Denník N

O tom, ako sa slovenské a nórske deti rozprávajú o ľudských právach

Tento školský rok sa našej nadácii podarilo vytvoriť nové školské spojenectvo – deti z komárňanskej školy Rozmarínka a z Håvåsen Skole z nórskeho Haugesundu sa už niekoľko mesiacov stretávajú online a v angličtine diskutujú o zaujímavých ľudskoprávnych témach. Žiakov sme prepojili od začiatku školského roka 2020/2021 v rámci programu Otvorené školy.

Aj keď sa zatiaľ stretnutia vyše 30 žiakov a žiačok konali len online, nič im nebránilo v tom, aby prebrali všetko od organizácie školského vyučovania, vzťahov s učiteľmi až po vplyv COVIDu-19 na ich vzdelávanie. Rozobrali spolu aj mnoho aktuálnych a zložitých tém, napríklad čo pre nich znamená moderné otroctvo, ako vnímajú Európsku úniu, či prečo Nórsko v Únii nie je.

„Je to pre nich veľká príležitosť nielen komunikovať v anglickom jazyku, ale tiež spoznať nových ľudí, novú kultúru. Keďže každé stretnutie je venované nejakej téme, dozvedia sa množstvo nových informácií a to, že sú schopní o nej konverzovať v cudzom jazyku, je úžasné,“ opisuje spoločné stretnutia Katka Nemčická, triedna učiteľka 9.A z Rozmarínky.

Deťom z 9. ročníka slovenskej a 10. ročníka nórskej školy sa podarilo nájsť mnoho spoločného, hoci veľa vecí bolo prekvapivých pre obe strany. Zistili sme napríklad, že všetci hrajú rovnakú počítačovú hru – Among Us. Nórov prekvapili naše veľkonočné šibačky alebo rúška počas vyučovania. Slovákov zase to, že ani nórske deti nemajú všetko, na čo si pomyslia, a napríklad o úpravu školského dvora bojujú už hodnú chvíľu.

Všetci sa zhodli na tom, že byť bez školy počas prvej vlny pandémie bolo možno znesiteľné, no v druhej vlne im už normálna škola, každodenné bezproblémové stretávanie sa s kamarátmi aj učiteľmi veľmi chýbajú.

Žiakov a žiačky pobavilo, že tak v Nórsku, ako aj na Slovensku sa na Štedrý večer už roky pozerá tá istá rozprávka – Tri oriešky pre Popolušku. Až na to, že v nórskej verzii dabuje všetky postavy jedna osoba! „Tieto online stretnutia sú pre nás veľmi cenné,“ hovorí Svein Inge Egeland, učiteľ žiakov z Håvåsen Skole. „V prvom rade moji študenti spoznávajú svojich rovesníkov z inej krajiny. Stretnú tak tínedžerov, ktorí žijú v inom štáte a v inej kultúre, no sú si aj tak veľmi podobní,“ dodáva.

Učitelia aj žiaci sa vďaka spoločným diskusiám dozvedeli veľa o slovenskej a nórskej kultúre a politike, no spoznávajú zároveň aj sami seba. „Moji študenti mi ukázali, že sú schopní rozprávať sa s neznámymi žiakmi celé hodiny, čo nie je vždy jednoduché. Táto spolupráca mi tiež pomohla preniesť predmety aj mimo samotnej triedy, vďaka čomu je učenie zábavnejšie a praktickejšie. Študenti to milujú, keďže nórske školy sú už aj tak dostatočne teoretické,“ hovorí Svein.

Pandemické online stretnutia sa nezaobišli ani bez špecifických výziev. Na začiatku februára sme jedno stretnutie museli preložiť, pretože v Haugesunde napadol sneh, a keďže sa to u nich často nestáva, riaditeľ miestnej školy sa rozhodol, že pre deti bude prínosnejšie stráviť pár spoločných hodín na lyžiach.

Slovenskí žiaci si každú pripravovanú tému najprv prejdú v diskusii s pani učiteľkou z Komárna, ktorá si na každú debatu robí špeciálnu prípravu. „Ja sama som vždy zvedavá, ako to zvládnu, už som bola v dvoch rôznych skupinách a bol to zážitok aj pre mňa, sledovať ich pri konverzovaní. Na bežných hodinách je to predsa len iné,“ hovorí Katka Nemčická.

Zatiaľ poslednú spoločnú hodinu sme venovali rozhovorom o modernom otroctve. Hoci by sa mohlo zdať, že téma ako otroctvo či moderné otroctvo sa nás, obyvateľov vyspelej Európy, netýka, opak je pravdou.

Moderné otroctvo je kruté vykorisťovanie iných ľudí na osobný či komerčný prospech. Je všade okolo nás, no často ho nevidíme. Ľudia môžu pracovať ako otroci pri výrobe nášho oblečenia, v reštauráciách, pri pestovaní či zbere plodín, v továrňach či priamo v domácnostiach ako kuchári, upratovačky alebo opatrovateľky. Zvonku to síce môže vyzerať ako normálna práca, títo ľudia sú však pod kontrolou – môžu čeliť násiliu alebo vyhrážkam, ich „zamestnávatelia“ im môžu odobrať osobné doklady a vyhrážať sa im deportáciou.

V rámci prípravy na diskusiu mali deti na výber z viacerých úloh: vytvoriť vežu zo všetkých mobilných telefónov v domácnosti, navštíviť potraviny a všímať si rozdiely medzi lokálnymi výrobkami a tými dovezenými z diaľky alebo porovnať množstvo oblečenia, ktoré majú z fast fashion obchodov s kúskami kúpenými z druhej ruky.

Žiaci v menších skupinách diskutovali o rôznych cenách a kvalite produktov, o stravovacích návykoch a nákupných zvyklostiach, o tom, čo robíme s poškodeným alebo vyradeným oblečením, no aj o tom, kto a v akých podmienkach vyrába naše oblečenie či mobily a ako by chceli zmeniť svoje spotrebiteľské správanie, aby prispeli k vytvoreniu udržateľnejšej ekonomiky a vyššej sociálnej rovnosti.

Teraz najčítanejšie