Denník N

Správy z lokalít: Slovenská Ľupča

Komunitná organizátorka Adela Matulayováv Slovenskej Ľupči
Komunitná organizátorka Adela Matulayováv Slovenskej Ľupči

Tieto Veľkonočné sviatky boli iné ako po dlhé roky, kedy sme sa tešili na rodinu a našich kúpačov. V rómskej komunite, kde som vyrastala bolo zvykom chodiť od domu k domu s hudbou a spevom, s vedrami vody a vždy s dobrou náladou. Komunita túto tradíciu zachovávala už desaťročia, tento rok to bolo smutnejšie, bez hudby, spevu a bez vody. V našej krajine však máme aj komunity, ktoré sú bez vody stále, nie je to len výnimočná situácia počas pandemickej Veľkej noci.

V komunite, kde momentálne pôsobím ako komunitná organizátorka Centra komunitného organizovania je voda vzácna, hlavne tá pitná. Pretože tá tam nie je vôbec. Jednou z mojich komunít je tá „za mostom“ v Slovenskej Ľupči. Od obce ju nedelí len most nad riekou Hron, ale aj rýchlostná cesta. Keď som na jar v roku 2019 prišla do komunity, nepôsobilo tam žiadne občianske združenie. Predstavitelia obce vedeli, že tam žijú Rómovia, ale nič netušili o ich živote,  o ich problémoch a starostiach. Začala som sa pýtať ľudí čo ich trápi a aký problém by chceli riešiť. Myslela som pri tom neustále na tú hlavnú cestu, ktorou som dennodenne prechádzala do komunity, čo vôbec nie je jednoduché. Nevedela som si predstaviť , že by cez ňu do školy chodil môj syn. Rodičia detí ma však uistili, že to nie je problém, lebo menšie deti sprevádzajú oni alebo starší súrodenci. Najväčším problémom sa ukázala absencia zdroja pitnej vody. Na prvý pohľad majú obyvatelia prístup k dvom studniam. Avšak po vykonaní  odborných skúšok kvality vody bolo preukázané, že voda, ktorú obsahujú je len úžitková a ani po prevarení nemá kvalitu pitnej vody. Dať si kávu bolo pre mňa rizikové, keďže nie som na takúto vodu zvyknutá, ako ľudia v komunite. Bábätká po narodení práve z tohto dôvodu často skončia na infekčnom oddelení. No postupne si zvyknú na úžitkovú vodu, ktorú pijú, prijímajú v potrave a používajú na umývanie. Výskyt kožného ekzému nie je výnimočný. Človek si postupne zvykne, neviem však čo to v tele jedinca zanechá.

Komunita "za mostom"
Komunita „za mostom“

Mojou úlohou komunitnej organizátorky, nie je sama riešiť daný problém, ktorého konečné a úspešné riešenie nie je v mojich možnostiach. Mojim cieľom bolo zapojiť obyvateľov komunity, ktorých účasť na riešení danej situácie je nevyhnutná. Pri rozhovoroch sa  najviac zapájali dvaja občania z lokality. V CKO ich nazývame lídri. Tými sa neskôr aj stali.  Azda najväčšou výzvou bolo zapojiť do riešenia daného problému obec, ale zmena prišla v pravú chvíľu, keď do funkcie nastúpil nový starosta, ktorý je ústretový a chce s nami komunikovať. Naplánovali sme si všetci spoločné stretnutie, na ktoré sme  pozvali aj regionálneho koordinátora Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity. Na stretnutie prišli zástupcovia rodín z komunít, čo bolo pre nás veľmi dôležité. Viedli sme diskusiu a naplánovali sme si kroky ako ďalej. Komunita začala hľadať ďalší zdroj vody po okolí. Lídri naplánovali vyčistenie studní a pustili sa do spoločnej brigády. Popritom sme upratali okolie.

Adela s lídrami a líderkou zo Slovenskej Ľupče
Adela s lídrami a líderkou zo Slovenskej Ľupče

Spoločne so zamestnancami obecného úradu sme začali hľadať možné zdroje pitnej vody. Oslovili sme firmy, ktoré sa nachádzajú v blízkosti a zistili sme, že aj oni bojujú s nedostatkom pitnej vody. Voda sa strácala nielen nám, ale aj im. Bolo potrebné nájsť nový zdroj pitnej vody. V tom čase vyšla výzva Ministerstva vnútra SR s názvom „Podpora dobudovania inžinierskych sietí (kanalizácia, prístup k pitnej vode) v prostredí marginalizovaných rómskych komunít.“ Do tejto výzvy sme sa všetci spoločne zapojili. Lídri z komunity, starosta, regionálny pracovník a zamestnanci obecného úradu. Výsledkom našej spoločnej práce bolo vytvorenie a podanie projektu na vybudovanie nového vrtu pitnej vody. Projekt bol schválený, ale prišiel COVID kôli čomu bolo všetko pozastavené a nakoniec aj zrušené. Obyvatelia časti obce Slovenská Ľupča ďalej pijú kontaminovanú vodu zo studne. Situácia je o to vážnejšia, že počas pandémie je prístup k nezávadnej vode absolútne nevyhnutný na to, aby bola dodržaná potrebná hygiena a opatrenia. Našim najťažším uvedomením je, že lokalít, kde žijú ľudia v dnešnej dobe v našej krajine bez prístupu k pitnej vode je mnoho. Nedokážeme akceptovať fakt, že sa s tým nič nedá robiť. Nevzdávame sa, hľadáme cestu ako pitnú vodu zabezpečiť. Bojujeme, komunitne organizujeme, spájame sa. Veríme, že budúcoročná Veľká noc neprinesie len návrat tradícií v podobe komunitných osláv a oblievačky bez rúšok, ale aj možnosť dať si bez obáv pohár vody či šálku kávy, keď budem na návšteve u ľudí, s ktorými pracujem. Ak viete ako sa ďalej efektívne pohnúť v tejto téme, neváhajte a kontaktujte nás.

Ďakujeme.

Píše Adela Matulayová, komunitná organizátorka v Slovenskej Ľupči

Komunitná organizátorka Adela Matulayováv Slovenskej Ľupči

Teraz najčítanejšie

Centrum komunitného organizovania

Záleží nám na rozvoji občianskej spoločnosti, posilňovaní hlasu občanov a ich zapojeniu do verejných procesov. Vytrvalo napomáhame aktívnemu občianstvu. Sme šíriteľmi myšlienky a princípov komunitného organizovania na Slovensku a rozhodli sme sa o svojej práci a poslaní aj písať. Sme mimovládna organizácia - občianske združenie, ktoré úspešne realizuje svoje programy od roku 1999.