Posunie Plán obnovy dopravu na Slovensku konečne do 21. storočia

Počas nasledujúcich piatich rokov by Slovensko malo prečerpať cca 6 miliárd. eur z Plánu obnovy a odolnosti, ktorého cieľom je naštartovať ekonomiku a rozvoj členských štátov Európskej únie po koronakríze. Návrh plánu s konkrétnymi krokmi, ako chce Slovensko dobehnúť životnú úroveň EÚ, štát predkladá Európskej komisii do konca apríla.

Dopravy sa týka oblasť Zelené Slovensko, v rámci ktorej rezort počíta so 750 miliónmi eur na realizáciu programu Udržateľná doprava.

Strategické ciele

Ciele sú stanovené správne na základe poctivého pomenovania problémov – teda stavu, v ktorom sa doprava na Slovensku nachádza. Oceňujem, že všetky ciele reflektujú nevyhnutnosť posunu k ekologickým riešeniam a zníženiu produkcie CO2 v doprave.

Slovensko preto v rámci Plánu obnovy plánuje zvýšiť:

• dostupnosť dopravy, aby bol prístupu k infraštruktúre a službám vo všetkých regiónoch podobný,
• podiel ekologických a finančne efektívnych foriem dopravy,
• objem tovaru prepravovaného v ekologickej intermodálnej doprave,
• množstva cestujúcich v železničnej a verejnej osobnej doprave,
• podporu budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá.

Dlhodobé problémy

Navrhnuté ciele sú nielen legitímne, ale aj nevyhnutné k tomu, aby sme sa mohli priblížiť k európskej úrovni zo súčasného stavu, keď:

• Slovensko výrazne zaostáva v znižovaní emisií skleníkových plynov, pričom priemysel u nás tvorí dvojnásobok podielu emisií oproti priemeru EÚ.
• Máme nízky podiel železničnej dopravy, pričom áut pribúda.
• Zlyháva riadenie investícií do dopravnej infraštruktúry. Pripravuje sa naraz priveľa projektov a chýba ich prioritizácia. Často sa preferujú technické riešenia, ktoré sú pridrahé a nedostatočne efektívne. Tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest je pomalé.
• Železnice sú na tom podobne. Prednosť v infraštruktúre majú nákladné a menej efektívne modernizácie transeurópskych koridorov. Tie neprispievajú k využívaniu železnice tak, ako by to bolo pri rekonštrukciách najviac využívaných tratí, ktoré obsluhujú oveľa viac obyvateľstva. Náklady na prevádzku tratí bez automatizácie sú neudržateľné.
• Záujem o verejnú dopravu je nízky, a to aj napriek investíciám. Chýba integrácia medzi vlakmi, autobusmi a mestskou dopravou.Objednávanie a financovanie dopravy je fragmentované medzi štát, kraje a mestá. Bez celoplošnej integrácie sa nepohneme.
• Chýba dostatočné financovanie a plánovanie cyklistickej infraštruktúry v mestách. Bicykel stále nepovažujeme za reálnu alternatívu na presun do práce, do školy alebo za službami v rámci mesta.

Ako na to

Uvedené ciele – požadované zmeny – môžeme dosiahnuť len realizáciou uvedených míľnikov – výrazných reforiem a investícií. Plán obnovy v rámci programu Udržateľná doprava je pritom koncipovaný tak, že každá z hlavných reforiem napĺňa minimálne tri zo šiestich Strategických cieľov.

Míľniky, resp. nástroje na dosiahnutie žiaducich zmien tvorí súbor reforiem ako:

• Reforma prípravy investičných projektov v doprave
• Reforma verejnej  osobnej dopravy
• Reforma intermodálnej nákladnej dopravy
• Zavedenie nových politík pre dlhodobú podporu alternatívnych palív v sektore dopravy
• Odstránenie úzkych miest na infraštruktúre pre nízkouhlíkovú dopravu
• Podpora ekologickej osobnej dopravy
• Rozvoj ekologickej nákladnej dopravy
• Podpora budovania infraštruktúry pre alternatívne palivá

Dokument nezabúda pri návrhoch reforiem spomínať hlavné výzvy a prekážky, ktoré pravdepodobne budú stáť v ceste k naplneniu cieľa.

Samotnému dokumentu Plánu obnovy v zásade nemám čo vytknúť. Je vidieť, že ho písali odborníci, ktorí odviedli dobrú prácu.

Čo nám bráni?

Problém vidím niekde inde. Najväčšou prekážkou v realizácií navrhnutých reforiem budú zainteresované orgány štátnej správy. Riadiť implementáciu budú vládni politici, ktorí presadia náročné reformné kroky len ak ich podporí parlament. Musia byť jednotní, motivovaní a odborne zdatní. Nepôjde to, ak bude ich hlavným cieľom naháňať politické body. Do skutočných reforiem sa totiž nikomu nechce. Aj volič chce radšej svoje istoty. Naopak, zmena vyvoláva obavy.

Samotný dokument pomenúva tieto prekážky prekvapivo presne. Podľa neho riziká v implementácií môžu byť spôsobené napr. nedostatočnou spoluprácou zainteresovaných orgánov štátnej správy (v zavádzaní nových politík pre podporu alternatívnych palív). Ďalšou prekážkou môže byť (nedostatočná) rýchlosť implementácie nástroja. Riziko predstavuje zložitá a zdĺhavá projektová príprava a náročná realizačná fáza najmä v oblasti rekonštrukcií a elektrifikácií železničných tratí. Rizikom je nedostatok kvalitných ľudí na prípravu a riadenie projektov na strane najväčšieho prijímateľa reforiem – Železníc Slovenskej republiky.

Tieto a podobné problémy sa tiahnu všetkými kauzami v rezorte dopravy dlhodobo.

Prekonať tieto prekážky a implementovať neľahké reformy včas a poriadne dokážu len skutočne kvalitní ľudia na riadiacich pozíciách. Ako však sledujem prácu súčasných predstaviteľov rezortu a celej vlády, napĺňajú ma obavy.

Máme pred sebou príležitosť na systémové zmeny. Len aby sa tie zmeny nerobili #naoko #nekoncepčne #draho a výhodne len  #prenašichľudí.