Denník N

Triedenie kuchynského biologického odpadu je krok správnym smerom

Zavedenie triedenia kuchynského bioodpadu prinieslo zo strany miest a obcí rôzne reakcie. Kým niektorí tento krok otvorene vítali, iní upozorňujú na jeho nedostatky – či už nedostatočnú infraštruktúru zariadení na spracovanie bioodpadu alebo fakt, že zberové spoločnosti využívajú nádoby, ktoré na zber bioodpadu nie sú vhodné. Aj napriek viacerým otáznikom, ktoré stále sprevádzajú zavedenie tohto nového opatrenia, pozitíva prevažujú.

Na Slovensku ročne vyprodukujeme 2,4 mil. ton odpadu, z ktorého približne polovicu tvorí zmesový komunálny odpad. V ňom má najväčšie zastúpenie práve biologicky rozložiteľný odpad. Ak by sme triedenie tohto typu odpadu nezaviedli, čoskoro by sme ním boli zavalení a končil by hlavne na skládkach. Na druhej strane je našou povinnosťou obmedzovať vývoz odpadu na skládky, pretože to predstavuje nielen finančný, ale aj veľký environmentálny problém.

Papier, plast, nápojové kartóny, sklo či kovové obaly, tvoria v zmesovom komunálnom odpade už len menej ako štvrtinu. Tejto štvrtine je venovaná veľká časť zákona o odpadoch, sú prísne stanovené podmienky a ciele, ktoré prichádzajú z EÚ, ktoré je potrebné naplniť. Naopak, takmer polovicu komunálneho odpadu (viac ako 600 tisíc ton ročne), tvorí práve biologicky rozložiteľný odpad. Patria sem zvyšky akýchkoľvek potravín alebo varených jedál, zvyšky zeleniny a ovocia, čajové vrecúška, káva, škrupiny od vajíčok, potraviny po záruke, kvety, lístie a kompostovateľné obaly. Táto časť odpadu bola donedávna neviditeľnou a trvalo dlhé roky, kým sa zaviedla povinnosť zabezpečiť jej triedený zber. A aj keď sa už v minulosti táto povinnosť zaviedla, bolo prijatých množstvo výnimiek, ktoré si slovenské mestá a obce mohli uplatniť a biologické odpady tak niekoľko rokov nemuseli vôbec riešiť.

Výsledkom je, že kým podiel vytriedeného skla, papiera, plastov, kovových obalov či nápojových kartónov u nás z roka na rok rastie a ich množstvo v zmesovom komunálnom odpade tým pádom klesá, stále sa nám dostatočne nedarilo v znižovaní skládkovania. Zavedenie triedenia biologicky rozložiteľného odpadu môže byť práve v tomto ohľade kľúčové. Aj vďaka nemu môžeme očakávať podobný efekt ako pri zložkách, ktoré sa dlhodobejšie triedia. Pri nich vidíme, že dokonca aj v minulom roku poznačenom pandémiou, sa podarilo vyzbierať viac kilogramov triedeného odpadu na obyvateľa ako rok pred tým. Zavedenie triedenia kuchynského bioodpadu tak pomôže k vyššiemu percentu recyklácie a k rýchlejšiemu naplneniu európskych cieľov. Do roku 2035 musíme totiž znížiť podiel skládkovania na 10 % a do roku 2026 musíme zabezpečiť 55%-nú mieru recyklácie.

Problémom pri zavedení triedeného zberu kuchynského bioodpadu ale ostáva fakt, že mestá a obce dúfali v odklad a keďže k nemu neprišlo nemali dosť času na prípravu. Navyše lokálne riešenia so sebou priniesli aj individualizáciu zberu. Znamená to, že v rôznych obciach sa do nádob na kuchynský odpad triedia rôzne druhy biologicky rozložiteľných odpadov. To mätie aj obyvateľov. Zjednotenie zberu a zavedenie rovnakých pravidiel pre všetky mestá a obce by pomohlo z hľadiska osvety, keďže by sa ľudia mohli vzdelávať celoplošne a nielen na lokálnej úrovni. Aj takéto národné riešenie by však malo v sebe zahrnúť istú mieru flexibility a prispôsobenia. Každá obec sa totiž líši vlastnými lokálnymi podmienkami z pohľadu finálneho zrecyklovateľného produktu a jeho umiestnenia: niekde je viac lesov, inde zase viac ornej pôdy. Aj toto riešenie si teda bude vyžadovať kompromis – ten by však nemal byť dielom výnimiek, ale vecnej a systematickej diskusie medzi štátom a obcami. Dobrý výsledok pre životné prostredie dosiahneme len ak sa vzájomne budeme počúvať.

Teraz najčítanejšie