Čas prebúdzania
Keď rukáv ťahá…
*
Večer k večeru
občas zoviera úzkosť.
Ako v deň bez omše,
ako keď sa žilo pred Kristom.
Steny čakajú ako my;
nám by to nenapadlo:
Myslieť na spásu iných
nad svojou chválou.
*
Mať rád
skutočnú plnosť obrazov
a prázdnych očí…
Trochu to mýli:
Okolo
diaľky medzi miestami.
Dáme sa vyrušiť,
nestratíme hanbu.
Ruka podrží cudziu ruku.
Noc pýta dlhšiu tmu,
čaká v dôkazoch
zvon z ticha.
Kalich vybieli prikrývka.
Objavíme anjelov,
kto pri nás vždy bol.
*
Na prstoch prienik
farieb a noci.
Z duše obraz,
keď rukáv ťahá…
Pozvanie
opäť si vypočuť viac,
ladiť sa,
tešiť aj mlčať,
nechŕliť slová,
modliť sa.
*