„Za komunistov bolo lepšie,“ jeden nič nemeniaci pohľad mladého človeka na túto vetu 2

Mnohí zo staršej generácie tvrdia, že bývalý režim bol jednoducho lepší. Mnohí z mladšej im dávajú za pravdu, lebo kto iný by mohol niečo také povedať, ako tí, ktorí to sami zažili – dôvod, prečo som sa rozhodol toto napísať. Čo však vlastne zažili?

Jedným z dôvodov, o ktorom už reč bola, prečo môže byť niekto sklamaný z tejto doby a žiada si návrat starého režimu, sú jeho očakávania od štátu, ktorý by mu mal darovať nový byt, nájsť prácu a dobre sa o neho starať. Keď to nemám podľa predstáv, je na vine systém, ktorý mi to jednoducho nedal.

K tomu ďalšiemu z dôvodov sa je možné dopracovať pri lepšom počúvaní niektorých osôb (stojí to za to). „Tu sa postavili (také a také) závody.“ „Boli sme vyspelí.“ „Naši študenti porazili aj tých z Ameriky…“ Následne sa pri spomienkach na starý režim rozpovie i zopár príbehov „Keď bola v našej fabrike návšteva z Japonska, naši chlapi im dali vreckové nožíky s logom i fujaru. Keď potom išli k ním na výmenu, dostali v Japonsku fotoaparáty, kamery, všelijakú technológiu… Povedali, že sa ešte nikdy tak nehanbili.“ „Božena mala (takú a takú vec) zo Západu, čo by si tu vtedy nikde nezohnal a že keď bola v Západnom Nemecku, sa ešte tak dobre nemala.“ „Pár ľudí chcelo ísť na Západ, ale zo Západu sa tu už potom nikomu nechcelo.“ Napriek tomu je však starý režim stále ten lepší. Je možné, aby mal človek v podvedomí inú pravdu, než o akej rozpráva a v akej úprimne verí?

Vďaka programom, ako bol napríklad Noc v archíve či iným vysielaným dobovým záberom, reláciám, si môže aj človek ako ja, narodený po 89, vytvoriť určitý obraz tej doby. Ďalšie veci, napríklad Lúčnicu spievajúcu o proletároch a víťaznej rodnej strane, si je možné nájsť aj na internete.

Moja prvá spomienka na dobové vysielanie, pri ktorom som sa celkom dobre bavil, bola z istej gymnastickej súťaže. Zúčastnili sa jej tri krajiny: Československo, Poľsko a Maďarsko (všetko krajiny východného bloku). Komentátor zažíval jemný orgazmus, keď ospevoval tento viditeľný dôkaz, že gymnastika východného bloku je na svetovej špičke. Čiže teraz sa pokojne môžu stretnúť Srbi, Rumuni a Bulhari pri meraní síl, kto z nich bude trebárs špičkou hokejovou.

Úvod moderátorky z ďalšej relácie som si neodpustil zapísať: „V našej relácii sa dnes stretávame so vzácnymi hosťami, im patrí naša úprimná úcta a vďaka za všetko, čo pre nás urobili, veď bez ich bojov, víťazstiev, bez ich osobnej, nezištnej statočnosti a osobnej obetavosti (bla bla bla)… áno, v našej relácii sa stretávame s dlhoročnými členmi KSČ.“ Ďalej nasledovala hrdá báseň o proletariátoch, s vetami ako: „Naša epocha v dejinách páru nemá!“

Niekoľkokrát som mal už možnosť vidieť dobové zábery, reportáže, zo zjazdov KSČ. Vždy všetci s úsmevom ťapkajú a komentátor za každým vychvaľuje systém, jeho vyspelosť, modernizáciu, pokrok… slovo kvalita/kvalitné sa používa v každej druhej vete a aby toho nebolo málo, občas zaziape do mikrofónu: „Vpred! Vpred súdruhovia!“ Samozrejme, nejaká tá veta sa musí ujsť aj zlému kapitalizmu.

Slovo zoštátňovanie sa vyslovuje s nesmiernym nadšením, slovo podnikateľ len v neutrálnom (lepší prípad) alebo v negatívnom prevedení.

Tých niekoľko správ, ktoré som mal možnosť vidieť, mi prišlo menej negatívnych ako dnes. Suché, ale aspoň si človek nekládol tak často otázku, kam ten svet speje. Znamenalo to však, že to bolo vtedy naozaj také ružové? Mohlo sa vtedy hovoriť o nejakých negatívach vlády, zlých číslach, kauzách a podobných kritickejších informáciách? Bola taká kritika doby v médiách možná?

Ak si aj na niečo negatívne z týchto vysielaní spomeniem, tak skôr v zmysle, že Západ na nás mieri rakety alebo že Západ je rajom kriminality. Čiže negativita sa skôr prenechávala niekomu inému.

Nezabudnuteľným bola aj reportáž o Slobodnej Európe. Slová ako „polopravdy“ či „zradcovia nášho národa,“ ktoré v nej párkrát zazneli, ju hádam dostatočne približujú.

Je možné žiť stále v niečom takom bez následkov?

Ľudia mohli byť skutočnej pokojnejší ako dnes. V správach ich nečakali žiadne kauzy popredných politikov či negatívne informácie o ich krajine.

Problém, o ktorom sa nevie, problémom nie je.

Terajší systém je tým zlom, ktoré rozbilo ten idealistický svet!