj pôvodný zámer spoločnej vakcinačnej politiky. Implementácia tohto zámeru na čas zlyhala a je super, že v EÚ je diskusia na takej úrovni, že si to krajiny vedia priznať a chybu spoločne odstrániť.

Zatiaľ čo u nás na Slovensku sa spustila debata o totálnej neschopnosti, prepájaní s nákupom testov, so Sputnikom a podobné NIČÍM nepodložené informácie a konšpirácie, tak v EÚ sa spustila debata na úrovni. Myslím, že aj naša verejná debata má na viac.

2. ZLÉ TESTY
Informácia o zlých testoch si žije svojím životom a síce už pôvodné výhrady vôbec neplatia, tak sa vynarajú stále nové a nové, ktoré sú čím ďalej tým absurdnejšie. Vypočul som si k tomu už 3 podcasty Dobre ráno na SME, prečítal k tomu desiatky článkov a nestačím sa čudovať. Pomaly sa rozprávame o tom, či tie testy nemáme vyhodiť do Dunaja.
Vypočuli sme si, že testy nie sú nazálne, nie sú na samotestovanie a sú nekvalitné. A teda už sme to aj prepojili s nekúpením vakcín, kúpením Sputnika a podobné NIČÍM nepodložené špekulácie. Ako je to teda v skutočnosti?
SR nakúpilo 35 miliónov AG testov. Pochybnosti o cene/korupcii/kvalite vôbec nie sú na mieste, keďže ide o testy, ktoré boli vysúťažené cez Európsku komisiu.
Z týchto 35 miliónov testov:
20 miliónov SD Biosensor
15 miliónov Siemens
Oba tieto testy sa dajú využiť aj na nazálny aj na nosohltanový výter. SD Biosensor už boli schválené Úradom pre normalizáciu na samotestovanie. Testy Siemensu sa nakoniec na samotestovanie neschvaľovali (pozor nie neschválili, ale ani neschvaľovali, lebo s nimi je zrejme iný zámer v novej testovacej stratégii), ale schválené by byť mohli – presne tieto isté testy sa používajú na samotestovanie v Nemecku, Česku aj Rakúsku. Úplne presne tie isté testy (siemens).
O testoch Siemensu sa píše, že je pri nich veľká chybovosť. Tak som si to overil – raz s človekom, ktorý zabezpečuje chod cca. 20 MOMiek a denne spravia 4000 testov a druhýkrát s mestom TT, ktoré zabezpečuje 20-tisíc testov každý víkend. No a čo je tá extrémna chybovosť?
1. Výnimočne sa stalo, že v nejakej krabici chýbala nejaká časť testu – chybná šarža. Nič vážne, krabica sa zoberie a reklamuje. Bežná vec (chyba na strane výrobcu, ako keď si objednáte nejaký tovar a niečo nedodajú tak, ako majú).

2. Testy Siemensu sa realizujú trochu ináč a tak prvých pár dní s nimi bol drobný problém – nie, že by ukázali nesprávny výsledok, ale neukázali výsledok a tak človek musel absolvovať test znova. V TT to bolo prvý víkend približne 0,5% testov. Aktuálne už je všetko okej, už sa naučili správne robiť testy – nedejú sa žiadne chyby. Podobne je to v prípade tých 20 MOMiek – zo začiatku pár desiatok testov, aktuálne sa to stane veľmi výnimočne – 1-2 testy za deň. Občas “zlyhá” ľudský faktor a test treba zopakovať.

Zároveň z MZ je info, že testy sa môžu používať aj nazálne a že je to na rozhodnutí zdravotníkov/prevádzkovateľov odberných miest.

Označovať takéto testy za zlé testy, peniaze vyhodené do Dunaja a podobne je minimálne veľmi zavádzajúce a laik to nemá šancu vyhodnotiť. Prepájať to s nekúpením vakcín a Sputnikom sa mi zdá už úplne za čiarou zmysluplnej debaty. A ešte aj reči o tom, že koľko za to mohlo byť nemocníc… V Nemecku nakúpili 1 miliardu testov, v Dánsku (5,7m krajina) pri oveľa nižšej prevalencii robia cca. 150k AG testov denne, v ČR ich robia 180k denne… Myslíte, že aj tam sa píše o tom, koľko nemocníc z toho mohlo byť? Alebo o tom, že poďme radšej očkovať? Myslím, že máme na to, aby sme sa o veciach rozprávali komplexnejšie a v súvislostiach. Viem, môžeme argumentovať tým, že za úroveň verejnej debaty môžu hlavne politici, ale do veľkej miery ju má šancu ovplyvniť každý z nás.
Nestaviam sa do role odborníka, ani novinára – priznávam, že moje vedomosti sú o téme covidu nedostatočné na to, aby som dával odporúčania, čo robiť. Moja snaha je upozorniť na to, že téma je omnoho komplexnejšia, ako sa zjednodušila vo verejnom priestore. V tomto momente by som to zhrnul tak, že MZ nezvládlo komunikáciu pri zmene testov a testy sú úplne v poriadku.

Ak vás k tejto téme zaujíma viac, myslím, že najlepšie pokrýva túto tému https://www.facebook.com/jan.steno  – napísal k tomu viacero textov, nalinkované zdroje.

3. COVID AUTOMAT
Pred 3 dňami postovali Dáta bez pátosu text o CovidAutomate a boli v ňom zavádzajúce/nepravdivé informácie.
Jeho zhrnutie, ako na mňa vplýva ako čitateľa – “My(DbP) určujeme okresy už dlhodobo -> automat to robí zle -> celé je to jednoduché -> MZ je neschopné -> frustrácia čitateľa, prečo pandémiu riadia neschopní ľudia, keď je to celé také jasné”.

Nejdem nijako rozporovať to, či pandémiu riadia/neriadia schopní, alebo neschopní ľudia – na to si musí spraviť názor každý sám. Idem poukázať na to, že tvrdenia, ktoré v texte zaznievajú sú nepravdivé:

1. Autor textu porovnáva Žilinu a Bratislavu a pohoršuje sa nad tým, že BA a ZA sú rovnakej farby na semafóre, že to nedáva zmysel.
Toto je veľmi zavádzajúca informácia. Realita po týždňoch je takáto – pozerajúc sa 3 týždne spätne a 2 týždne vpred:
T-3 ZA – čierna, BA – tmavo červená
T-2 ZA – čierna, BA – tmavo červená
T-1 ZA – čierna, BA – tmavo červená
T ZA – čierna, BA – tmavo červená
T+1 ZA – TMAVO ČERVENÁ, BA – tmavo červená
T+2 ZA – tmavo červená, BA – ČERVENÁ
Zároveň aktuálne dôležité info o 14 dňovej incidencii, týždennej zmene a počtu hospitalizovaných – všetko upravené na 100 tisíc obyvateľov (k 29.3., kedy sa vyhodnocuje automat):
Hospitalizácie: ZA – 54, BA – 52 (hranice v automate sú 40 a 60)
14 – dňová incidencia: ZA – 1495, BA – 698 (hranice v automate sú 800 a 1600)
7 – dňová zmena: ZA: 0,8x, BA – 0,6x

Takže, 1 týždeň bude BA a ZA v rovnakej farbe. Automat vidí rozdiely medzi týmito okresmi a uvoľňovanie je zámerne pomalšie. Ide o okresy, kde je +/- rovnaký počet hospitalizovaných na 100-tisíc obyvateľov. Áno BA má jasnejší klesajúci trend aj nižšiu incidenciu a preto sa prepne o týždeň do nižšej farby.

2. Autor textu hovorí, že pozitivita PCR testov je už týždne v BA na 5%. Realita – pozrite graf – je to cca. týždeň. Pred týždňom to bolo 7%, pred dvoma 8%, pred troma 10%. Tvrdenie, že “týždne to je 5%” je nepravdivé.

Poviete si, že detaily, čo tam po tom. Ale detaily sú dôležité, špeciálne keď text začína tým, že rozumieme matematike a treba ju robiť správne. Tak ju robme správne.

Bratislava – pozitivita PCR testov

Je úplne legitímny pohľad autora, že Automat by mohol vyzerať ináč. Tiež mám dojem, že niektoré veci by sa mali vyhodnocovať trochu ináč. Zase, myslím si, že ktokoľvek kto chce vstupovať do verejnej debaty z pozície odborníka by sa mal držať presných čísiel a presných faktov, pretože je verejnosťou vnímaný ako autorita, ktorá dáva von správne dátové výstupy. Laik nemá šancu si to overiť a záverom odborníka môže len dôverovať. Keď odborník povie, že automat je zlý “lebo…” a použije nepresné dáta/zavádzajúce argumenty, u verejnosti vyvoláva dojem, že všetko je zle a celé to tu riadia amatéri (čo môže byť pravda), tak to považujem za nezodpovedné. Zase to splošťuje verejnú debatu, problém je vykreslený ako jasný a jednoduchý a pritom to tak vôbec nie je.

O týchto troch príkladoch som sa rozpísal trochu podrobnejšie, ale takýchto príkladov je v našej spoločnosti veľa. Zdá sa, že sme sa “dohodli”, že aj nasledujúce témy majú úplne jasné odpovede a ako to, že to všetci hovoria, len naša vláda to nevidí:

Rýchlosť očkovania, plošné testovanie, potvrdzovanie AG testov PCR testami, kloktacie testy, efekt trasovania, otváranie škôl, regionálny prístup k opatreniam, očkovacia stratégia, AstraZeneca, Sputnik, nákup ihiel, aplikácia, režim na hraniciach, slovo “ohnisko”, zmyselnosť/nezmyselnosť niektorého opatrenia…

S úplne čistým svedomím vám poviem, že ja na žiadnu z týchto tém nemám jasnú odpoveď. Keby som sa v ktorejkoľvek z nich mal nejako rozhodnúť, tak sa nejako rozhodnem, ale aj napriek tomu, že sa témam venujem pomerne intenzívne, prečítal som desiatky štúdii, strávil nad dátami stovky hodín času a diskutoval o týchto témach s ľuďmi, ktorí sú veľkí odborníci na rôzne oblasti v rámci pandémie, tak na nič z toho NEVIEM dať jednoznačnú odpoveď. A nemyslím si, že je to preto, že som hlúpy a vôbec tomu nerozumiem – len si uvedomujem ako komplexný a komplikovaný problém to je.

No a potom sa už občas dostaneme do roviny, že niečo povie EMA, WHO, CDC, ECDC, RKI, príde nejaká štúdia v Lancete, Nature, Science… a my na Slovensku si povieme. HA! My vieme lepšie.
WHO, EMA – Ivermektín neodporúčame. Hlasy na Slovensku: My vieme lepšie.

CDC, RKI – masívne AG testovanie asymptomatických ľudí môže mať veľký význam na pandémiu – testujme čo najviac a čo najčastejšie. CDC dokonca definuje slovo ohnisko. Hlasy na Slovensku: My vieme lepšie.

Môžeme uviaznuť v atmosfére nedôvery, konšpirácii a hádok a nikam sa neposunúť, alebo môžeme konečne pripustiť, že na mnohé otázky nemáme odpovede a začať ich konštruktívne hľadať. Argument, že to Matovič tu takú atmosféru vytvoril mi príde veľmi povrchný a slabý. Ak je to naozaj tak, že sa kvôli jednému človeku nevieme na Slovensku normálne rozprávať, tak je to s nami veľmi zle. Myslím si, že máme na viac. Myslím si, že v tejto krajine je dosť ľudí, ktorí vedia diskutovať vecne a ich diskusia má aj príjemnú formu. A myslím si, že to ako spoločnosť veľmi potrebujeme. My všetci sa podieľame na tom, aké Slovensko vyjde z krízy. Ja tomu chcem prispieť tak, že sa budem snažiť kriticky vyhodnocovať informácie a snažiť sa o ich lepšie pochopenie širokou verejnosťou. Uvedomujem si, že som možno príliš kritickí k mnohým novinárom aj odborníkom – ale nie preto, že si myslím, že nepotrebujeme novinárov a odborníkov, práve naopak – myslím si, že veľmi potrebujeme, aby boli čo najkvalitnejší, pretože sú dôležitým pilierom demokracie a fungujúcej spoločnosti. Falošná kolegialita, skupinové myslenie a neschopnosť pomenovať argumentačné prešľapy je cesta zlým smerom.

Téme covidu sa venujem už takmer rok z pohľadu dát, faktov a recenzovaných vedeckých štúdii. Nehľadám senzácie, nehľadám vinníkov a snažím sa obchádzať politické spory v maximálnej možnej miere. Mojou snahou je písať tak, aby som vysvetlil komplexnejšie témy bežným čitateľom na základe dát a faktov. Texty som písal doteraz hlavne na svojom facebooku, ale rozhodol som sa prejsť na formu newsletrra. Tu je popísaná motivácia môjho rozhodnutia:
https://www.facebook.com/photo?fbid=10221493119189927&set=a.10209500893071769
Tu sa dá do newslettra prihlásiť: http://eepurl.com/htXbtL

Na záver si dovolím parafrázovať Daniela Patricka Moinyhana: Môžeme mať každý vlastný názor, ale nemôžeme mať každý vlastné fakty.

Disclaimer:
Ani náhodou nehovorím, že odborníci a novinári sú zlí a ani náhodou ich nehádžem do jedného vreca. Sú odborné výstupy, články, ktoré považujem za veľmi kvalitné. A sú také, ktoré považujem za veľmi nekvalitné a nepresné.
Zdroj dát: IZA, github
Zdroj obrázka: Eric Topol – twitter

Teraz najčítanejšie

Pavol Koprda

Snažím sa prepájať matematiku s reálnym svetom. Venujem sa práci s deťmi a mládežou. Zameriavam sa na ich rozvoj hlavne v oblasti prírodných vied, ale vediem ich aj k angažovanosti, slušnosti a zodpovednosti. Spoluorganizoval som zhromaždenia Za slušné Slovensko, som riaditeľom neziskovej organizácie P-mat, počas 1. vlny Covidu-19 som založil iniciatívu Učím sa doma. Študoval som na Matfyze UK, absolvoval som 3-ročný leadership program v Nexterii, 4 roky som robil vo finančníctve a hrával profesionálne poker. Počas 2. vlny Covidu-19 pomáham rôznymi dátovými analýzami a hlavne s ich interpretáciami. Som aktívnym členom rôznych komunít a snažím sa prispievať k pozitívnej zmene na Slovensku. Prajem si jedného dňa žiť v krajine, v ktorej kultúra, vzdelávanie, zdravotníctvo a spravodlivosť budú brané spoločnosťou ako najdôležitejšie oblasti. Písať budem hlavne o témach: vzdelávanie, Covid-19, matematika a politika.