Denník N

R. H. Bainton: Luther (Čitateľský denník 23/2021)

„Potom nasledovala reforma liturgie, ktorá sa intímnejšie dotkla bežného človeka, pretože zmenila jeho každodenné pobožnosti. Prizvali ho, aby pri eucharistii pil víno, bral sviatostné dary do vlastných rúk, prijímal sviatosť eucharistie bez predchádzajúcej spovede a väčšmi sa zapájal do spevu duchovných piesní.

Luther položil teoretické základy pre najpodstatnejšie zmeny. Vychádzal z princípu, že omša nie je obeta, ale vďakyvzdanie Bohu a spoločenstvo veriacich. Nepredstavuje obetu ani v zmysle uzmierovania si Boha, pretože Boha si netreba uzmierovať, a ani v zmysle niečoho prineseného za obeť, pretože človek nemôže Bohu obeť ponúknuť, môže iba prijímať.“

Verejná dišputa v Lipsku medzi Martinom Lutherom a Johannom Eckom vyzerala v júni 1519 nejako takto. O šiestej ráno sa všetci zišli na spoločnej bohoslužbe, po ktorej nasledovala dvojhodinová prednáška v latinčine na tému ako sa „slušným a náležitým spôsobom vedie teologická diskusia“. Potom sa diskutovalo o tom, či slobodno alebo neslobodno používať knihy, či vytvoriť alebo nevytvoriť zápis a ktorá univerzita bude výsledok dišputy hodnotiť — až tak započala samotná debata. A trvala tri týždne.

Toto si budem pripomínať vždy, keď dostanem chuť vynášať rýchle a emočne nabité súdy a výroky. Spoločne so Stromobradovým „Neunáááhlime sa, len sa ne-u-náááh-li-me!“, samozrejme.

Kniha, ktorá otvorila novú edíciu vydavateľstva Porta libri venujúcu sa významným postavám kresťanských dejín, vyšla už v roku 2017. Donedávna bola úplne vypredaná, preto som sa k nej dostal až teraz. Je na pohľad i omak krásna — viazaná v červenom plátne, vytlačená na hrubom krémovom papieri a doplnená takmer na každej strane dobovými rytinami od Cranacha a podobných starých majstrov.

Luther je v nej vykreslený triezvo: intelektuál, reformátor, zbožný muž s podlomeným zdravým, výkyvmi nálady a častokrát aj hrubým slovníkom. Nevynecháva ani jeho výroky namierené proti židom a anabaptistom, ktorými na sklonku života čiastočne zhodil svoju povesť. Plastický obraz postavy, ktorá rozhodne nebola čiernobiela.

Bainton knihu zoradil chronologicky, takže si v nej môžete postupne prečítať príbeh mladíka, ktorého takmer zasiahol blesk, načo sa rozhodol pre život augustiniánskeho mnícha. Nekonečný boj s vlastnými zlyhaniami a strach pred spravodlivým Božím hnevom ho viedli k čítaniu Písma, znovuobjaveniu milosti, kritike dobovej cirkvi, deväťdesiatim piatim tézam a sporom s pápežom.

Nikdy nechcel zakladať novú cirkev — Bainton poznamenáva, že ak by Vatikán rýchlo zareagoval na Lutherovu kritiku, upravil systém odpustkov a dôsledne odsúdil zhýralú časť duchovenstva, k reformácii by vôbec nemuselo dôjsť. Keďže sa však nechávali veci radšej vyhniť, prudká nemecká povaha zaťala svoju päsť a z augustiniánskeho mnícha sa stal „Diviak vo vinici“. Pridajme si k tomu ešte politiku, roľnícke povstania a vynález kníhtlače, a máme dokonale výbušnú zmes.

Luther je výborným životopisom, tak akurát na hrane medzi akademickým, teologickým a populárnym spisom. A milostnou poéziou — to v tých okamihoch, keď sa začítate do reformátorových láskavých slov venovaných svojej krásnej Kataríne. Tak neváhajte.

R. H. Bainton: Luther
Porta libri, 2017
416 strán
*
90 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie