Denník N

Aj deravý ústavný zákon dokáže potrestať

Pokuty vo výške ročného platu, presahujúce niekedy aj 37 000 eur, či strata verejnej funkcie. Aj tieto sankcie sa uložili za zneužívanie funkcie.

Na Slovensku existuje už viac než desať rokov ústavný zákon o konflikte záujmov. Ten ukladá verejným funkcionárom viaceré povinnosti a obmedzenia, ktoré by sme nenašli ani v predpisoch správneho a trestného práva. Cieľom jeho prijatia nebola len kontrola majetku verejných funkcionárov, ale aj trestanie za zneužitie funkcie.

Vyvodzovanie zodpovednosti zveruje ústavný zákon do rúk členom parlamentného výboru, akademického senátu verejnej vysokej školy, poslancom obecných, mestských, miestnych a župných zastupiteľstiev. Ak ľudia v týchto orgánoch vykonávajú svoju funkciu poctivo, cez ústavný zákon vedia vinníkov potrestať tvrdými sankciami – od finančných pokút až po stratu verejnej funkcie. Dokazuje to nasledovných päť prípadov.

  1. Zneužívanie funkcie potrestané (Národná diaľničná spoločnosť, a. s.)

V marci 2013 uložil parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií pokuty vo výške ročného platu (37 993 eur a 29 653 eur) manažérom NDS. Pokuta bola sankciou za to, že manažéri uzatvorili v mene štátnej akciovky poistnú zmluvu o zodpovednosti za škodu, ktorá umožňovala poistné plnenie v ich vlastný prospech.

Poistné (ktoré sa platilo z verejných prostriedkov) nebolo rozdelené tak, aby tie časti, ktoré poisťujú individuálnu ochranu, hradili zo svojich prostriedkov samotní manažéri.  Poistná zmluva teda kryla aj škodové nároky nesúvisiace s výkonom pracovnej činnosti manažérov (napr. nárok na náhradu škody za príp. sexuálne obťažovanie či ochranu dobrého mena). Z toho, že celé poistné znášala štátna akciovka mali manažéri osobný prospech, pretože ním je aj to, o čo by sa ich majetok mohol zmenšiť, ale sa v konečnom dôsledku nezmenšil.

Rozhodnutie výboru následne potvrdil aj ústavný súd (tutu). Ak dnes preto podobné zmluvy uzatvárajú iní štátni manažéri, na poistné sa skladajú. To je nielen spravodlivé, ale štát vďaka tomu šetrí tisíce eur každý mesiac.

  1. Keď ústavný zákon odhalí viac (MH Development, s. r. o.)

 V jeseni 2014 som ministerstvo hospodárstva upozornil na škandalózne rozkrádanie v štátnej firme MH Development, s. r. o. Tá bola založená so základným imaním presahujúcim 38 miliónov eur na správu a výstavbu nehnuteľností pre manažment spoločnosti KIA v Čiernej Vode pri Bratislave.

Na základe majetkového priznania jej konateľa (a inak blízkeho príbuzného exprezidenta Gašparoviča) bolo zistené, že konateľ si na účet štátnej firmy prenajíma auto od svojej vlastnej súkromnej firmy, čím sa obohatil o tisíce eur.

O niekoľko dní na to vyšlo na povrch ešte šokujúcejšie zistenie. Konateľovi boli v predchádzajúcich mesiacoch uložené viaceré pokuty za porušovanie ústavného zákona (napríklad za súbežný výkon funkcie konateľa vo vlastnej firme). Ten však pokuty vo výške 12 786 eur nezaplatil z vlastného vrecka, ale z účtu štátnej MH Development, čo firma dokonca zverejnila v oficiálnom účtovníctve.

mhd jpg

 

Nedošlo tak iba k neetickému konaniu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj k trestnému činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V tejto veci sa následne začalo trestné stíhanie.

Je zarážajúce, že v štátnej firme so štyrmi zamestnancami neodhalilo škandály ani ministerstvo hospodárstva ako zakladateľ, ani dozorná rada, ani Najvyšší kontrolný úrad a ani Národná kriminálna agentúra. Škandály boli odhalené len vďaka ústavnému zákonu o konflikte záujmov, a keďže pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu, 12 786 eur mohlo byť po uhradení konateľom použitých ako aspoň čiastočná náhrada ním spôsobených škôd.

  1. Keď sa nerešpektujú post-zamestnanecké obmedzenia (Slovenská televízia)

Ústavný zákon ukladá vybraným verejným funkcionárom povinnosť podať tzv. oznámenie jeden rok po skočení funkcie. V ňom uvádza firmy, v ktorých pôsobí, ďalej zamestnávateľa a osoby, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve, darovaciu zmluvu a zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.

Účelom tejto povinnosti je zistiť možné prepojenie, t. j. či „náhodou“ práve osobám, kde po skončení funkcie pôsobí, verejný funkcionár počas jej výkonu neposkytol zvláštne výhody.

Keď sa v roku 2012 rozhodol svoju povinnosť ignorovať bývalý generálny riaditeľ vtedajšej Slovenskej televízie Š. Nižňanský, parlamentný výbor mu uložil mastnú pokutu vo výške 12 054 eur.

  1. Keď trestný zákon nestačí (Veterná Poruba)

 Ústavný zákon má trestať verejných funkcionárov za zneužitie svojho postavenia. Netýka sa to len celoštátnych verejných funkcionárov, ale aj funkcionárov pôsobiacich v regiónoch – každého starostu, primátora, župného poslanca, župana, mestského poslanca a poslancov zastupiteľstiev mestských častí v Bratislave a Košiciach.

V roku 2010 bol v tejto súvislosti použitý obecným zastupiteľstvom liptovskej obce Veterná Poruba voči jej starostovi. Ten sa mal dopustiť napríklad týchto skutkov:

  • využívanie služobného motorového vozidla na osobné súkromné účely bez vedenia knihy jázd a jeho používanie počas dlhodobej práceneschopnosti na osobné účely,
  • využívanie služobného mobilu na súkromné účely a využívanie služobného telefónu a obecného mailu pri inzerovaní predaja psov, ktorým sa venuje,
  • kúpa hasičského auta bez vedomia obecných poslancov a nad rámec rozpočtu obce, pričom na tento účel starosta vybral finančnú hotovosť vo výške 2 500 eur z bankového úctu obce a nevrátil do pokladne obce sumu prevyšujúcu hodnotu vozidla, čo činí 300 eur,
  • uzatvorenie nevýhodnej mandátnej zmluvy bez súhlasu obecného zastupiteľstva medzi obcou a súkromnou obchodnou spoločnosťou na služby súvisiace so získavaním nenávratného finančného príspevku z európskych fondov, keď na pokyn starostu bola zamestnankyňou obce uhradená záloha vo výške 1 428 eur a zo strany obchodnej spoločnosti nebola vykonaná žiadna činnosť v súlade s predmetom zmluvy a uhradenou zálohou,
  • predaj služobného motorového vozidla bez súhlasu obecného zastupiteľstva ako nepotrebného majetku obce za nereálne nízku cenu 100 eur, pričom tieto finančné prostriedky boli do pokladne obce doručené až po 14 mesiacoch od uskutočnenia predaja.

Obecné zastupiteľstvo rozhodlo za tieto skutky o uložení pokuty vo výške ročného platu starostu a za viacero zo skutkov uvedených v rozhodnutí podali poslanci na starostu aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Oba tieto trestné činy majú spoločné to, že z hľadiska subjektívnej stránky sa u nich vyžaduje úmysel. A práve to viedlo povereného príslušníka Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši k odmietnutiu veci, pretože podľa neho preverovaním nebolo možné starostovi ako podozrivému preukázať úmysel.

Na konkrétnom prípade obce Veterná Poruba možno vidieť užitočnosť ústavného zákona o konflikte záujmov. Konanie starostu nebolo len potrestané pokutou vo výške ročného platu, ale nakoľko je táto pokuta príjmom obce, pokryla aj spôsobenú škodu. Trestné právo sa pre obec ukázalo ako nepoužiteľné.

  1. Keď ústavný zákon zosadí starostu (Zemianska Olča)

Predchádzajúce prípady majú spoločné okrem iného aj to, že vinníkom boli uložené finančné sankcie. Ústavný zákon však počíta aj so sankciou v podobe straty funkcie. A práve tá bola využitá v roku 2010 Obecným zastupiteľstvom obce Zemianska Olča (okres Komárno) po tom, čo starosta ústavný zákon porušil opakovane.

Porušenia ústavného zákona spočívali napríklad v

  • neoprávnenom vyplatení peňazí, z ktorého mal starosta osobný prospech, pričom ich nebol ochotný nárokovať späť pre obec,
  • machináciách pri poskytovaní pôžičiek Miestnemu kultúrnemu centru, čím mala obci vzniknúť škoda 34 000 korún, ktoré starosta odmietol nárokovať od zodpovednej osoby,
  • bezdôvodnom nevykonaní platného uznesenia obecného zastupiteľstva týkajúceho sa vymoženia nedoplatku na nájomnom vrátane penále súdnou cestou, a to od blízkej fyzickej osoby.
  • konaní starostu, ktorým zamedzil vráteniu neoprávnene vyúčtovanej odmeny vo výške 10 000 korún,
  • tajnom prenájme obecných priestorov bez výberového konania,
  • vymenovaní manželky za vedúcu školskej jedálne v rozpore so zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, ktorý v tejto situácii nedovoľuje, aby bol starosta priamym nadriadeným svojej manželky.

Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Zemianska Olča predstavuje vďaka ústavnému zákonu unikátny spôsob, akým možno chrániť verejný záujem na úrovni územnej samosprávy.

Záver

Starostovia obcí Zemianska Olča a Veterná Poruba, manažéri diaľničiarov, príbuzný exprezidenta či riaditeľ televízie pochopiteľne nie sú „veľké ryby“. Ich potrestanie však dokazuje, že keď sa chce, zodpovednosť sa dá vyvodiť.

Na Slovensku nepoznáme prípady potrestania ministrov či najvyšších štátnych úradníkov práve preto, že súčasné znenie ústavného zákona umožňuje nielen potrestať, ale aj beztrestne prehliadať. Stačí na to „palec dole“ a vládna väčšina kauzy pohodlne zametie pod koberec.

A to je dôvod, prečo potrebujeme ústavný zákon opraviť. Stačí na to jednoduchá zmena – aby sa menšina mohla proti „palcu dole“ odvolať na ústavný súd. Je zrejmé, prečo sa tomu vládna strana tak urputne bráni.

Teraz najčítanejšie