Denník N

Letné školy zatiaľ pomohli len veľmi málo

V niektorých krajinách tento model už roky úspešne funguje: dostať deti do školy ešte predtým, ako sa začne nový školský rok. A obzvlášť tie deti, ktoré môžu mať po dlhšom výpadku zo vzdelávania problém plynule naskočiť do školskej rutiny. Na Slovensku sa letné školy v podobe systémového opatrenia po prvýkrát spustili minulé leto. No hoci šlo o výborný nápad, nepodarilo sa ho zmysluplne uviesť do praxe. Ak to s pomocou deťom myslíme vážne, mali by sme sa z tejto skúsenosti pred nadchádzajúcim letom poučiť.

Minulý rok ministerstvo školstva podporilo základné školy, aby mohli organizovať letné školy. Chcelo tým zmierniť dopady epidémie COVID-19 na vzdelávanie.

Z údajov však vyplýva, že do letných škôl sa nedostalo minimálne 92 % detí, ktoré to potrebovali najviac. Navyše, o letné školy nebol veľký záujem, preto štát pravdepodobne prispel aj školám, kde deti na tom boli relatívne dobre. Letné školy sa v menšej miere realizovali v krajoch, kde bol najvyšší podiel žiačok a žiakov, ktorí to potrebovali najviac. Zároveň z dostupných údajov vyplýva, že ak škola organizovala letnú školu, buď sa do nej mohlo zapojiť relatívne málo žiakov, alebo trvala príliš krátko.

Aké boli pravdepodobné bariéry pre organizáciu letných škôl? A čo by sme tento rok mali urobiť inak?

 

Do letných škôl sa nedostalo minimálne 92 % detí, ktoré to potrebovali najviac

Zdroj: CVA na základe dát CVTI a MŠVVŠ SR

Minuloročné letné školy mohli mať najväčší zmysel pre deti, pre ktoré bolo ťažké alebo dokonca nemožné zapájať sa do vzdelávania na diaľku.

Je niekoľko spôsobov, ako definovať skupinu týchto detí. My pracujeme s počtom žiačok a žiakov, ktorí nemali prístup k online dištančnej výučbe.[1] Offline spôsob výučby je totiž podľa učiteliek a učiteľov oveľa menej efektívny ako bežná prezenčná výučba aj ako online výučba. Najčastejšie sa deje zasielaním vytlačených pracovných listov a je veľmi pravdepodobné, že deti, ktoré sa vzdelávali týmto spôsobom, dokázali prebrať a pochopiť výrazne menej učiva.[2]

Na jar 2020 bolo v základných školách podľa odhadov 106 tisíc detí, ktoré sa učili offline spôsobom (22 % zo všetkých detí v ZŠ).[3] Letné školy sa však v roku 2020 podľa údajov ministerstva školstva mali otvoriť len pre 8 553 detí,[4] čo sú necelé 2 % všetkých žiakov a žiačok v základných školách.

Pre chýbajúce údaje nevieme presne povedať, koľko z detí, ktoré navštevovali letnú školu, sa predtým učilo offline spôsobom. Dá sa však odhadovať, že z týchto žiakov a žiačok sa do letných škôl mohlo dostať asi 2 až 8 %.[5]

Inými slovami, minimálne 92 % detí, ktoré by to potrebovali najviac, sa do letných škôl ani nemalo šancu dostať.

 

O letné školy nebol veľký záujem, ministerstvo prispelo aj školám, kde boli na tom deti relatívne dobre

Celkovo sa do projektu letných škôl v roku 2020 zapojilo 244 základných škôl – vrátane 17 špeciálnych základných škôl a dvoch škôl pri zdravotníckych zariadeniach, ide tak o približne 10 % všetkých základných škôl.

Všetky školy (okrem dvoch[6]), ktoré sa do výzvy prihlásili, peniaze na letnú školu aj dostali. Ministerstvo totiž na letné školy pôvodne vyčlenilo 500 000 eur, požiadavky zo strany škôl boli nakoniec len vo výške 375 800 eur (75 %). To znamená, že o letné školy bol menší záujem, ako ministerstvo predpokladalo. Peniaze teda zostali približne pre ďalších osemdesiat základných škôl, ak by sa prihlásili.

Keďže do výzvy sa prihlásilo menej škôl, ako sa očakávalo, prirodzene sa spomedzi nich nerobil žiaden výber. Letné školy sa tak pravdepodobne organizovali aj v základných školách, ktoré mali na jar 2020 relatívne málo – alebo dokonca žiadnych – offline žiakov.

V prepočte na počet škôl sa najviac letných škôl zorganizovalo v Banskobystrickom, Žilinskom a Trenčianskom kraji (11,5 – 12,6 % zo všetkých ZŠ v danom kraji). Najmenej to bolo v Bratislavskom, Košickom a Prešovskom kraji (6,5 – 9,5 % zo všetkých ZŠ v danom kraji). Práve v Košickom a Prešovskom kraji bolo pritom na jar 2020 najviac detí, ktoré sa do dištančnej výučby zapájali offline spôsobom.[7] Podrobnejšie údaje o tom, aký bol zásah letných škôl (teda aký bol podiel offline žiakov v školách, ktoré sa zapojili a ktoré sa nezapojili do projektu letných škôl), má k dispozícii ministerstvo školstva.

Nechceme tým povedať, že letné školy nemohli byť užitočné pre všetkých žiakov. No pri obmedzených zdrojoch a odlišných podmienkach v prístupe k výučbe počas pandémie by bolo vhodné nastaviť systém podpory tak, aby v prvom rade zasahoval tie deti, ktoré boli počas uzavretých škôl obzvlášť znevýhodnené. To sa však v prípade minuloročnej organizácie letných škôl nestalo.

 

Ak škola organizovala letnú školu, buď tam bolo miesto pre málo žiakov, alebo trvala príliš krátko

Základné školy, ktoré chceli organizovať letnú školu, mali uviesť, koľko skupín letnej školy zorganizujú. Skupinu si je možné predstaviť ako jednu triedu, v ktorej deti fungujú päť školských dní.

Pri vytváraní skupín boli školy obmedzené najmä dvoma podmienkami:

  1. v skupine mohlo byť najmenej desať a najviac dvadsať detí,
  2. maximálna suma za organizovanie letnej školy bola 2 600 eur (školy tak mohli za ministerské prostriedky zorganizovať najviac päť skupín[8]).

Znamená to, že maximálny možný počet žiakov, ktorí mohli v jednej škole navštevovať letnú školu, bol obmedzený na sto detí – ak škola organizovala päť skupín po dvadsať detí.

V takom prípade by však každý žiak absolvoval letnú školu v dĺžke len jedného týždňa. Znamená to tiež, že ak bolo v škole viac ako sto detí, ktoré sa učili offline spôsobom, do letnej školy sa ani na tento jeden týždeň nemohli dostať všetky z nich.

Zároveň ministerstvo na realizáciu letných škôl vyčlenilo len tri augustové týždne – to je teda maximálna dĺžka, počas ktorej konkrétny žiak mohol navštevovať letnú školu. Takúto dlhú letnú školu (tri cykly) však mohla škola zorganizovať pre maximálne dvadsať žiakov a žiačok.

Zo zverejnených údajov vyplýva, že priemerný, ako aj mediánový počet skupín letných škôl boli dve skupiny.[9] Školy teda zväčša nevyužili ani štátom vymedzenú maximálnu dĺžku (a teda ani maximálnu výšku dotácie) letných škôl. Žiaci a žiačky tak letnú školu navštevovali relatívne krátko. Prečo je to problém, to v skratke vysvetľujeme ďalej v texte.

 

Prečo sa školy do letných škôl nezapájali viac?

O dôvodoch relatívne nízkeho záujmu škôl o organizáciu letných škôl nemáme presné údaje, pretože ministerstvo školstva takéto informácie nezbieralo.

Ministerstvo detailnejšie informácie o viacerých kľúčových otázkach nezbieralo ani od zapojených škôl (žiadalo od nich vypracovať záverečnú správu, v ktorej sa však uvádzanie viacerých dôležitých informácií nevyžadovalo).[10] Preto napríklad nevieme povedať, či sa školy pri nábore detí do letných škôl stretávali s problémami a ak áno, s akými.

Niektoré bariéry, pre ktoré sa školy o podporu na organizáciu letných škôl neuchádzali, sa však dajú predpokladať:

  1. Stíhame to?

Školy mali relatívne krátky čas na prihlásenie sa do výzvy – len dvanásť pracovných dní. Do prihlášky museli v tomto čase uviesť aj podrobnejší opis aktivít v každej skupine letnej školy a (odhadovaný) počet detí v každej skupine letnej školy. Navyše, Štátny pedagogický ústav vydal odporúčania na aktivity v rámci letnej školy až štyri dni po uzávierke pre základné školy. Okrem toho sa mali školy do výzvy prihlasovať v čase, keď uzatvárali koncoročné hodnotenia žiakov a pripravovali sa na otváranie tried pre žiakov 6. až 9. ročníka.

  1. Bude koho učiť?

Školy už do prihlášky museli napísať počet detí, pre ktoré sa bude letná škola organizovať. Pre vedenie školy a učiteľov to znamenalo predovšetkým zistiť záujem o letnú školu v rodinách ich žiakov a žiačok, čo je najmä v školách s vyšším podielom žiakov z chudobných rodín časovo a organizačne veľmi náročná úloha.

  1. Bude mať kto učiť?

Ministerstvo vyhradilo na organizáciu letných škôl posledné tri augustové týždne. Druhý augustový týždeň si pritom ešte väčšina učiteľov a učiteliek čerpá dovolenku alebo náhradné voľno. Za bežných okolností je zvykom, že sa učiteľky v škole stretávajú týždeň a pol pred začiatkom nového školského roka, pričom tento čas využívajú na organizáciu komisionálnych skúšok a na prípravu na nový školský rok (učebné plány, stretnutia metodických komisií či úprava tried).

Treba si tiež uvedomiť, že ku koncu školského roka sú učitelia vo fáze najväčšieho vyčerpania. V tomto čase preto nie je najideálnejšie pýtať sa ich, či budú ochotní učiť v letných školách počas plánovanej dovolenky či nad rámec povinností pred začiatkom školského roka.

Učiteľov nemuselo motivovať ani finančné zabezpečenie letných škôl. Napríklad zo sumy 500 eur, ktorá bola vyhradená na krátky cyklus (štyri až šesť hodín denne), sa mali okrem odmien kmeňovým zamestnancom zaplatiť aj tovary a služby.

  1. Potrebujeme to?

Ministerstvo školstva neidentifikovalo školy, ktoré by najviac potrebovali zorganizovať letné školy. Neprebiehala žiadna verejná diskusia o tom, kto by letnú školu najviac potreboval. Je preto možné, že mnoho škôl – a najmä tých, kde sa vzdelávali deti bez prístupu k online výučbe – si nedokázalo vyhodnotiť, že letné školy by pre ich žiakov boli prínosom.

  1. Pomôže to vôbec?

Je tiež možné, že minimálne niektoré školy, ktoré na jar 2020 vzdelávali aj žiakov bez prístupu k online výučbe, si potrebu zorganizovať letné školy uvedomovali. Pri zvažovaní zapojenia sa do výzvy však mohla rozhodnúť skutočnosť, že si neboli istí, či letné školy v takejto podobe vôbec môžu byť pre žiakov zásadnejším prínosom. Najmä za okolností, ak by mali žiaci chodiť do letnej školy len jeden týždeň.

Zahraničné skúsenosti takéto obavy jasne podporujú – ak letné školy majú byť skutočne kompenzačným opatrením, ktoré koriguje výpadok z učenia, mali by sa ich žiaci zúčastňovať minimálne päť týždňov.[11] Ako nastaviť letné školy tak, aby boli efektívne, sme stručne opísali v minulom blogu.

 

Čo ďalej?

Má teda vôbec zmysel rozprávať sa o letných školách?

Určite áno. Je však dôležité, aby sme už toto leto vytvorili školám a deťom lepšie podmienky ako minulý rok. V tomto momente sa ako potenciálne dôležité javia minimálne tieto princípy a opatrenia:

  1. Zamerajme sa na to, aby pomoc a kompenzáciu dostalo viac detí než v minulom roku.
  2. Výzva na organizáciu letných škôl by mala byť zverejnená oveľa skôr, najneskôr do konca apríla.
  3. Ministerstvo školstva by malo identifikovať školy, kde by boli letné školy najviac potrebné, a následne proaktívne oslovovať nielen vedenie týchto škôl, ale aj ich zriaďovateľov.
  4. Finančné zabezpečenie odmien pre učiteľov v letných školách musí byť vyššie.
  5. Ministerstvo školstva by malo spísať manuál, ako získavať žiakov a žiačky do letných škôl – najmä v prípade, ak ide o školy s vyšším podielom detí z chudobných rodín. Aby sa čo najviac pomohlo školám, ministerstvo školstva by malo osloviť poskytovateľov terénnej sociálnej práce (Úrad splnomocnenkyne pre rómske komunity, Implementačnú agentúru) a dohodnúť súčinnosť medzi terénnymi pracovníkmi a školami pri informovaní rodičov a žiakov o dôležitosti letných škôl a získavania súhlasu na účasť detí v nich.
  6. Ministerstvo školstva (alebo niektorá z jeho priamo riadených organizácií) by malo zároveň vyhradiť personál, ktorý bude školám v procese prihlasovania sa do výzvy pomáhať a asistovať, napríklad pri odhadoch detí, ktoré sa majú zúčastniť letnej školy, alebo pri opise aktivít v rámci letnej školy.
  7. Ministerstvo školstva by malo lepšie premyslieť podmienky zabezpečovania letných škôl, aby boli čo najviac kompenzačné, pokiaľ ide o nadobúdanie vedomostí a zručností detí.
  8. Ministerstvo by malo zbierať podrobnejšie údaje o realizácii letných škôl a v spolupráci s výskumným tímom vyhodnotiť účinnosť letných škôl.

Do konca školského roka zostávajú tri mesiace, stále je čas urobiť to lepšie. Zvládneme to?

Juraj Čokyna, Michal Rehúš

 

 

[1] K dispozícii sú síce aj údaje o počte žiakov a žiačok, ktoré vôbec neboli zapojené do dištančnej výučby, ale z metodologických dôvodov nemožno tieto údaje kombinovať s údajmi o počte žiačok a žiakov, ktorí sa nevzdelávali online. Zároveň predpokladáme, že kategória „offline“ zachytáva aj časť žiakov a žiačok bez zapojenia do dištančnej výučby.

[2] Ostertágová, A. & Čokyna. J. 2020. Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020. https://www.minedu.sk/data/att/17338.pdf

[3] Ostertágová, A. & Čokyna. J. 2020. Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020. https://www.minedu.sk/data/att/17338.pdf

[4] Reálny počet detí, ktoré sa vzdelávali v letných školách, ministerstvo nezverejnilo. Uvedený počet detí vychádza zo žiadostí jednotlivých škôl. Tento počet môže byť nadhodnotený v dôsledku toho, že niektoré deti mohli absolvovať viac ako jeden cyklus letnej školy a do výsledného počtu mohli byť zarátané viackrát (v žiadosti školy uvádzali počet žiakov v jednotlivých skupinách, pričom ak sa letná škola realizovala viac ako jeden týždeň, nie je možné rozlíšiť, či ide o nových žiakov alebo tých istých). Skutočný počet detí, ktoré navštevovali letné školy, sa tak môže líšiť. MŠVVŠ SR. 2020. Letná škola 2020. https://www.minedu.sk/letna-skola-2020/

[5] Pri dolnej hranici (2 %) rátame s tým, že podiel offline žiakov a žiačok medzi účastníkmi letných škôl bol rovnaký ako v celej žiackej populácii (22 %). Pri hornej hranici (8 %) predpokladáme, že všetci účastníci letných škôl boli offline žiaci a žiačky.

[6] Dve žiadosti boli vyradené z dôvodu nesplnenia podmienky výzvy – oprávnenosť žiadateľa. https://www.minedu.sk/letna-skola-2020/

[7] Ostertágová, A. & Čokyna. J. 2020. Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020. https://www.minedu.sk/data/att/17338.pdf

[8] Letné školy sa realizovali v 5-dňových (1 týždeň) cykloch. Cykly sa delili na dlhý (7 – 10 hodín/deň) a krátky (4 – 6 hodín/deň). Za dlhý cyklus dostávala škola sumu 800 eur, za krátky 500 eur. Keďže limit na školu bol stanovený na 2 600 eur, škola mohla v rámci letnej školy zo štátnych prostriedkov financovať najviac 5 skupín s krátkymi cyklami (za 2 500 eur). Najvyššia suma – 2 600 eur – sa mohla získať za zorganizovanie dvoch skupín s krátkymi cyklami a dvoch skupín s dlhými cyklami (2 * 500 + 2 * 800).

[9] Počet skupín v škole sme odvodili od výšky poskytnutej dotácie.

[10] Formulár záverečnej správy je dostupný tu: https://www.minedu.sk/data/att/16596.xlsx.

[11] McCombs, J. S. et al. 2020. Every Summer Counts. A Longitudinal Analysis of Outcomes from the National Summer Learning Project. https://www.rand.org/pubs/research_reports/RR3201.html

Teraz najčítanejšie

Centrum vzdelávacích analýz

Sme nezávislý analytický a výskumný tím. Na základe dát a výsledkov výskumu chceme prispievať k zvyšovaniu kvality vzdelávania a k vyrovnávaniu šancí vo vzdelávaní.