Denník N

Nové šaty pre starý Trenčín II.

„Mesto, ktoré začína svoju históriu znakom Rimanov, vytesaným do prahu nového letopočtu, dostane sa znova na stoly architektov, lebo mu s pribúdaním rokov zostali šaty v pleciach priúzke a pýta si voľnejšie i modernejšie. 15. decembra 1967 vypíše Mestský národný výbor celoštátnu súťaž na architektonické riešenie historického jadra Trenčína.“
(Trenčianske noviny 47/1967)

Touto citáciou som začínal pred dvoma rokmi článok, v ktorom som sa venoval urbanistickej súťaži na prestavbu centra Trenčína zo 60. rokov minulého storočia.

V stredu 7. apríla 2021 sa bude Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne na svojom zasadnutí zaoberať opäť mestským urbanizmom – okrem iných bodov bude prijímať zmeny a doplnky územného plánu mesta Trenčín čísla 4 (ďalej len ZaD 4). Tento dokument, ktorý sa už raz na zastupiteľstve takmer objavil pred komunálnymi voľbami v roku 2018, rieši práve zadefinovanie možností rozvoja mesta a výstavby v priestoroch centra mesta, a to najmä v priestore, ktorý vznikol preložením železničnej trate Bratislava – Žilina do svojej súčasnej polohy.

Krátke zhrnutie najvýznamnejších zmien a doplnkov z navrhovaného balíka sa pokúsim zhrnúť v tomto článku.

Doprava

Kostrou každého mesta, Trenčín nevynímajúc, je dopravná sieť. ZaD 4 prinášajú v oblasti dopravy zásadnú zmenu doterajšej paradigmy. Súčasné vedenie mesta nateraz zmietlo zo stola dlho uvažovaný a nateraz záväzný koncept pokračovania budovania juhovýchodného obchvatu mesta, a túto stavbu prenáša zo záväznej časti ÚPN do výhľadu.

Juhovýchodný obchvat, ktorý by pokračoval od miesta ukončenia jeho prvej etapy (križovatka pri Kauflande) sídliskom Juh, masívom Breziny a vyústil by v lokalite Zábrania, kde by sa napojil na existujúcu trasu štátnej cesty I/61, by podľa vyjadrení zástupcov Mesta neriešil zložitú dopravnú situáciu na Hasičskej ulici, ktorá patrí k najvyťaženejším dopravným úsekom na Slovensku. ZaD 4 preto navrhujú druhú etapu JVO nahradiť novovybudovaným prieťahom – preložkou – štátnej cesty I/61, ktorá sa v križovatke pri Bille odpojí od svojej súčasnej polohy na Štefánikovej ulici a popri železničnej trati a stanici prejde okrajom parku M. R. Štefánika vo forme novej komunikácie do priestoru nábrežia, odkiaľ sa dostane rovnobežne s bánoveckou traťou za budovu Štatistického úradu, kde sa napojí na Električnú ulicu a vyvedie dopravu smerom na Zvolen a sídlisko Juh.

Na dvoch miestach, pred železničnou stanicou a v časti nového nábrežia pri starom železničnom moste, je trasovanie novej komunikácie navrhnuté pod úrovňou zeme. Toto riešenie by malo podľa výpočtov Mesta a analytikov pomôcť dopravnej situácii v centre, filozoficky sa však vracia z riešenia obchvatom do riešenia na úrovni polovice minulého storočia – teda presunutím dopravy od mesta k rieke. V 70. rokoch sa takto doprava presunula z Palackého na Hasičskú, o 50 rokov neskôr sa má tranzit posunúť ešte o jednu ulicu bližšie k Váhu.

Vnútromestskú dopravu navrhujú ZaD viesť po uliciach Hasičskej a Palackého, a to vo forme dvoch protismerne orientovaných jednosmerných ulíc. Každopádne, trasovanie dopravy po Palackého (vrátane MHD na samostatných buspruhoch), je v rozpore s plánmi na postupné upokojenie dopravy na tejto ulici a rozšíreniu pešej zóny týmto smerom.

S novým prieťahom cesty I/61 súvisí i prestavba zjazdu zo starého mosta, čím sa pre výstavbu uvoľní priestor medzi ulicami Palackého a Kniežaťa Pribinu, ale v podstate i oboch významných križovatiek v meste (pri Štatistickom úrade a na Námestí SNP pred Hotelom Elizabeth).

Nábrežie

Nosnou témou ZaD 4 je umožnenie urbanizácie priestorov nábrežia, ktoré sa po presune trate otvorilo k mestu. Modernizácia železničnej trate „získala“ pre Trenčín územie v približnej veľkosti súčasnej centrálnej mestskej zóny, ktoré bolo doteraz znehodnotené železničnou dopravou.

V priestore medzi riekou Váh a súčasnou Hasičskou ulicou navrhuje návrh zmien a doplnkov viacero blokov pre polyfunkciu služieb (v parteri) a bývania (na vyšších podlažiach). Keď hovoríme o podlažnosti, výkresy detailnejšej regulácie navrhujú v území nábrežia budovy o maximálnej výške piatich nadzemných podlaží – podlažnosť ustupuje od rieky smerom k mestu a to tak, aby nezacláňala výhľad na siluetu mesta, ktorá je daná jeho prirodzenými dominantami – Trenčianskym hradom či Marienbergom.

V súvislosti s obytnou funkciou súvisí aj umiestnenie materskej školy, ktoré územný plán (ak bude v znení ZaD 4 schválený) požaduje v jednom z blokov medzi bánoveckou traťou a riekou Váh.

Pri vyústení starého železničného mosta rezervuje návrh ZaD 4 priestor pre umiestnenie kultúrno – spoločenského zariadenia – teda napríklad nového divadla alebo koncertnej sály. Územný plán priamo prikazuje na tento objekt (a celý blok) vypísať architektonickú súťaž, čo by malo zabezpečiť architektonickú kvalitu domu, ktorý sa stane dominantou nábrežia.

Pri vyústení mosta je plánované zároveň akési plató, ktoré prekryje navrhovaný prieťah komunikácie I/61 a otvorí nábrežie až po súčasnú Hasičskú ulicu, kde vytvorí prepojenie s historickým jadrom mesta. Bariérou tu ostáva trasa bánoveckej trate, ktorá územie pretína.

V dotyku s riekou ostávajú zachované funkcie sprievodnej a verejnej zelene. Na väčšine blokov vyžaduje návrh ZaD 4 vegetačné strechy a vegetačné zábradlia. Statickú dopravu riešia ZaD 4 parkovacím domov v špici medzi bánoveckou traťou a traťou č. 120 Bratislava – Žilina.

Návrh ZaD ÚPN Trenčín č. 4. Zdroj: www.trencin.sk

Priestor medzi Palackého a Kniežaťa Pribinu

Ako už bolo spomenuté, zrušením „ľavého“ zjazdu starého cestného mosta (teda vetvy Bratislavská – Hasičská) sa otvorí rozvoju priestor medzi Pribinovou a Palackého ulicou. V tomto priestore návrh zmien a doplnkov počíta s výstavbou siedmich polyfunkčných blokov, v strede ktorých vznikne malý parčík, ktorý bude pasážou prepojený s priestorom Pribinovej ulice (približne v miestach poisťovne NN).

Navrhované bloky zastavujú priestor, ktorý vznikol necitlivými asanáciami v súvislosti s výstavbou Hasičskej ulice a vracajú mu pôvodný mestský charakter na úkor súčasného dopravného využitia.

Návrh ZaD ÚPN Trenčín č. 4. Zdroj: www.trencin.sk

Mládežnícka a Ostrov

Zmeny a doplnky sa dotýkajú aj lokality Mládežníckej ulice a obľúbenej relaxačnej zóny na Ostrove. Kým na Mládežníckej ulici navrhujú ZaD 4 umiestnenie tržnice v dotyku telesa železnice (oproti športovej hale) a rozšírenie plavárne, resp. výstavbu aquaparku v susedstve súčasnej krytej plavárne, na Ostrove (v cípe dnešného campingu) navrhuje návrh ZaD umiestnenie penziónu s možnosťou stanovania na terasách 3. a 4. NP.

Návrh ZaD ÚPN Trenčín č. 4. Zdroj: www.trencin.sk

Pravobrežné centrum

Návrh zmien a doplnkov č. 4 rieši aj rozvoj územia na pravom brehu Váhu, konkrétne medzi vyústením starého železničného mosta a „kvasnicovou“ továrňou Old Herold. Pri vyústení železničného mosta navrhujú ZaD 4 umiestnenie bloku s hotelom a panoramatickou kaviarňou na najvyššom poschodí, ktorá umožní z tejto atraktívnej polohy návštevníkovi pohľad na rieku a mesto.

Blok pre umiestnenie hotela je s Old Heroldom prepojený verejnou zeleňou a športovým vybavením (medzi novou a pôvodnou polohou železničnej trate 120) a stavbou hromadných garáží, ktoré by mali vzniknúť ako náhrada jestvujúcich garáží pri penzióne Royal na Ulici Ľudovíta Stárka.

Takto sa územný plán dostáva do priemyselného areálu, kde však počíta so zmenami až po ukončení výroby v súčasných priestoroch spoločnosti Old Herold. V areáli Old Heroldu predpokladajú zmeny a doplnky č. 4 dva bloky polyfunkčného využitia na služby a bývanie. Pozoruhodný je výškový regulatív v časti bloku pri kruhovom objazde Bratislavská x Vlárska, kde ÚPN navrhuje povolenú zástavbu do výšky 18 NP. V ostatných častiach blokov je návrh „skromnejší“, keď povoľuje zástavbu od 3+S do 8 NP. Uprostred novovzniknutej štvrte navrhujú ZaD 4 centrálne námestie o minimálnej výmere 4500 m2.

Navrhované zmeny by boli základom na postupné zväčšenie mestského centra o pravý breh Váhu, teda o vytvorenie akéhosi „pravobrežného centra,“ o čo sa už v minulosti usilovali niektorí predstavitelia mesta.

Návrh ZaD ÚPN Trenčín č. 4. Zdroj: www.trencin.sk

„Nové šaty“ plánovačov zo 60. rokov zadefinovali centrum mesta Trenčín tak, ako ho poznáme dodnes. S prieťahom štátnej cesty po Hasičskej, parkovaním na Palackého, nevyužitým hodnotným priestorom medzi Palackého a Pribinovou ulicou a dlhou pešou zónou plynulo vedúcou od Braneckého ulice po Hviezdoslavovej, Sládkovičovej až na Mierové námestie. Modernizácia železničnej trate a prekládka koľajníc v centre otvárajú možnosti, ako posunúť celé centrum až na dotyk rieky Váh, ako je tomu v moderných európskych mestách. Na pleciach urbanistov a predstaviteľov mesta je teraz zodpovedná úloha, ušiť opäť „nové šaty“ pre Perlu Považia. Šaty, za ktoré sa nebudú musieť generácie, ktoré prídu po nás, hanbiť.

Týmito slovami som ukončil spomínaný blog o urbanistickej súťaži na centrum Trenčína zo 60. rokov minulého storočia. Už tento týždeň sa dozvieme, akým spôsobom sa témy rozvoja centra zhostí naša generácia urbanistov, architektov, ale i nás, občanov, prostredníctvom svojich volených zástupcov.

 

Teraz najčítanejšie

Martin Jurikovič

Národohospodár a lokálpatriot. Medzi moje záujmy patrí architektúra a história mesta Trenčín, profesne sú mi zas blízke politické a ekonomické témy.