Denník N

Konšpirácie sa šírili aj v minulosti, no sociálne siete im vtisli každodennosť

Konšpiračné príbehy tu boli vždy. Šírili sa aj v minulosti a stačilo im na to dokonca iba ústne podanie, aby vyústili aj do tragických udalostí. Takéto pokrivené príbehy, často založené na konšpiračných mýtoch, boli príčinou mnohých pogromov a vojenských konfliktov. Rozmachom internetu a sociálnych sietí sa však stali súčasťou našej každodennosti.

Vznikajú a šíria sa z rôznych dôvodov. Niektoré majú globálny zásah, iné sú čisto regionálne. Mnohé sú živé roky, iné sa pravidelne recyklujú, a tak sa snažia prispôsobovať novým podmienkam a udalostiam. Ovplyvňujú politiku a voľby, niektoré podnecujú agresiu a xenofóbiu alebo znevažujú a oslabujú demokratické inštitúcie. Sú aj také, ktoré hazardujú so zdravím ľudí, ničia vzťahy a priateľstvá, a niektoré majú až smrteľné následky.

Aké sú atribúty konšpiračného príbehu? Podľa autoriek knihy Falšovaná pravda je v pozadí konšpiračného príbehu vždy nejaký tajný plán s dosahom na konkrétnu celospoločenskú udalosť alebo celosvetový poriadok. Aktérom takéhoto sprisahania je vždy prisudzovaná aj istá moc, či už národná alebo celosvetová. Aj z toho dôvodu sa konšpiračné príbehy točia okolo štátnikov, finančníkov a organizácií. V tom najhoršom prípade sú samozrejme za všetkým Židia alebo sám George Soros.

„Konšpiračný príbeh je domnienka o tom, že vplyvne javiaci sa jednotlivci alebo skupina ľudí ovplyvňujú dôležité udalosti vo svete, čím zámerne škodia obyvateľstvu, ktoré o ich úmysloch nič netuší“.

Nemecké autorky Katharina Nocun (publicistka) a Pia Lamberty (psychologička) vo svoje spoločnej knihe zozbierali tie najznámejšie. Mnohé sú už notoricky známe, ako napríklad konšpirácie o klimatickej zmene, chemtrails, slobodomurároch a iluminátoch, očkovaní, plochej Zemi alebo o holokauste. Niektoré sú vzhľadom na štátnu príslušnosť autoriek trocha špecifické pre nemecké prostredie, ale v zrecyklovanej podobe sa s nimi mohol stretnúť aj slovenský užívateľ internetu.

Pretože vo virtuálnom priestore sa žiaľ dnes už konšpiračným príbehom nevyhneme. Teoreticky môže každý človek uveriť konšpiračnému príbehu, no existujú však ľudia, ktorí majú všeobecnú náklonnosť veriť konšpiráciám. Psychológovia tento fenomén nazývajú konšpiračnou mentalitou. Človek s najviac rozvinutou konšpiračnou mentalitou má skôr skeptický postoj voči štátu a „tým tam hore“. Je tiež skeptický voči voľbám, buď sa ich odmieta zúčastňovať, alebo ak už ide voliť, tak vhodí neplatný lístok alebo dá hlas nejakej antisystémovej strane.

Zároveň je viac ako pravdepodobné, že človek s konšpiračnou mentalitou už zo zásady nedôveruje médiám a ani farmaceutický priemysel nemá podľa neho iba čisté úmysly. Ak poznáte človeka, ktorý verí konšpiráciám a pravidelne ich publikuje aj na sociálnych sieťach, s veľkou pravdepodobnosťou má aj v bežnom živote tieto symptómy konšpiračnej mentality.

Prínos tejto knihy je obsiahnutý už v jej podtitule. Ten znie: O vplyve konšpiračných teórií na naše myslenie. Autorky tak okrem pestrej kompilácie konšpiračných mýtov a príbehov, ponúkajú aj analýzu nastavenia ľudskej mysle, ktoré vedie k viere v konšpiračné teórie. Úmyselne pritom zdôrazňujú práve fenomén viery, ktorá má v prípade konšpiračného príbehu prednosť pred faktami.

„Veriaci“ si síce myslí, že vie, že „oficiálna verzia“ nie je pravdivá, ale zároveň nevie dokázať, čo sa udialo v skutočnosti. Napriek tomu však neexistuje prototyp konšpirátora, dajú sa iba definovať príčiny, prečo človek uverí konšpiráciám. Častým spúšťačom tejto viery môže byť strata kontroly. Teda ťažšie životné udalosti (strata práce, partnera) alebo pocit, že zažívame neisté a krízové politické alebo ekonomické časy.

V ďalších prípadoch to môže byť iba obyčajná snaha cítiť sa výnimočne, plávať proti prúdu. V neposlednom rade je príčinou konšpiračného myslenia aj obyčajná nuda, keď konšpiračné príbehy prinášajú trochu vzruchu do monotónnosti všedných dní. Samozrejme v mnohých prípadoch sú však ľudia zároveň obeťami vlastnej nevedomosti, neschopnosti triediť informácie a tiež zraniteľnosti voči skrytým algoritmom sociálnych sietí.

V tejto knihe sa o konšpiráciách a o ich vplyve na myslenie človeka dozviete skoro všetko, čo je v tejto oblasti dôležité vedieť. Treba však tiež dodať, že to nie je posmešné čítanie o ľuďoch tohto typu, ale skôr psychologická sonda do sveta konšpiračného myslenia ako takého.

Katharina Nocun Pia Lamberty: Falšovaná pravda (O vplyve konšpiračných teórií na naše myslenie), N Press 2021, preklad: Milina Svítková

Teraz najčítanejšie