Slovensko, Nobelove ceny a premárnené šance I.
Niekedy je iba vecou náhody, keď sa v krátkom časovom okamihu zíde v jednom bode viacero informácii, na ktoré sa nedá nereagovať. Pán štátny tajomník J. Kmeť z MINDOP pri príležitosti synchronizácie aktivít medzi jednotlivými ministerstvami zverejnil zaujímavú, neobvyklú a pozoruhodnú tézu – Slovensko má v oblasti vesmírnych aktivít potenciál.
Za normálnych okolností by sme mali tlieskať pri vypustení ďalšej slovenskej mikrodružice GRBAlpha v marci 2021 pod gesciou LF TUKE. Skutočne, bez irónie, ide o chvályhodnú udalosť. Ako obvykle, však táto skoro sci-fi aktivita či už medzi odbornou alebo i laickou verejnosťou, ani u nás nevzbudí takmer žiadnu odozvu. Ale nejaké PR by sa na tom dalo urobiť, hlavne nech to nič nestojí a urobí sa to tak nejako samo, ako obvykle. Napriek zahodeným možnostiam dostať sa k špičkovým technológiám v oblasti vývoja a výskumu v leteckých a kozmických otvoreniu možností pre naše VŠ, ktoré takéto príležitosti zúfalo potrebujú.
Otvorme teda Pandorinu skrinku a pozrime sa na to najprv z nadhľadu a potom aj trošku v detaile.
Začiatkom 90-tych rokov sa novovzniknutej Slovenskej republike veľmi fandilo a bolo otvorených veľa dverí či už ľudom alebo inštitúciám. Mnohí zahraniční Slováci sa veľmi snažili pomáhať ako sa len dalo a tento krátky príbeh je priamo spojený so špičkovými kozmickými technológiami. Jedným z týchto patriotov bol aj profesor M. Svonavec z Purdue University, ktorý sa veľkou mierou podieľal oi. na bezplatnom poskytnutí a používaní AUTO-CAD-u na Slovenských univerzitách. 100 % Slovákov netuší, že prvý – N. Armstrong aj posledný človek – E. Cernan na Mesiaci boli absolventmi Purdue Univerzity a jeho poslucháčmi. A mnoho iných, keďže z astronautov NASA, sú 25 absolventi tejto univerzity, rovnako ako ďalších 13 absolventov obdržalo Nobelovu cenu. Bolo by chybou nespomenúť aj ďalšiu mimoriadnu osobnosť v leteckom priemysle, spomedzi mnohých iných absolventov univerzity – P. A. Bevilaqua – tvorcu konceptu LiftFan pre F-35B a hlavného inžiniera v Lockheed Skunks Works.
Veľmi sa dobre pamätám na prvú návštevu prof. Svonavca na Slovensku. Mal som akurát pred štátnicami, keď mi vysvetľoval, čo všetko s kolegami môžu pre školstvo a priemyselné podniky aj privátne urobiť, komu nás predstaviť, kam skúsiť poslať študentov na stáže, vzťahy k administrácii NASA, k Sikorskému a mnoho iných vecí. Nechcem polemizovať ovšem v tomto kontexte úspešné vyslanie družíc vyznie, ak použijeme vhodný neutrálny výraz, skôr rozpačito. V medzinárodnom meradle vtedy, a bohužiaľ aj teraz, Slovensko nič neznamenalo, možno až na pár ojedinelých prípadov a bez toho, aby Vás niekto predstavil…….tak ste jednou z mnohých založených vizitek. A iba cez ne sa spolupráca nadväzuje dosť obtiažne.
Kto zo súčasných poradcov ministrov vie, koľko Slovákov pracuje alebo spolupracuje napr. v NASA? Mal som tú smolu, sprevádzať profesora Svonavca aj na jedno z jeho posledných stretnutí ešte v starej budove NR s D. Slobodníkom a A. M. Húskom, z ktorého som odchádzal s pocitom znechutenia a hanby. Američanom možno vytýkať mnoho vecí, ale nie nedostatok patriotizmu, zdvorilosti, priame, férové jednanie, dôslednosť a ťah na bránu. Stará škola ešte vnímala podanie ruky ako záväzok a dohodu, nie ako zdvorilostný akt spojený s backhandom podporíme, urobte koncepciu, doneste, zariaďte a zaradíme medzi priority hneď ako sa bude dať. No nejako nevydalo, šuplíky sú hlboké a privatizácia nezniesla odklad ……. Mal som ešte niekoľko krát možnosť sa s ním stretnúť a pri jednej z jeho posledných návštev, keď s dešpektom skonštatoval, že ak toto sú tí odborníci, ktorých sme si vyštrngali, tak sme štrngali veľmi zle, podstatne horšie ako „naši bratia“ v Prahe.
Je len na úvahe každého, či bude so mnou súhlasiť alebo nie ale napadá ma ako vhodný výraz – jedna z množstva premárnených príležitostí.
V minulom roku bola vydaná knihovňou Kongresu zaujímavá kniha American learned men and women with Czechoslovak roots, do ktorej napísal veľmi výstižný predslov český veľvyslanec v USA dr. H. Kmoníček. Pre veľa ľudí bude opäť prekvapením, že o.i. viac ako 15 nositeľov Nobelovej ceny, asi 40 členov Národnej akadémie vied (NAS) sú českého a slovenského pôvodu. Skúsime osloviť niekoho z osobností ešte žijúcich? Môže to byť zaujímavé a priniesť neočakávané výsledky. Otázkou je, kto to z našich „školovaných“ urobí alebo skôr zvládne.
Alebo skloníme hlavu a začneme intenzívne imitovať hrabanie sa na vlastnom piesočku. To nám síce ide dobre, ovšem moc nepomôže.
Aspoň E.A. Cernanovi bol zapožičaný v roku 1994 Rad Bieleho dvojkríža II. triedy. Nejaká ulička sa vtedy už nenašla.
