Oldies
Pramienky hudobných spomienok
Ak si niekedy pustíte CD s Oldies, v tomto prípade to boli svojho času populárne, mainstream pesničky z bývalého Československa zo 60- a 70-tych rokov, môžete dopadnúť aj takto – viď text nižšie.
Áno, dnes tie piesne pôsobia naivne, často sa v nich spomína láska, nájdete tam veľa poézie, rýmov, žiadne vulgarizmy, a občas aj odkazy na akési vyššie ciele a skryté symboly.
Tento blog je preto skôr určený pre generáciu 60+, ktorá má za sebou nielen prvú dávku očkovania proti covidu, ale aj socializmus, zažili jeho pád v r. 1989, colné a devízové prehlásenie, tí šťastnejší aj výjazdnú doložku, príspevky do Fondu solidarity, pracovné soboty, neustále kráčanie v ústrety čoraz krajším zajtrajškom, chlapci povinnú vojenskú službu (ak ste počuli niekoho z nich o tom rozprávať, máte jedinú istotu – všetko bolo inak), lampiónové a prvomájové sprievody (s nezabudnuteľnými spišskými párkami), novoročný príhovor prezidenta ČSSR, ZČSSP (iskrennij privet rusofilovi A. Dankovi, ktorý pokračuje v tradícii), zemiakové brigády a ďalšie životné aj úsmevné útrapy. Takže pre väčšinu populácie SR zostane obsah tohto blogu skôr utajený a budú odkázaní na tlmočníkov zo skupiny 60+.
Ako to teda s tou zhudobnenou poéziou nášho vtedajšieho života vlastne bolo? Len na úvod pripomínam, že spomienka je niečo, napr. myšlienka o ktorej sme si mysleli, že sme to už zabudli, a pritom sme zabudli niečo iné.
Takmer všetky piesne, na ktoré, tak trochu skryto, odkazuje tento blog boli pôvodne v českom jazyku. Autor ich úmyselne „prekódoval“ do slovenčiny (tým pádom menej rýmov), občas aj „aktualizoval“ kontext, tým pádom texty pôsobia nemotornejšie, hranato, a menej poeticky, čo bol vlastne takmer úmysel.
Začnime napríklad tu:
Pramienok spomienok som odstrihol potajomky …,
komu?
No predsa tej našej mladosti, ktorú máme, napriek tomu všetkému, celkom rád.
O sny ma pripraví až spev vtákov v mobile,
ranné správy a denná tlač.
Ale nebudem vstávať,
ďalej chcem ležať zasnený,
je totiž nedeľa,
a ja mám dosť vysoký dôchodok.
A pokračujme napr. takto
Včera nedeľa bola, bol to pekný čas – pred televízorom,
včera začal novy seriál, o týždeň bude zas
nikdy by som neverila, čo sa na tom Facebooku môže stať,
Poslal mi email letmý, taký nesmelý bol,
počkal si, až sa zotmie, a potom ho vymazal,
sociálna sieť celý svet zmení, všetko je inakšie,
vďaka globálnemu otepľovaniu zima studená nie je, a mobil nepozná medze, vie totiž, že už naši predkovia predvídavo medze rozorali (pozri komasácia vo Wikipedii). Vlastne nás už nič netlačí a my sme obmedzení už iba svojou podstatou, však:
Už sme sa porúčali aj vetru aj dažďu :)
A preto:
V poslednej dobe idem do seba,
spievam o sebe blues pre teba,
čas ako rieky príval plynie,
čo som včera spieval inej,
spievam, dnes len a len pre teba.
Všetko som opustil pre teba,
snáď zabudnem ten ďalší deň už na teba.
Ak sa mi to podarí,
tak žiadnej sa už nepodarí.
aby som pre ňu robil to, čo pre teba.
pre nič viac som nežil, len pre teba.
Čo?, resp. Ako? teraz počať mám?
keď som tu zostal sám
a tu sa autor, nešikovným prekladom do slovenčiny, dostal do jazykovo-logickej pasce, z ktorej nevidí úniku, ani samo-oplodnením, resp. samo-inšpiráciou, pretože:
som iba obyčajný muž
Ale poďme ďalej, v čase, keď vrcholila druhá vlna pandémie by sa hodila aj táto staršia pesnička:
Počujem rekviem,
nad celým svete znie mi len rekviem,
Zákerné krídla vírusu, zničia tuto zem,
svet ide skaze v ústrety.
Slepým obzorom, k nám plávajú lode dažďov
páchnu olovom(zasa z východu?)
a hudbe zo všetkých tónov zostáva rekviem
kruté rekviem zúfalstva.
Moja pieseň ďalej svetu spieva,
Moja pieseň z kríža sa díva, (stále aktuálny symbol Veľkej noci)
je iba prísahou nie spásou, tak prosím vás,
Nech konečne znie zvon priateľstva v nás
Nie je ťažké uhádnuť, že ten zvon veľmi nezaznel, a ak áno, tak iba na začiatku, potichu a izolovane.
Ale momentálne sa situácia pomaly, opatrne zlepšuje, následky však zostanú a budú nemalé, nepominú sa ľahko a iba tak, na dobré slovo Slovákom súcim. Aj v dôsledku tejto krízy budú naďalej rásť sociálne rozdiely v spoločnosti, ktoré, s istým fázovým posunutím, môžu produkovať aj sociálne napätie.
Značnú dávku nádeje vkladáme teraz do faktu, že už nám ide s otvorenou náručou v ústrety Fond obnovy, ktorý naisto bude obsahovať opatrenia, ktoré budú:
ako hebké pohladenia,
ktoré život v šťastie zmenia.
podľa starých povestí,
premení sa na šťastie.
každý kúsok bolesti
Ale v tej pesničke v tých rokoch 70-tych toho bolo povedané ešte viac
Skúšaj so mnou každú chvíľu,
Prejsť lenivú rieku snov,
Uvidíš, až deň sa schýli,
Nájdeme vodu kúzelnú,
Nájdeme rieku, menom láska,
ktorá má len jeden breh,
[dnes chce mať každý svoj breh,
a k tomu značkové oblečenie, mobil, …]
…
Spolu pôjdeme, riekou lásky,
Možno, že ten jej prúd,
Odpovie nám na otázky,
Ktoré budú okolo plávať.
Keď tvoje oči modrú farbu
vody v rieke lásky budú mať,
podľa starých povestí,
premení sa na šťastie.
každý kúsok bolesti
[tie povesti asi vtedy ešte neboli dosť staré]
Rieky lásky prúd okolo nás ide ďalej,
Prebroď rieku snov a poď bližšie,
Mosty späť spáľ,
Život pôjde ďalej,
Svoje sny tie s láskou nestratíš.
[život išiel ďalej, ale stratili sme viac, nielen sny o láske]
Pod obnovou zvyčajne rozumieme návrat k tomu a rekonštrukciu, resp. vylepšenie toho, čo tu už v nejakej podobe bolo. K čomu a ako ďaleko by sme sa teda v tom našom, nešťastnom prípade mali vrátiť?
- Ficove vlády – komplexná, hĺbková korupcia štátu,
- Mečiarizmus – zločinecká privatizácia na mocenskom princípe,
- Husákova normalizácia – celospoločenský marazmus s abdikáciou na akúkoľvek formu morálky
- Gottwaldov a Zápotockého komunisticky ošiaľ, ktorý vyústil do krvavého kúpeľa v 50-tych rokoch 20. storočia, kedy pokus o útek z uzavretého psychiatrického oddelenia sa trestal streľbou – to je už snáď mimo záber akejkoľvek kamery a nedá sa už ani „zhudobniť“ v aktuálne používanej notovej osnove.
V rámci tejto smutnej, až temne bluesovej minulosti, má, spomínaná cieľová skupina 60+, pred sebou Fond obnovy, a za sebou aj:
- Súbor opatrení,
- Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti,
- Privatizáciu malú aj veľkú
- chozraščot
- atď.
Hotová spontánna archeológia panoptika hrôzy. Tak mi povedzte, kde sa na tejto scéne zobrala tá romantická hudobná tvorba? Asi tí, ktorí v tom čase rozhodovali o veciach verejných nemali hudobný sluch – z toho nám vyplýva poučenie do budúcnosti: zaradiť hudobný sluch ako kritérium výberu kandidujúcich v nasledujúcich voľbách.
Aj tak sa nedá vylúčiť, že sa vo viacerých prípadoch dostaví čiastočné, prípadne aj celkové zatmenie mozgu. Je preto možné, že znovu dôjde na slová pesničkára JUDr. Ivo Jahelku:
„Život je nepřetržitá řada průserů nepravidelně po sobě jdoucích“
A keďže sme sa často odvolávali na minulosť, pripomínam:
Najbohatším zdrojom spomienok na „staré dobre časy“ je zlá pamäť.
