Denník N

N. Gaiman: Sandman — Předehra (Comicsový denník 5/2021)

„‚Záhy vesmírná mysl přestane přemýšlet a vše přestane existovat.‘

Nic z toho není moje věc, Slávo. Hvězdy vzplanou a padnou. Lidé žijí a umírají. Jednoho dne i Věční skončí. Do té doby mám své povinnosti.‘

‚Že to není vaše věc, Pane snů? Třeba ne. Možná to ani není vaše povinnost. Ale je to vaše vina.‘“

Sandman, Morfeus, Pán snov — mnoho mien má postava, ktorú na začiatku deväťdesiatich rokov vytvoril Neil Gaiman. Teda vytvoril. Sandman už kedysi dávno existoval ako zvláštna postavička vydavateľstva DC, ale až britská spisovateľská legenda z neho urobila legendu comicsovú. Príbehy zachmúreného muža v čiernom, nápadne sa podobajúceho na Robertha Smitha z kapely The Cure, sa pohybovali na hrane mainstreamového a artového comicsu a výrazne ho ovplyvnili.

Desať kníh, čiže cez sedemdesiat zošitov, vychádzalo až do roku 1996, keď bol príbeh Pána snov definitívne ukončený. Fanúšikovia sú však neodbytné bytosti a aj samotnému Gaimanovi sa po dlhom čase zažiadalo vrátiť do sveta Večných. A tak vznikla Předehra — rozsiahla, odvážna, komplikovaná freska hovoriaca o tom, čo sa stalo na samotnom počiatku.

Planéty a ich sny začínajú miznúť v plameňoch. Nikto nevie, čo sa to vlastne deje, a preto je Sandman povolaný na podivuhodné miesto, kde sa môže konečne porozprávať s niekým seberovným — sám so sebou. Ako skazu svetov zastaviť? Vydáva sa na cestu, počas ktorej stretne Nádej, dvojmetrovú mačku, mesto obývané Hviezdami i niekoľkých svojich súrodencov z rodu Večných. Skončí všetko tam, kde to začalo?

Aj keď je Předehra prequelom pôvodnej dekalógie a nový čitateľ by si ju tak možno chcel vytiahnuť z poličky ako prvú, rozhodne to neodporúčam. Je totiž plná odkazov na staršie časti a všetko do seba zapadne až v okamihu, keď si najprv prejdete Sandmanovými „staršími“ príbehmi. Bez nich budete len tápať — a opájať sa formálnou stránkou, ktorá je dokonalá. Dokonale dokonalá.

Gaiman tentokrát oslovil výtvarníka J. H. Williamsa III., ktorý spoločne s coloristom Dave Stewardom (Hellboy, Ú.P.V.O.) vytvorili neskutočnú vec — comics, ktorý ma každou jednou stranou prekvapoval a omračoval. Toľko nápadov na jednom mieste som už dlho nevidel: rozkladacie strany, panely vo forme rúk, rastlín či zubov, búranie štvrtej steny. Dokonca som v istých okamihoch celý zväzok otáčal a bol nútený čítať dole hlavou!

Digitálne kolorovaná perokresba sa prispôsobuje deju, miestami prechádza do akvarelu alebo plochej 2D grafiky evokujúcej obaly platní zo sedemdesiatych rokov. A ani tentokrát nechýbajú varianty obálok od Dave McKeana — veď čo by bol Sandman bez tohto kolážového mága?

Kontext snov a nočných môr navyše spôsobuje, že všetky tie formálne hračičky nepôsobia vôbec samoúčelne, ale iba funkčne podčiarkujú bizarnú atmosféru, ktorú častokrát zažívame počas spánku. Úskalím týchto experimentov je z druhej strany to, že na dostatočné vychutnanie Předehry potrebujete už mať isté skúsenosti s čítaním grafických románov — bez nich sa veľmi ľahko na jej stranách stratíte a nebudete im veľmi rozumieť.

Ja som však bol z postupného objavovania tohto diela nadšený. Je to veľké dobrodružstvo a krásne zakončenie Sandmanovej ságy — diamant na záver, z ktorého sa stal doslova klenot mojej comicsovej zbierky.

N. Gaiman: Sandman — Předehra
Crew, 2016
224 strán
*
95 %
*
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať tu.
Moje ďalšie písačky a kresbičky môžete sledovať tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.