Denník N

Európa utečeneckú krízu nevyrieši. Ako to zmeniť?

Dôvody, prečo Európa nedokáže vyriešiť utečeneckú krízu a návrhy ako to zmeniť.

Problém, dôvody a riešenia 

V článku najprv uvediem problémy, resp. dôvody, prečo súčasná Európa nezvládne utečeneckú krízu. V závere článku sa však budem venovať riešeniam a možnému vývoju, ktorý nastane. Takisto, aby si čitateľ mohol urobiť celistvý obraz o mojej myšlienke, je potrebné si prečítať záverečnú poznámku, ktorá v krátkosti rieši čo s utečencami teraz, aj keď to nie je nosná téma článku.

Nedostatočné riešenia 

Prvým náznakom, že Európa krízu nezvládne sú nedostatočné, priam až povrchné riešenia, ktoré sa ponúkajú. Teraz nemám na mysli hlasy za úplné uzatvorenie hraníc, aj keď, iste, ani to nie je riešením. Ide mi o emočnú vlnu, ktorá sa šíri slovenskými aj európskymi médiami. Všade sú uverejňované fotografie zúbožených utečencov s výzvami na materiálnu, ale aj na finančnú pomoc. Dokonca sa organizovali rôzne akcie, ktorých cieľom bolo priniesť utečencom do Maďarska nejakú tú potravinu. Aj keď tie, ktoré sa týkali odvozu potravín na maďarskú diaľnicu M1, boli nezmyslom, lebo umocnili chaos a kopu smetí.

To sú všetko pekné a šľachetné veci, ale niekoľko desať až stotisícový dav, ktorý sa dožaduje iba Nemecka, prípadne Veľkej Británie, to neubytuje, nedá mu to prácu a už vôbec to nevyrieši otázku obrovského kultúrneho rozdielu, keďže značná časť utečencov sú moslimovia. Na to, koľkokrát sa vyzývalo na pomoc týmto ľuďom, koľkokrát sa koplo do Pochodu za život a Konferencie biskupov Slovenska, je žalostne málo návrhov ako túto krízu vyriešiť.

Dvojtvárnosť 

Dvojtvárnosť je už dôvod, ktorý je naozaj vážnym. Berme totiž utečencov ako kresťanov a moslimov. Tieto osoby nie sú v skutočnosti vítané väčšinovou európskou populáciou. Dokonca si dovolím tvrdiť, že nenávidené. Zo strany nadšených ľudí vítajúcich utečencov zo Sýrie bola táto dvojtvárnosť najtvrdšia, lebo čo by sa zjavilo na tvári tých Sýrčanov, ak by ich privítali karikatúrami Charlie Hebdo? Thank you Germany (Austria)? Určite nie.

Viete si predstaviť týmto vítať utečencov? Toto si totiž o nich Európa myslí.

Pri tejto dvojtvárnosti ešte uvediem fakt, že slovenské liberálne médiá sú už teraz v konflikte s moslimami a teda aj podstatnou časťou utečencov. Prednedávnom totiž portál islamonline.sk označil denník SME a Pravda za islamofóbne médiá. Keďže išlo o roky 2010-2014, do kategórie islamofóbia patrí aj Denník N, do ktorého vstúpila značná časť islamofóbneho SMEčka.

Dekadencia a vulgárnosť 

Dekadencia a vulgárnosť patria do kategórie ďalších dôvodov, ktoré poukazujú na to, že Európa krízu neunesie. Ak chcem prijať utečenca a zaradiť ho do spoločnosti, v ktorej sa bude cítiť dobre a ktorá ho urobí lepším, tá spoločnosť musí byť dobrá. Inak skončí v (zväčša problémovom) ghette alebo ho spoločnosť ho pokazí, resp. nespraví lepším.

A európska spoločnosť má pre utečenca v ponuke dekadenciu. Pijanstvo, užívanie drôg a smilstvo sa stali neodmysliteľnou súčasťou formácie mladých Európanov. Stačí sa pozrieť na vysokoškolské internáty v Mlynskej Doline po 22. hodine. Stačí navštíviť Ibizu, ostrov neviazanej zábavy, alebo Amsterdam, ktorý je obľúbenou turistickou destináciou kvôli marihuane a prostitúcii. Toto mesto som sám navštívil a keď som sa bol pozrieť na Red Light District, do nevestincov nechodili ľudia z okraja spoločnosti, ale mladí a dobre oblečení Európania. Dokonca aj solidárne Nemecko zarába na daniach na tom, že žena predáva svoje telo a muž si na nej prehlbuje svoju chlipnosť.

Tento trend sa navyše žiaden z politikov a ani filozofických či náboženských prúdov, okrem kresťanstva a židovstva, nesnaží zmeniť. Dokonca je široko podporovaný. Už aj na Slovensku máme intelektuálov a politikov, ktorí sa snažia legalizovať drogy alebo prostitúciu. A patológia týchto javov ich vôbec netrápi.

Spoločnosť sa navyše stala vulgárnou. Dokonca sú v predaji tričká a iné odevy s nápismi „JBMNT“ alebo „Ľudom „j*be„. Do divadla som prestal chodiť, lebo vulgárny jazyk začal byť trendy už aj tam. Alebo čo taký Lokal TV či Cynická Obluda? Vulgárnosť môže byť totiž dobrým indikátorom toho, čo sa deje v našom svedomí. Z úst človeka ide to, čo nosí v srdci. Súčasná spoločnosť učí človeka byť hrubým, ako ho môže naučiť pomôcť utečencovi? A ak takýto človek sa predsa len rozhodne podať pomocnú ruku, čo iné ako hrubosť mu môže dať?

Európa má teda v ponuke okrem pijanstva, drôg a smilstva aj vulgárny jazyk, ktorý je znakom tvrdých sŕdc.

Rozvody 

Rozvodovosť je v Európe alarmujúca. Najmä však jej nárast. V roku 1970 bol jeden rozvod na osem sobášov. V roku 2011, dva rozvody na štyri sobáše. Inými slovami, nárast z 12,5% na 50%. Ako však rozvody súvisia s neschopnosťou prijať utečencov? Ak neexistuje poriadna súdržnosť v rodine, ak štatisticky minimálne polovica mladých ľudí nemá šancu na šťastne až do smrti, tak ťažko hovoriť o spoločnosti, v ktorej prevláda vzájomné pochopenie, dôvera a láska. A kde nie sú prítomné tieto tri hodnoty, tam nie je pomoc utečencom. Dostanú najesť a napiť, potom úradné dokumenty a keď emócia opadne, čo potom? Však európska spoločnosť ich nie je schopná byť príkladom ani v tak základnej veci akou je manželstvo.

Umelé potraty 

Umelé potraty sú podľa mňa ďalšou prekážkou v systematickej pomoci utečencom. Sú totiž znakom toho, že európska mentalita je natoľko sebecká a k životu neúctivá, že nie je schopná prijať medzi seba počaté dieťa. To však zďaleka nie je všetko na čo umelé potraty poukazujú. V Británii človek začína žiť až 24. mesiacom tehotenstva a na Slovensku a vo Francúzsku už po 12. týždni. Európska Únia nemá ani jednotnú definíciu ľudského života, ako chce teda jednotne zachrániť tie utečenecké?

Ešte je tu však jedna vážna vec. V amerických ale aj v britských nemocniciach sa bežne operuje s pojmom bábätko, keď sa komunikuje so ženou v prvom trimestri, teda vtedy, keď je interrupcia ešte legálna. Na Slovensku je to rovnaké. Potvrdil to aj bloger a psychiater Michal Patarák v diskusii pod mojim článkom o terminológii uvedených nemocníc. Inde v Európskej Únii to bude rovnako. Týmto sa Únia sama obvinila z desaťročia trvajúcej masovej vraždy. Ako môže potom pomôcť utečencom, keď sama masovo zabíja? Aké hodnoty im ponúkne?

Morálny relativizmus 

Všetky uvedené dôvody však smerujú k morálnemu relativizmu, ktorý je ich príčinou. Súčasná formácia človeka vyslovene kašle na vytváranie dobrého svedomia. Dokonca sa dá povedať, že ani nič také neexistuje, keďže 14-18 roční žijú Bravom, pornografiou alebo Facebookom či Twitterom. Generáciu vekovo vyššie kŕmime Novým Časom a novinové stánky jej popri cigaretách ponúkajú lacné porno. To, čo dá kultúra ľuďom, takí budú.

A aké máme ospravedlnenie? Ži a nechaj žiť! Každý má právo si definovať svoj život, ako sám chce! Morálka je subjektívna, ja ti Tvoj názor neberiem, ale ty mi neber môj! Lenže potom neexistuje pravidlo správania sa, podľa ktorého by sme napríklad odsúdili nehanebné komentáre o tragédii pri Parndorfe. Nemôžeme sa ani tomu čudovať, lebo tých ľudí spoločnosť naučila si vytvoriť vlastnú morálku, miesto hľadania tej správnej.

Morálny relativizmus teda prekáža v existencii spoločného morálneho zákona, ktorým by sa mala Európa a jej obyvateľstvo riadiť a ktorý zároveň umožní integráciu týchto ľudí. Navyše, morálka je znakom kultúry. Európska kultúra a jej hodnoty sú teda natoľko subjektívne, nakoľko je tu prítomný morálny relativizmus.

Strata zmyslu života 

V Európe prevládajú tri smery, ktoré nejakým spôsobom hlbšie reflektujú duchovno a zmysel ľudského bytia: ateizmus, konzum a ezoterika. Kresťanstvo nemožno rátať, keďže ho vyznáva len minorita ľudí (medzi kresťanov rátam tých, ktorí sú pravidelne v nedeľu účastní na bohoslužbách).

Ateizmus má veľmi čierny pohľad na život. Richard Dawkins, Sam Harris alebo Lawrence Krauss, najväčší súčasní predstavitelia ateizmu, otvore tvrdia, že neexistuje slobodná vôľa. Sam Harris dokonca hovorí, že ja je ilúziou. Woody Allen ponúka názor, že život nemá zmysel, keďže všetko raz zanikne a že úlohou umelca je sa vysporiadať s touto smutnou realitou. S takýmito životnými východiskami sa však nedá žiť. Ak je slobodná vôľa mýtus, každá ruža, ktorú chlapec dá dievčaťu je z donútenia procesov v mozgu a nie z lásky. Človek je podľa Harrisa je ilúzia, keďže to najpodstatnejšie na ňom – ja – patrí do sveta fantázie. A hľadať zmysel vo svete, kde objektívne nie je (W. Allen), nie je možné.

Ezoterika ponúka síce viac nádeje a zmyslu ako ateizmus, ktorý popiera všetko podstatné, ale predsa len čakry, životná sila Zeme alebo vesmírna energia patria do metafyziky 5 tisíc rokov dozadu.

Konzum je masovosť. Nie je o zmysle. Je o hľadaní upokojenia svojich základných potrieb a o prchavom emočnom zážitku. Takisto neponúka hlboké odpovede. Dokonca ich ani nerieši.

Akú to má však spojitosť s utečeneckou krízou? Obrovskú, lebo väčšina Európy je (de)formovaná týmito filozofiami. Vzniká tak kultúrno-hodnotové vákuum s masami bez zmyslu, ktoré nie sú schopné integrovať ani samé seba, nie to ešte utečencov.

Rozložia utečenci Európu? 

V súvislosti s utečencami sa vyťahuje otázka, či ich príchod nemôže spôsobiť rozklad Európy. Moje odpoveď je nie. Európa, vzhľadom na vyššie uvedené, už rozložená je. Totiž zlé filozofie, resp. náboženstvá, sú skutočným a hlavným problémom Európy, nie utečenci.

Riešenie a prognóza 

Môžeme diskutovať o azylovom konaní, utečeneckých táboroch, stavaní plotov alebo o zahraničnej politike EÚ, ale platí, že treba hľadať riešenie, čo s týmito ľuďmi ďalej. Mimochodom, bavíme sa, podľa údajov z roku 2013, o 1,7 milióne ľudí ročne. Dodávam, že vtedy sa ešte nezačali hýbať masy, ako dnes.

Keďže Európa je sama na tom zle, je vysoko pravdepodobné, že väčšina utečencov a migrantov skončí v ghettách, kde si vytvorí vlastné komunity tak, ako tomu bolo doteraz (viď francúzske banlieues alebo turecké komunity v Nemecku). Však prečo by sa integrovali? Ja rozumiem moslimovi, ktorý chce žiť vo vlastnej komunite. Ako kresťan-katolík takisto nežijem v komunite sekulárnych ľudí a ani nemám o to záujem.

Toto všetko zároveň znamená, že komplexné riešenie krízy nie je v rukách v politikov, ale ani v rukách ľudsko-právnych aktivistov a médií. Do ich kompetencie totiž nepatrí zodpovedanie otázky zmyslu existencie človeka a nájdenie pravdivej a zmysluplnej filozofie alebo náboženstva.

Ja osobne vidím riešenie krízy je v kresťanstve a znovu objavení kresťanskej identity Európy. Avšak, to je téma na samostatný článok, či dokonca články. Preto teda zakončím tým, že z dlhodobého hľadiska má zmysel sa baviť o tom, kto má pravdu o podstate človeka a sveta. Kresťan, moslim alebo ateista, či ezoterik? My nemáme jednotne definovaný konečný zmysel vecí, konečný zmysel ľudskej existencie. Ako a čím chceme potom integrovať milióny ľudí? A ako chceme spoločne nažívať, keď každý má inú mienku o tých najhlbších problémoch života?

DÔLEŽITÁ POZNÁMKA: V článku som sa priamo nedotkol otázky, či uzatvoriť hranice, či utečencov poslať okamžite naspäť a či im pomáhať alebo nechať mrznúť niekde vonku. Takže čo sa týka plotov, tie nevyzerajú humánne. No v Španielsku (Ceuta, Melilla), Francúzsku (Calais) alebo v USA pomáhajú. USA by nezvládli nápor utečencov bez plotu na hranici s Mexikom a španielske enklávy v Afrike by už neexistovali. Ploty sa samozrejme nesmú zneužiť na izoláciu a na ignoranciu potrieb utečenca. Ďalej, utečencov nemožno poslať domov, kde majú vojny. Navyše, ťažko by sa to realizovalo. Taktiež im treba zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, jedlo, pitie, hygienu a ubytovanie. Utečenecké tábory, ubytovne a inštitút prechodného pobytu určite treba využiť, ale predpokladám, ako som v článku napísal, že tu pomoc skončí, keďže je Európa v rozklade. Ten treba začať riešiť. 

Teraz najčítanejšie