Ako by mal vyzerať „TO DO“ list Slovenska? Začnime plniť inovačný potenciál krajiny a podporujme znalostnú ekonomiku

V skratke? Tradičný priemysel, ktorý na Slovensku „fičí“ potrebuje inovovať, aby prežil. Je potrebné „nezaspať na vavrínoch“, kráčať v rovnakom tempe s trendami v priemyselnej sfére, začať dlhodobo premieňať výrobnú ekonomiku na znalostnú, ale aj podporovať R&D centrá. Okrem toho, ideu netreba robiť „na kolene“, ale do detailov ju prepracovať tak, aby ponúkala nielen krátkodobé, no hlavne dlhodobé riešenia. Nehovorme ako sa to nedá, zamerajme sa na to, AKO SA TO DÁ a nahlas o tom hovorme. K tomu tvrdá práca, unikátne a komplexné riešenia, silný a expertný tím profesionálov, správni partneri na spoluprácu, špičkové technológie a zmena môže nastať čo nevidieť.

AKO BY MAL VYZERAŤ „TO DO“ LIST SLOVENSKA?

O tejto téme by sme mohli diskutovať naozaj dlho, spomínaný „to do list“ zaplniť kopou prínosných ideí a zaslať ho kompetentným osobám. Kde by však, podľa mňa, mali nevyhnutne nastať zmeny? Mnohé z nich som načrtol už v úvode svojho blogu, no rád by som ich rozmenil na drobné.

1. INOVOVAŤ, INOVOVAŤ, INOVOVAŤ,…

V dnešnej dobe už nemôžeme na inovácie nazerať ako na pridanú hodnotu či záujem. Dôležité je uvedomiť si to, že ide o NEVYHNUTNÚ POTREBU. Ako je na tom Slovensko? Pravdou je, že v inovačnej výkonnosti za ostatnými krajinami EÚ ešte stále zaostávame, a to aj napriek tomu, že náš potenciál je vysoký. Jednoducho, chýba nám povestná inovačná iskra. Pre tradičný priemysel krajiny sú však inovácie dôležitým faktorom v boji o prežitie. A to doslova! Firmy sa totiž bez nich nedokážu ďalej vyvíjať. A verte, že zaostávať za trendami v priemysle sa nevypláca.

2. TRANSFORMOVAŤ VÝROBNÚ EKONOMIKU NA ZNALOSTNÚ

Aj napriek tomu, že o potrebe transformácie Slovenska smerom k znalostnej ekonomike sa vedie už dlhoročná diskusia, výsledky veľmi neprichádzajú. Dookola o niečom rozprávať, no nekonať totiž ničomu nepomôže. Slovenskú ekonomiku definuje priemysel, čo je fajn, avšak naša schopnosť plnohodnotne využívať ľudský kapitál a jeho know-how na generovanie ďalšieho kapitálu je ešte stále na bode mrazu. A argumenty, že ako malá krajina to máme ťažšie neobstoja. Pozrite sa napríklad na Slovinsko, Írsko či Fínsko. Rozlohou sú to tiež malé štáty, no svojou vyspelou a premyslenou ekonomikou sú, naopak, veľké. Slovensko je považované za mekku automobilového priemyslu a máme aj skvelú polohu. Profitujme z nej ešte viac ako doteraz inovujme, rozvíjajme priemysel, služby, ale aj manažérske schopnosti. Samozrejme s vhodným, a nesmierne potrebným, legislatívnym prostredím. Myslím si, že všetci chceme to isté, no v tomto smere sme doteraz ešte stále nevynaložili dosť úsilia.

3. NÁJSŤ NEDOSTATKY, POUČIŤ SA Z NICH A ZAČAŤ NAPREDOVAŤ

Aj táto „domáca úloha“ súvisí s rozvojom znalostnej ekonomiky aj inováciami. Kde vidím nedostatky? Stupeň znalostnej ekonomiky vo veľkej miere indikuje objem investícií do rôznych oblastí, ako napríklad vzdelanie, výskum, inovácie či ekológia. Okrem toho, že u nás chýba ucelené vzdelávanie hneď v niekoľkých potrebných oblastiach a šikovní talentovaní ľudia odchádzajú nielen za štúdiom, ale aj prácou do zahraničia, chýba nám aj podporná infraštruktúra vo forme labov, inovačných centier či klastrov. Na Slovensku sú takéto investície veľmi potrebné a som rád, že sa tejto problematike začali prednedávnom v rámci svojho Plánu obnovy SR venovať aj predstavitelia vlády. Diskusiu k tejto téme sme tak konečne pretavili aj do reálneho plánu, verím však, že to tentokrát neostane už len pri slovách a konečne budeme môcť byť svedkami aj reálnych činov. Dôležité je samozrejme spomenúť aj to, že týmito krokmi sa zvýši aj atraktívnosť Slovenska v očiach investorov, partnerov či samotných zákazníkov. Výhra pre všetky strany, nemyslíte?

BEZ SPRÁVNYCH PARTNEROV TO NEJDE. AKO SI ICH FIRMY VYBERAJÚ?

Samozrejme. Firmy pôsobiace na trhu aj napriek tomu, že sú stabilné a dlhodobo úspešné, nemôžu na ceste za inováciami kráčať sami. Na formovanie v tejto oblasti jednoznačne potrebujú tých správnych partnerov. Ja osobne vnímam tieto spolupráce ako veľmi dôležitý prvok pri formovaní firmy, ale aj spomínanej znalostnej ekonomiky. Na základe čoho si ich však vyberajú? Tých bodov je hneď niekoľko, pristavím sa však aspoň pri tých najdôležitejších. Alfou a omegou je do detailu prepracované idea. Avšak pozor! Krátkodobé riešenia nestačia, musia mať dlhodobý charakter s dlhodobým prínosom pre spoločnosť. Tu to však nekončí. Ďalšími, extrémne dôležitými, prvkami sú aspekty ako napríklad silný a expertný tím, špičkové technológie či veľký dôraz kladený na výskumno-vývojové centrá. Vedel by som sa rozpísať aj viac, no nechám si to na ďalšie blogy. Každopádne, opäť ide hlavne o aspekty, ktoré úzko súvisia so spomínaným „TO DO“ listom. Rád by som však v tomto prípade uviedol aj reálny príklad.

ZAOSTRIME HĽADÁČIKOM NA PRÍKLAD Z PRAXE

V roku 2019 vznikla na Slovensku nová inovatívna spoločnosť InoBat, ktorej som sa aj ja mohol stať súčasťou ako projektový manažér. A som veľmi rád. Zároveň si myslím, že ako príklad z praxe je k blogu na túto tému ideálna. Práve táto spoločnosť je podľa mňa ukážkovým príkladom toho, ako sa to dá. A aj vďaka nej sa môže Slovensko už čoskoro stať mekkou nielen automobilového priemyslu, ale aj elektromobility. Konkrétne teda výroby batérií šitých na mieru konkrétnym elektronickým vozidlám. V tejto spoločnosti vidím nesmierny potenciál a hlavne, dlhodobý spoločenský prínos. Dovolím si tvrdiť, že dôvody, prečo som sa ja osobne k InoBat-u pridal môžem popísať aj ako dôvody, prečo sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s viacerými významnými hráčmi, ako napríklad strategickými investormi ČEZ, Matador, AEN, MSM či Across, ale aj významnými technologickými partnermi Wildcat Discovery Technologies či Takenaka. V prvom rade by som rád podotkol, že spolupráca s nimi prináša našej spoločnosti množstvo benefitov a veľa vecí sa od nich vieme naučiť. Poďme si však zodpovedať na otázku, prečo sa s nami rozhodli spolupracovať? Vzhľadom na to, že sú to lídri v priemysle, majú špičkové technológie a dlhoročné skúsenosti s budovaním a škálovaním firiem, od spolupráce očakávajú veľkú, už spomenutú, pridanú hodnotu. A dovolím si povedať, že InoBat ju má, čo spoznali aj títo naši partneri. Jednoducho rozpoznali naše strategické a dlhodobé plány pre Slovensko. Otázkou číslo 2 však ostáva, čo im za oplátku vieme ponúknuť my?

PRINCÍP „NIEČO ZA NIEČO“ JE NESMIERNE DÔLEŽITÝ

To, čo vie slovenská firma InoBat svojim partnerom ponúknuť je podľa mňa v prvom rade obrovská pridaná hodnota pre spoločnosť, ale aj životné prostredie. Podrobnejšie sa k tejto téme vrátime v ďalších blogoch, no rád by som vypichol aspoň niektoré z nich, ktoré sú v mojich očiach veľkým prínosom. Výskumom, vývojom aj výrobou našich „nekatalógových batérií“ svojim partnerom aj zákazníkom ponúkame komplexné energetické riešenie s dôrazom na udržateľnosť, kvalitný globálny tím a technológie, unikátne riešenia, ďalšie spolupráce so silnými partnermi, ale aj spoluprácu s akademickou obcou.

Na záver by som rád dodal už len pár aktuálnych informácií zo sveta InoBat na Slovensku. Už za 15 mesiacov od založenia sa nám podarila vyrobiť prvá generácia InoBat Auto batérií, ktorá v porovnaní s ekvivalentnou referenčnou batériou ázijských konkurentov vyniká svojimi energetickými parametrami a efektivitou. Zároveň sa nám darí plniť čiastočné ciele pri prestavbe nášho R&D centra vo Voderadoch, na ktoré sme  koncom roka 2020 dostali právoplatné rozhodnutie EIA. Momentálne čakáme na právoplatné stavebné povolenie a v druhom kvartáli tohto roka začneme už aj s prestavbou tejto výnimočnej haly. Okrem toho, plánujeme aj deň otvorených dverí, a to ešte pred letom 2022. Veríme, že už čoskoro budeme môcť naživo ukázať slovenské batérie zo srdca Európy celému svetu.

PAVOL KROKOŠ,
Project Manager, InoBat Auto