Denník N

Pavúčik špiní omietky na Slovensku už vyše štyridsať rokov

Koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia sa v slovenských mestách začali na fasádach domov zrazu objavovať neznáme tmavé škvrny veľkosti menšej dlane. Možno by škvrny dodnes zostali bez povšimnutia, keby sa na ne pozornejšie nezahľadel známy slovenský arachnológ, pán Svatoň. Zistil, že škvrny sú vlastne kruhovité pavučiny s malou centrálnou komôrkou, v ktorej sídli ich tvorca – malý, trojmilimetrový pavúčik. Keď vedec podrobil majiteľa pavučiny dôkladnejšej prehliadke, zistil, že ide o cedivôčku múrovú (Brigittea civica).

Samička cedivôčky múrovej (foto M. Hohner).

Cedivôčka pochádza z oblasti Stredozemného mora (južná Európa, severná Afrika, Blízky východ), kde žije v skalných štrbinách. Má rada sucho a teplo, čo jej väčšina omietok v chladnejších častiach Európy spĺňa. V našich končinách sa, na rozdiel od niektorých krajín západnej Európy, vyhýba múrom porasteným popínavými drevinami. Do Európy našiel tento pavúk cestu niekedy počas prvej polovice minulého storočia. V roku 1910 zaznamenali jeho výskyt vo Francúzsku, v päťdesiatych rokoch v Nemecku, začiatkom šesťdesiatych rokov v strednej Európe a koncom sedemdesiatych rokov (1978) aj na Slovensku. O pár rokov neskôr ho našli pražskí arachnológovia, keď okupoval múry Valdštejnskej záhrady.

Lov

Cedivôčka je pedant. Pri lapaní potravy nenechá nič na náhodu, preto každé vlákno svojej siete omotáva ďalším vláknom, čím vznikne útvar podobný hrubšej gitarovej strune. Keď potom priletí hoci taká mucha, a unavená poletovaním z jedného lajna na druhé zosadne na pavučinu, je to jej posledná siesta v živote. Navyše si ju ani poriadne nevychutná. Zacítiac, ako ju jej chlpaté telo v súčinnosti s pavučinou zrádza a mení sa na kvalitný suchý zips, podľahne panike a metá sa až do úplného vysilenia. V tom čase už na javisko vchádza cedivôčka, aby zasadla k prestretému stolu. Napriek tomu, že korisť je niekoľkonásobne väčšia, pavučina ju drží tak pevne, že hostine skutočne nič nestojí v ceste.

Pavučina cedivôčky múrovej má centrálnu časť často umiestnenú v škáre fasády.

Rodinné sídla

Hlavnou podmienkou pre položenie základov budúcej siete je hocaká, asi polmilimetrová dutinka, ktorá sa v blízkej budúcnosti zmení na hlavný stan a úkryt. Čo sa stavebnej parcely týka, cedivôčka nie je žiaden megaloman. Pokojne sa podelí s ďalšími svojimi súkmeňovcami, takže na jednom metri štvorcovom môžete objaviť desať, ale aj kolóniu viacerých desiatok sietí pospájaných navzájom vláknom. Do každej bunky tejto svojskej radovej zástavby sa po kolaudácii nasťahuje jedna samička. Aby nebola núdza o malé pavúčiky, nablízku sa vždy vyskytuje aj nejaký ten samček. Stráži a venuje sa piatim až deviatim samiciam. Úspešnosť jeho aktivít možno vidieť koncom apríla. Oplodnené samičky v tom období nakladú dvadsať až tridsaťpäť vajíčok, ktoré poukladajú do bieleho kokónu. Samec okrem plodenia zohráva tiež úlohu bodyguarda. Osobne dohliada na to, aby sa samiciam ani budúcim pavúčikom nič nestalo. Ak zaregistruje nejakého narušiteľa, začne prebiehať pomocnými vláknami z jednej pavučiny na druhú. Nepriateľa zastrašuje a odrádza od nekalých úmyslov. Je to muž na správnom mieste a zasahuje ako James Bond – v pravej chvíli, so šarmom a nekompromisne.

Svetlé pavučiny cedivôčok zachytávajú nečistoty z okolia, preto sú tmavé a na svetlých omietkach pôsobia rušivo.

Nezničiteľná

Siete na omietke samy osebe nijako nerušia naše estetické cítenie, ale to všetko len dovtedy, kým sa na nich nezačnú zachytávať prachové častice a iné nečistoty. Keďže cedivôčka je pavúčik výsostne teplomilný, vyhľadáva v začiatkoch kolonizácie najmä múry orientované na juh, neskôr však pavučinami zamorí celú budovu. Závratmi netrpí, siete sa totiž nachádzajú aj tesne pod strechou. Jej pozornosti neuniknú ani novo postavené či zrekonštruované objekty. Už po niekoľkých týždňoch sa na nich objavujú nové siete – najprv pod výklenkami okien, neskôr v ich rohoch, až postupne prenikajú na celú stenu. Ešte donedávna si arachnológovia mysleli, že pavúky preferujú svetlejšie omietky. Neskôr však zistili, že to len na svetlejších budovách zaprášené pavučiny lepšie vidieť, pričom na sivých splývajú s podkladom a unikajú pozornosti. Presvedčiť cedivôčku, aby zmenila svoje chúťky a opustila fasády mestských budov, je nemožné. Jedinou spoľahlivou metódou je ometanie sietí, najmä na jeseň a na jar. Pozorovania z konca deväťdesiatych rokov dokázali, že cedivôčky tvorili až deväťdesiat percent všetkých pavúkov, okupujúcich vonkajšie steny budov. Konkrétne v Bratislave sú ich siete hojné na starých budovách v centre mesta a na budovách postavených približne do konca šesťdesiatych rokov. Na novšie sídliská a vzdialenejšie časti mesta sa prepracovávajú postupne.

Na záver by som aspoň mierne pozdvihol náladu všetkým arachnofobikom, ktorí nebodaj tento článok dočítali do konca: Nebojte sa, cedivôčka ohľaduplne rešpektuje vaše súkromie a striktne sa drží vonkajších častí vašich domovov.

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Literatúra

  1. Buchar J. & Kubcová L (2002) Pavoučí tvář Prahy. Živa, 5.
  2. Havlová V & Hula V (2010) Cedivečka zápřední – původce špinavých omítek. Živa 4: 172–173.
  3. Krumpálová Z (2001) Synantropný pavúk Dictyna civica (Lucas, 1850) (Areaneae, Dyctinidae) na Slovensku. Sborník přírodovědného klubu v Uh. Hradišti, 6.
  4. Miller  F  &  Svatoň J (1978) Einige  seltene  und  bisher  unbekannte  Spinnenarten  aus  der  Slowakei. Annotationes Zoologicae et Botanicae, 126: 1–19.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.