Denník N

Jeden spis, dve rozhodnutia – Kauza Cervanová – 30. časť

Súdna patológia nie z pohľadu lekárov.

 

Pokračovanie.

Zásadná línia Bilčíkovho a Klimentovho „súdenia“ spočívala v ich predstavivosti. Poľahčujúce je, že „sudca“ Kliment na raňajky nepil.

V roku 1982 sa na 97. a 99. strane rozsudku dozvedám, že Ľudmilu Cervanovú znásilnili Kocúr, Andrášik, Brázda a Dubravický, pričom Beďač s Čermanom ju mali pridržiavať:

Nepochopiteľné napádam v odvolacom konaní a pýtam sa akú logiku takýto rozsudok má. Zviazanú ženu, ktorú znásilňujú 4 muži mali ďalší dvaja ešte aj pridržiavať? Z akého dôvodu, keď mala byť podľa trestného spisu, zviazaná!?

Odpoviem. V roku 1982 nepripadalo do úvahy, aby som sa dostal na slobodu, pretože OČTK si veľmi dobre uvedomovali, že väznili nevinného, veď mjr. Hanko o tom nikdy nepolemizoval. Základná mantra môjho spracovávania bola postavená len na ochote či neochote pomôcť:

„My vieme, že sú to vrahovia, len im to nevieme dokázať. Vy nám v tom pomôžete a my Vás za to prepustíme na slobodu. Ak nie, budete s tými vrahmi sedieť na jednej lavici obžalovaných.“

Nemal byť odložený len prípad. Mali byť zahrdúsené všetky hoci len náznaky zneužívania komunistickej moci a jej beštiality. Charta 77 a jej Výbor pre obranu nespravodlivo stíhaných denne informoval Slobodnú Európu, Hlas Ameriky a BBC o šliapaní po ľudských právach. Veľmi dobre som v tom čase vedel kto bol Ivan Medek, Barbara Coudenhove-Kalergi či Paul Lendvai a bolo možno chybou, že to vedeli aj oni. Zdieľané informácie prostredníctvom konfidentov neboli len o „spolupráci“ a „doznaniach“, boli tiež o paralelnom vyzvedaní, informovaní a zavádzaní. Eduard Pálka bol v kontakte aj s „vyšetrovaním“ profesora Patočku a to som sa prvý raz nedozvedel od Hanka, ale Stankovho konfidenta.

Nemienim opisovať duševné muky, bezsenné dni a noci, keď som ich informácie prijímal a spracovával, pretože ešte doma som sa dozvedel, čo sa na Čermana chystá – mňa totiž zatvorili o 1 mesiac neskôr. To bol zásadný rozdiel v ponímaní veci. Pokiaľ kandidát KSČ Andrášik žil v nádeji a dúfal v pomoc svojho otca, ja som sa na definitívny koniec vnútorne pripravoval. V línii môjho svokra pokračoval aj doc. Dobrotka. Oznámil mi isté 3 šibenice s konzultáciou, odobrením a súhlasom katedry trestného práva Univerzity Komenského. Vedúcim  katedry bol v tom čase profesor Milan Čič.

Som vnútorne presvedčený, že bola bezprecedentne zneužitá akademická pôda.

Mal som to oveľa horšie, pretože v prípade kolaborácie som sa nemal kam ani vrátiť. Moja rodina by krivé svedectvo nezniesla a neodpustila.  

V roku 1983 je logický nezmysel odvolacím súdom odstránený. Rozum zostáva stáť aj po druhý krát. Nie pri podnete, ale jeho odôvodnení. Nielenže je v rozpore s trestným spisom, ale nie je ani známe, kde sudca Mader informácie ku svojmu záveru dohľadal.

Náprava bola vykonaná administratívne. S konštatovaním, že Cervanová bola pred súložou rozviazaná, pridržiavaná dvomi páchateľmi, znásilnená ďalšími štyrmi a po súloži opäť spútaná. Hotovo!

Na rozdiel od Klimenta a Michálika Najvyšší súd SSR predsa len vykazuje nejakú činnosť.

Logika Madera a 50-tych rokov nepustí. Štyria znásilňovači sú málo. Kauza potrebovala šiestich. Nie znásilňovačov, ale vrahov, pretože bez znásilnenia nejestvoval ani motív vraždy.

A nakoľko sa socialistické súdy nikdy nemýlili, 20 rokov straty slobody pre Čermana a Beďača bolo  akceptovateľnejších a znesiteľnejších, než náhrada škody za 4 roky strávené v podmienkach, aké si málokto dokáže predstaviť.

To čo opisujem nerozsúdil kápo väzenskej agentúry s vyhnitým chrupom a dvomi desiatkami rokov vytetovanými na čele, ale trestný sudca Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, ktorého meno sa skloňovalo už v 50-tych rokoch. Mohol byť školou doktora Klimenta a jeho fajnových spôsobov.

Dozvedáme sa, že spútanej Cervanovej boli ruky uvoľnené na to, aby ju pri násilnej súloži ďalší mohli pridržiavať. Neuveriteľné?

Erotické predstavy sudcu Madera zverejnené na str. 47 Uznesenia NS SSR ako dôkaz aj predkladám :

Podotýkam, že „svedkyňa Zimáková“ vypovedala a podpísala všetko, k čomu ju vo väzobných podmienkach donútili Valašík s Lamačkom. Na súde to v celom rozsahu odvolala, riadne vysvetlila a dôkazne aj podložila.

Nepomohlo. Neposlušnú svedkyňu nepodmienečne odsúdili. Trest vykonala do posledného dňa a hodiny. Prišla o dieťa aj rodinu a po návrate začínala ako robotníčka pri páse v štátnom podniku Pleta.

 

Z verdiktu poroty Dr. Serbovej sa v roku 2004 dozvedám, že Cervanovú mali znásilniť všetci.

Dobre čítate, pokiaľ Bilčík „našiel“ v trestnom spise štyroch znásilňovačov, JUDr. Serbová až šiestich. Štyria sa jej zrejme málili. Stalo sa tak napriek  výpovedi súdneho patológa Porubského, ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2003 všetky hypotetické súlože i znásilnenia raz, navždy a definitívne odmietol.

Zvláštnosťou obnoveného konania sú neorganické vývody a stav, kde si „pán sudca“ evidentne pomýlil adresáta.

Úlohou odvolacieho súdu je kontrolovať rozhodnutie prvostupňového súdu a odstrániť prípadné nedostatky v základnom konaní. Treba si uvedomiť najmä to, že odvolací súd by nemal byť súdom, ktorý popiera nezávislosť a legitimitu súdu prvého stupňa, ale jeho kontrolným orgánom.

Divadlo policajného sudcu, sprcha výčitiek s poukazom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku v Kauze Cervanová vôbec nesmeruje voči senátu Krajského súdu a predsedníčke jeho nelegálnej poroty.

Smeruje voči predsedovi senátu, ktorého je členom, teda JUDr. Štefanovi Michálikovi. Napriek opakovane vznášaným výhradám ho svojim podpisom parafuje ako správny.

Lebo Harabín?

Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave pozostáva z 3 stránok 91 stranového rozsudku. To sa Klimentovi páči, tu sa neozval ani len raz.

Odôvodnenie „sudcu“ Michálika tvorí necelých 5 z celkového počtu 13 strán.

Tu však berie do rúk tlampač a hlasite protestuje proti rozsudku vyneseného s jeho súčinnosťou i podporou.

Michálikovi vyčíta lenivosť, neschopnosť, nečinnosť a spriaznenosť s Valašíkom, hoci pred Ústavnoprávnym výborom NR SR priznáva, že rozsudok Kauzy Cervanová by sa nedal odôvodniť, ani keby mal 200 strán. Pri spoločných návštevách redakcií mu kamarát Valašík už neprekáža.

Dôvody poroty v rozsudkoch vysvetlené nie sú. Prečo Serbová rozhodla o ďalších dvoch vrahoch v spise dohľadateľné nie je.

Frajerka nebohého „sudcu“ Gašparoviča (prísediaceho sudcu v senáte Dr. Bilčíka), si so mnou zrejme vybavuje účty. Kauza Cervanová v roku 2000 pristála dokonca aj na jej stole, ale ako predsedníčka senátu ju pravdepodobne odmietla. Miesto prísediacej v senáte jej neprekážalo, hoci rozhodovala v konflikte záujmov.

Logicky nepochopiteľné je prehľadné z iného uhla pohľadu . Ak chcela prišívať vraždy, musela prišívať najprv znásilnenia. V opačnom prípade bola povinná dvoch obžalovaných oslobodiť, pretože bez násilnej súlože či znásilnenia sa odsúdenie za vraždu vymykalo spod kontroly vykonávateľov „zvláštní skupiny“.

Nepýtajte sa, ako je to možné, na to odpovedať neviem. Ak to nevysvetlil Kliment, nevysvetlí to ani Serbová, hoci sudcovia sú zo zákona povinní rozhodnutie odôvodniť .

Podotýkam, že v oboch rozsudkoch sa vychádzalo z jedného a toho istého trestného spisu i prípravného konania a v novoobnovenom konaní  v neprospech Čermana a Beďača  do neho nič nepribudlo.

Naopak. V prospech obhajoby sa vykonali desiatky dôkazov a boli sprevádzané toľkými škandálmi, že iný verdikt než oslobodenie sa nejavil byť ani možný. Ako bolo potvrdené o 16 rokov neskôr, Kauzu Cervanová nebolo možné odôvodniť prostriedkami trestného práva.

Ak porovnávam rozsudky rokov 1982-3 s rokom 2004, Serbová s Klimentom a Michálikom boli oproti sudcom z rokov 1982-3 neobyčajne suroví a krutí.  

Postupoval Krajský súd v Bratislave v rokoch 2002-4 svojvoľne, nepochopiteľne a neospravedlniteľne?

To rozhodne nie.

Obludnosť rozsudku je tak ohromujúca, že akúkoľvek svojvôľu si v tomto prípade nedokážem ani len predstaviť. Všetko bolo pripravené a konzultované s Najvyšším súdom SR, pretože žiaden normálny sudca by nespáchal profesnú samovraždu. Nemohol by si to vôbec dovoliť, pretože akákoľvek vina môže byť uznaná len pod váhou silných dôkazov a nielen rozumného, ale aj zrozumiteľného odôvodnenia. Rozsudok bez odôvodnenia je ortieľ, ktorý nemôže obstáť v žiadnej civilizovanej krajine, kde sa prednáša Rímske právo a trestné právo z neho vychádza. Nik v minulosti sa pod takýto rozsudok nikdy nepodpísal.

Súd dospel k takémuto záveru dokonca v rozpore so Zákonom č. 480/1991 Zb.

Popiera ho už v §1, v jeho úvodovom znení. Nič tu nie je zovšeobecňované, pretože Kauza Cervanová je obžalobou konkrétneho komunistického mordkomanda vedeného por. Vladimírom Lamačkom a pplk. Jánom Stankom v prípadoch, ktoré dozoroval prokurátor JUDr. Milan Valašík. Tu, vymlátili doznania aj v inom štátom sledovanom prípade. Lamačka a Valašík nevytĺkli len doznania od obvinených. Vytĺkali obvinenia aj od svedkov! Predsa svedectvo MUDr. Viery Zimákovej a jej pobyt za mrežami nie je žiaden výmysel!

Roberta Remiáša zavraždili agenti Slovenskej informačnej služby. Nezabil ho samovýbuch „pána“ Mečiara, ale nástražný výbušný systém, ktorý inicializoval explóziu plynovej nádrže a následný požiar.  Ladislav Macháč nevypadol z idúceho vlaku a Lukáča Karabínoša nezrazilo a nezabilo len tak nejaké auto na Zlatých Pieskoch. Zviazanie rúk kňaza Poláka silne pripomína zviazanie rúk Ľudmily Cervanovej. Voľné konce šnôry nad uzlom v dĺžke jeden a jeden a pol metra môžu napovedať o viacerých nezodpovedaných otázkach:

JUDr. Serbovú a jej porotu neposlali na preliečenie, ani do invalidného dôchodku a nedostala ani hodinovú výpoveď. Ocenili ju. Podobne ako Bilčík povýšila na Najvyšší súd. Práve jej prestup na súd vyššieho stupňa je dôkaz, že Kauza Cervanová zostáva politickým procesom aj po 35 rokoch. V každej slušnej spoločnosti sa za chyby vyvodzujú dôsledky a nesie zodpovednosť. Myslím, že aj tento prípad môže byť odpoveďou, prečo rekodifikácia súdneho poriadku a súdnej mapy ráta už aj s osobnou zodpovednosťou sudcov.

 

Pokračovanie nabudúce.

Pavel Beďač – obeť justičného zločinu

 

Kauza Cervanová, 1. časť  – Zglejené bratstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 2. časť – Obludné zločiny Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 3. časť – V cele predbežného zadržania 

Kauza Cervanová, 4. časť – Teror na XII. správe MV 

Kauza Cervanová, 5. časť – Výroba korunného svedka

Kauza Cervanová, 6. časť – Diverzia Štátnej bezpečnosti

Kauza Cervanová, 7. časť – Ukradnuté alibi

Kauza Cervanová, 8. časť – Pod strechou „spravodlivosti“

Kauza Cervanová, 9. časť – Žaloba väzňa 15 896

Kauza Cervanová, 10. časť – Sudca Kliment a jeho „dôverníci“

Kauza Cervanová, 11. časť – Paranoidný schizofrenik v pazúroch ŠtB + doznania z cely

Kauza Cervanová, 12.časť – Zmarené prípravné konanie

Kauza Cervanová, 13. časť – Posolstvo Petra Tótha

Kauza Cervanová, 14. časť – „Sudca“ Kliment a jeho klamstvá

Kauza Cervanová, 15. časť – Majestát pravdy „sudcu“ Klimenta

Kauza Cervanová, 16. časť – Kompiláty eštebáckej tvorivosti

Kauza Cervanová, 17. časť – „Sudca“ Kliment, čo odpoveď to klamstvo

Kauza Cervanová, 18. časť – Detektor lží, polygraf, veda a paveda

Kauza Cervanová, 19. časť – Bezcharakterné, nehodné a podlé

Kauza Cervanová, 20. časť – Generálny prokurátor Kliment?

Kauza Cervanová, 21. časť – Lži, logika a Generálny prokurátor SR

Kauza Cervanová, 22. časť – Komplex sadistickej nenávisti

Kauza Cervanová, 23. časť – Autorita bez autority

Kauza Cervanová, 24. časť – Prišívači vrážd a ich tlačovka

Kauza Cervanová, 25. časť – Klamstvá na pôde Národnej rady Slovenskej republiky

Kauza Cervanová, 26. časť – Súdna patológia 1

Kauza Cervanová, 27. časť – Súdna patológia 2

Kauza Cervanová, 28. časť – Súdna patológia 3

Kauza Cervanová, 29. časť – Súdna patológia 4

Teraz najčítanejšie

Pavel Beďač

V rokoch 1981-3 som bol obvinený, obžalovaný a odsúdený za vraždu s ktorou nemám nič spoločné. Odvtedy nežijem svoj vlastný život. Žijem život niekoho, koho vôbec nepoznám. Ten môj zničili v samotnom rozbehu. Rozbili mi rodinu, ukradli slobodu a pokúsili sa ma okradnúť aj o to najvzácnejšie, čo som kedy mal - o vlastnú česť. Vykonal som ukrutný trest, podstúpil galeje poníženia. Som obeťou komunistickej zvôle, zločinov jej štátnej bezpečnosti, Valašíkovskej prokuratúry, kabinetnej justície a ich pochopov. Nepoznám vraha Ľudmily Cervanovej. Poznám však úkladných vrahov, ktorí sa pokúsili obesiť Miloša Kocúra, Romana Brázdu, Milana Andrášika a pripravili o česť a dôstojnosť pani MUDr. Vieru Vozárovú rod. Zimákovú. 40 rokov volám po spravodlivosti. Na "literárne dielo" sudcu Klimenta a jeho regrútov som povinný reagovať a zverejniť informácie, ktoré mali zostať ďalších 35 rokov utajené. Odovzdávam ich verejnosti a súdu - súdu občanov Slovenskej republiky. Pavel Beďač - obeť justičného zločinu