Denník N

Podmienky vzniku a zachovania demokracie a spôsoby transformácie

zdroj: pixabay
zdroj: pixabay

Prečo môžu mať ekonomické sankcie negatívny vplyv na vývoj demokracie, a prečo je soft-power lepším riešením.

Na úspešnosť tranzícií a pokusov o zmeny režimov na demokratické pôsobia viaceré faktory, o ktorých už písali aj viacerí svetoznámi autori z oblasti politických vied. Podľa typológie tranzícií (Herbert Kitschelt) sa tranzície rozlišujú na: 1. Tranzíciu cez pakt, alebo dohodu elít na vzájomnom kompromise. 2. Tranzíciu cez vnútenie, kedy nová elita vnúti štátu vytvorenie demokratického režimu. 3. Tranzíciu cez reformu bez násilia (prípad Česko-Slovenska v 89-tom roku). 4. Tranzíciu cez revolúciu, kedy občania násilne zvrhnú vládnu elitu a vytvoria nový režim (prvým príkladom z novodobej histórie bola tzv. Veľká Francúzska revolúcia).

Aby bolo možné povedať, že jeden z týchto spôsobov má pre stabilitu a úspešnosť novovytvoreného demokratického režimu v danom štáte väčší vplyv, ako iný, zrejme by bolo potrebné spraviť veľmi rozsiahlu štúdiu, v ktorej by boli analyzované viaceré štáty z celého sveta, ktoré cez jednotlivé spôsoby transformácie prechádzali, v ktorej by boli porovnané, no napriek tomu sa na základe svojich doterajších štúdií domnievam, že výsledky by neboli jednoznačné, a to práve z toho dôvodu, že na vývoj a stabilitu demokratických režimov má vplyv viacero faktorov, a pre vytvorenie stabilného demokratického režimu je nevyhnutné, aby štát westfálskeho typu (moderný štát) spĺňal viacero požiadaviek.

Pre ilustráciu tranzície možno uviesť napr. pokusy Spojených Štátov Amerických zmeniť režim napr. v Iraku, kde sa veľmoci úspešne podarilo stať sa novou elitou Iraku s cieľom vnútiť štátu demokratické reformy, avšak pretože na to štát nebol pripravený, nespĺňal podmienky pre vytvorenie demokratického režimu, dopadol tento pokus neúspešne. Podobne, ani v štátoch stredovýchodnej Európy by nebolo možné, aby vznikli po páde bipolarity na konci 80-tych rokov demokratické režimy, ak by neboli tieto podmienky splnené.

Pokiaľ ide o samotné podmienky, niektoré možno nájsť v texte knihy napr. Political Order and Political Decay od Francisa Fukuyamu, v ktorej autor analyzoval vývoj demokratických režimov na európskom kontinente, ktorý na základe svojej analýzy dospel napríklad k tomu, že pre vznik demokratických režimov tu bolo nutné vytvorenie rozsiahlej strednej vrstvy obyvateľstva, dobrej ekonomickej situácií a pevných inštitúcií zakotvených v zákonoch (polícia, súdy). Po hlbšej úvahe by medzi tieto podmienky mohli byť doplnené aj podmienka vzdelanosti občanov v spoločenských veciach, podmienka fungujúcich nezávislých médií, prípadne sociálnych sietí, a prítomnosť slabej (poddajnej) alebo neprítomnosť prísnej diktátorskej vlády.

Vzhľadom na poslednú uvedenú podmienku možno uviesť pre ilustráciu prípad Číny, ktorá už dlhšiu dobu spĺňa všetky kritériá okrem posledného, na základe čoho možno polemizovať, že úspešnosť demokratizácie alebo aj samotnej zmeny režimu teraz závisí len od postoja politických elít. Na druhej strane, opačným extrémom, kde v štáte nie je splnených viacero z uvedených podmienok, by bolo možné uviesť napr. Jemen, v ktorom veľká časť obyvateľstva nie len že nemá prístup ku vzdelaniu podľa európskych štandardov, ale kde navyše väčšina obyvateľov žije v neľahkých socio-ekonomických podmienkach, kde hrozí nedostatok základných životných potrieb.

Z oblasti stredovýchodnej Európy je prípadu Číny v tomto kontexte podobné Bielorusko, o ktorom možno podobne hypotetizovať, že ak tu dôjde k zmene elity, pri zachovaní súčasných trendov v občianskej spoločnosti tu pravdepodobne nastanú aj zmeny rezultujúce v stabilizácií, resp. obnovení demokratického režimu. Za týchto okolností je pre medzinárodné spoločenstvo, v ktorého záujme je demokratizácia Bieloruska, potrebné, aby sa soft-power (motivačnými) spôsobmi snažilo o to, aby boli pokiaľ možno všetky podmienky pre úspešnosť tranzície splnené, to znamená, napr. aby v štáte nedošlo k zhoršeniu socio-ekonomických podmienok, aby bolo obyvateľstvo vzdelané, a pod. Tento aspekt by mali zároveň brať do úvahy najmä tie štáty alebo skupiny štátov, ktoré sa rozhodujú o udeľovaní ekonomických sankcií proti štátom, ktoré demokratické princípy porušujú, v opačnom prípade môžu sankcie pôsobiť na napĺňanie podmienok demokratizácie viac negatívne.

Teraz najčítanejšie