Denník N

Vysokoškolskí blázni?

(O súťaži o vysokoškolského učiteľa s najnižším IQ)

Napriek mnohým nepríjemnostiam sa zdá, že k vede prevláda pomerne veľká úcta. To však neznamená, že veda a jej „účinkujúci“ nemôžu byť terčom niekedy aj oprávneného posmechu. Možno niekoho však prekvapí, že najčastejšími autormi žartov o vede a vedcoch sú sami akademici. Má to svoje jednoduché zdôvodnenie. Je totiž ťažké robiť si žarty z niečoho, čomu veľmi dobre nerozumieme. I keď je pravdou aj to, že vedci to niekedy tak „prestrelia“, že ich absurdity pochopí asi každý.

Pre mnohých snáď jediným miestom, kde sa stretli s akademickým humorom, boli vysoké školy a ústavy orientované predovšetkým na prírodné a technické vedy. Externý návštevník tam niekedy mohol na dverách zbadať zvláštny obrázok doplnený nejakým divným a asi aj dosť nezrozumiteľným textom. Na pultoch kníhkupectiev sa zasa občas objaví nejaké knižné dielko, ktoré vykresľuje akademické prostredie tak trochu ako podivný blázinec. Je takmer isté, že ho napísal vysokoškolský učiteľ.

Patavedecké semináre

Asi najznámejšou formou uťahovania si z vedy na Slovensku boli tzv. patavedecké semináre, ktoré už takmer 40 rokov neprerušovane prebiehali na dvoch fakultách Univerzity Komenského v Bratislave – na Prírodovedeckej fakulte a Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Dvakrát ročne si na nich robili študenti a učitelia žarty z vedy formou podivných krátkych prednášok. Tie sa týkali rôznych vedeckých teórií, vedcov, propagácie vedy, organizácie výskumu, vedeckých inštitúcií a  všetkého, čo priamo alebo nepriamo súviselo s akademickým prostredím. Jarný termín týchto seminárov väčšinou symbolicky spadal práve na 1. apríla. Pre poslucháčov z neakademického prostredia sa mohli zdať mnohé tieto prednášky úplne šialené a mohli ľahko dospieť aj k názoru, že sa nachádzajú medzi bláznami. Diskusia k prednáškam tento dojem iba umocňovala. Tu sú niektoré témy prednášok: „Rýchlosť svetla a rýchlosť tmy v okolí Vedeckého parku Univerzity Komenského“, „Rozšírenie Lorentz-Einsteinových relativistických transformácií na vreckové hodinky starého otca“, „Teória duchov“, „Vyčíňanie metly ľudstva na univerzitnom pracovisku“ alebo „O súčte uhlov v Bermudskom trojuholníku“. I keď by sa mohlo niekomu zdať, že tu šlo o seansu nejakých pomätencov, nebolo to celkom tak. Účastníci seminára tým potvrdzovali, že nestoja o nejakú posvätnú auru dôstojnosti vysokoškolských učiteľov. Práve naopak, bol to jeden z prejavov zdravého prostredia, v ktorom si ľudia síce uvedomujú aktuálne problémy vedy a školstva, ale vedia si z nich robiť aj žarty. Tieto podujatia určite významne prispeli aj k rúcaniu bariér medzi študentmi a učiteľmi a zároveň pomohli tlmiť napätie vyplývajúce z veľmi konkurenčného prostredia na oboch fakultách. Záujem o semináre boľ veľký.

Zvláštna forma akademického humoru je tiež k dispozícii aj na facebookových stránkach Univerzity Komenského v Bratislave s názvom „Veda trochu inak“. Na uvedenej stránke je prezentovaná séria obrázkov so sprievodnými textami, ktoré v ľuďoch z neakademického prostredia môžu vyvolať oprávnené rozpaky, ale mnohých asi aj celkom pobavia. Dve „veľkonočné“ ukážky z tejto stránky sú na konci tohto textu. Genéza tejto stránky je vysvetlená na tejto adrese: https://fns.uniba.sk/jesenak-veda-trochu-inak/. Adresa stránky je uvedená na konci tohto blogu pod súborným názvom „Anorganické hlúposti“.

Bohužiaľ, súčasná epidémia sa buď priamo alebo nepriamo podpísala pod zastavenie oboch spomenutých aktivít. Verme, že nie natrvalo.

Do kategórie akademických žartov patrí aj séria článkov publikovaných vo vedecko-populárnom časopise „Quark“. Sú zväčša  bezprostrednou reakciou na mnohé z absurdít, ktoré svojho času dosiahli vo verejnosti skutočne mimoriadnu popularitu. V niektorých prípadoch sa však so zväčšujúcim sa časovým odstupom zabudlo na udalosti, ktoré viedli k ich vzniku, takže v súčasnosti už nemusí byť celkom jasný ich zmysel. Vo väčšine prípadov to tak nie je a sú aktuálne aj v súčasnosti. Články taktiež možno nájsť na stránke „Anorganické hlúposti“.

Asi zlatým klincom všetkých absurdít bolo v roku 2018 vypísanie prvoaprílovej súťaže dekana Prírodovedeckej fakulty UK o učiteľa s najnižším IQ. Podrobnosti sú uvedené na obr. 3. Hlavnou cenou malo byť rozviazanie pracovného pomeru. Súťaž vyhral jediný súťažiaci. Tým bol autor tohto blogu. Na hlavnú cenu sa akosi pozabudlo.

Obr. 1

Veľkonočné sviatky u učiteľa chémie. Pekné zelené chemikálie symbolizujú jar v našich laboratóriách asi najlepšie. Kraslice na obrázku sú však zdobené tradičným kysuckým vzorom, takže ide o citlivé spojenie tradičného s moderným.

Obr. 2

Vedci s veľkým nadšením privítali správu o prvej kraslici zhotovenej z korundovej keramiky s nanesenou vrstvou selenidu kademnatého. Kraslica na obrázku má síce zatiaľ určité tvarové nedostatky, no jej nespornou výhodou je mimoriadna radiačná odolnosť a vynikajúca mechanická pevnosť. To umožňuje kraslici oslavovať veľkonočné sviatky aj v priestoroch primárneho okruhu našich jadrových elektrární.

Obr. 3.

Časť stránky oznamujúcej v roku 2018 súťaž dekana PRIF UK o vysokoškolského učiteľa s najnižším IQ. Priamym impulzom pre vypísanie tejto súťaže boli tri mimoriadne vtipné aprílové prehlásenia dekana 2. lekárskej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. Táto stránka je spolu s prehláseniami k dispozícii na tejto adrese: https://fns.uniba.sk/aprilova_sutaz/

Poďakovanie:

Za cenné pripomienky si dovoľujem poďakovať Mgr. Lucii Kralovičovej. Za technickú pomoc ďakujem Ing. Martinovi Viceníkovi.

Zdroje:

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Vysokoškolský učiteľ