Denník N

(Ne)dajte to na hybrida

(Obrázok z publikácie: https://doi.org/10.1073/pnas.2007873118)
(Obrázok z publikácie: https://doi.org/10.1073/pnas.2007873118)

Písanie vedeckého článku je neoddeliteľnou súčasťou práce vedcov. Jeho hlavným poslaním je zdielania nových poznatkov. Článok zároveň predstavuje zavŕšenie snahy, často dlhoročnej, o potvrdenie vedeckej hypotézy.

S rastúcim spektrom technologických vymožeností a dopytom po interdisciplinárnych štúdiách rastie aj potreba spolupráce veľmi odlišne zameraných vedeckých skupín. V každej skupine nájdeme zastúpených niekoľko hierarchií (profesor, post-doc, PhD kandidát, študenti, laboranti). Každý člen skupiny má iné nároky, iné pracovné nasadenie, inú mieru tolerancie voči stresu, iné osobné pohnútky a potreby. Rôzni členovia sa do procesu tvorby článku zapájajú v rôznom čase. Príliš veľa premenných, však? Rozdelenie úloh a ich koordinovanie zaváňa potrebou profi manažérskych schopností. Pripomína to prácu štátneho aparátu v malom – istú paralelu s poslancami, ich výbormi, a ministrami až po ich predsedu.

Článok ‚Adaptive evolution of hybrid bacteria by horizontal gene transfer‘, v PNAS-e z 9. marca 2021, ma veľa naučil o politike vo vede, o potrebe robiť kompromisy, o potrebe jasných pravidiel a o dôležitosti otvorenej komunikácie. Myslím si, že článok mohol byť vonku už pred rokom, či dvoma, ak by sme stanovili hneď od začiatku jasné pravidlá. Článok má len deväť autorov, ktorí boli aj tak schopní vytvárať mikroskupinky a viesť mikrokuminikácie s pocitom kolektívneho vedomia.

Rada číslo 1:

Stanov pravidlá pre určenie poradia autorov ešte pred začiatkom písania článku.

Rada číslo 2:

Všetko dôležité komunikuj v rámci celej skupiny (naživo, cez skype, cez zoom… spíš cez redmine).

Ja ako bioinformatička som bola vždy niekde medzi teoretikmi a experimentalistami. Ani jedna skupina nemala predstavu o časovej náročnosti experimentov tej druhej skupiny. Je ťažké experimentalistom vysvetliť, ako dlho môže trvať tvorba modelu, beh simulácie, diskusia o opomenutých premenných v zjednodušenom modeli, “obyčajná” príprava a spracovanie dát či dôležitosť plánovania dizajnu experimentu. Na druhej strane si teoretik len ťažko predstaví, aké náročné je pracovať so živými kultúrami, ktoré majú svoj biorytmus, že občas treba kultúru premyť aj v noci alebo sa niečo opakovane nedarí (zasvätení pochopia: ako keď si klonovacie vyššie sily vezmú dovolenku).

Poučenie:

Ak sa niekto spýta, koľko to asi bude trvať, vynásob svoj odhad dvomi a ešte pridaj 10 dní.

Rada číslo 3:

Nepodceňuj časovú náročnosť práce žiadneho spoluautora!

Rada číslo 4:

Dizajn experimentu prediskutuj už na začiatku spolupráce a v prípade potreby zmeny opäť diskutuj. Vyhneš sa tak biasu, nedostatku dát, problémom so štatistikou…

Rada číslo 5:

Celý čas si opakuj, že veda má byť racionálna a emócie musia ísť bokom. A keď si už ideš na vlne sebaľútosti, tak aspoň nepíš emotívne, nič neriešiace, obviňujúce emaily. Nikomu to nepomôže.

Po aplikácii všetkých piatich rád, poučenia sa a schladení hláv sa nám podarilo opublikovať krásny interdisciplinárny článok o hybridných mikroorganizmoch. Z mnohých uhlov pohľadu sme študovali prenos genetickej informácie medzi dvoma bakteriálnymi druhmi. Zistili sme, že integrácia genetického materiálu z iného bakteriálneho druhu ide ľahšie a rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Tento jav, horizontálny génový prenos, môže viesť k zlepšenému fitnesu recipienta a urýchleniu evolúcie. Niektoré funkčné jednotky cudzieho genómu (donora) boli opakovane importované do genómu recipienta, čo viedlo k vyššej rastovej rýchlosti novovzniknutého hybrida.

Štúdia prispela k odpovediam na dve zásadné otázky:

Kombinácia akých vlastností vedie k životaschopnému organizmu?

Aké sú limity evolučných procesov, ak je do reprodukcie zahrnutý viac ako jeden druh?

Naša štúdia otvára nové perspektívy inžinierstva funkčných inovácií mikroorganizmov, dôležitých najmä v biotechnológiach, kombinovaním evolučných experimentov s metódami syntetickej biológie.

 

PS: dobrý management, logika a zdravý odstup musia hrať vo veľkých projektoch prím.

 

Autorka textu: Viera Kováčová

 

Link na článok: https://www.pnas.org/content/118/10/e2007873118

 

Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na TwitteriLinkedIne alebo Instagrame.

Teraz najčítanejšie

Žijem vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.