Denník N

Prioritou nemá byť dobiehanie učiva

Návrat žiakov do škôl sa koná, nie je to však jasná priorita krajiny | Foto - unsplash.com
Návrat žiakov do škôl sa koná, nie je to však jasná priorita krajiny | Foto – unsplash.com

Témy týždňa 12. 4. 2021 – 18. 4. 2021 | Návrh zjednotiť riadenie a financovanie školstva chvália všetci okrem samosprávnych krajov • Ministerstvo ohlásilo spôsob postupného otvárania škôl • Odborníci aj praktici v otvorených školách apelujú na zmiernenie stresu a vytvorenie bezpečia pre žiakov aj učiteľov

Výrok týždňa

Spoločenská dohoda minimálne od januára znela, že deti musia dostať prednosť. Dostali ju tí najmenší na týždeň. Nebolo rozumnejšie vrátiť čo najviac detí do škôl už skôr, počkať, čo na to vírus, a potom začať otvárať prevádzky? Neriskujeme takto, že sa školy budú musieť opäť zbytočne zatvárať?

Filip Obradovič
editor
newsfiltri Denníka N | 18. 4. 2021

 

Výber z udalostí

• Vláda v uplynulom týždni schválila návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, podľa ktorého sa financovanie regionálnych škôl a školských zariadení má zjednotiť a vrátiť do výlučnej pôsobnosti ministerstva školstva. Ministerstvo v návrhu uvádza, že súčasná právna úprava, v ktorej časť škôl riadi a financuje rezort vnútra, spôsobuje komplikácie, ktoré sú najmarkantnejšie „pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy.“

„Toto nesystémové rozhodnutie sa podpísalo pod duplicitu niektorých úloh pre školy, viedla sa dvojitá administratíva a riadenie škôl bolo komplikované a neprehľadné,“  uviedol minister školstva Branislav Gröhling (SaS). O návrhu novely bude už na najbližšej schôdzi rokovať parlament. V prípade schválenia zmena nadobudne účinnosť začiatkom budúceho kalendárneho roka.

• Na vládou schválený návrh presunu kompetencií v školstve reagovali školskí odborári aj samosprávy.

Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) na Slovensku zmenu privítal a pripomenul, že „Zväz od začiatku poukazoval na nesystémovosť tohto riešenia a nespravodlivosti, ktoré to spôsobovalo v praxi. Opakovane sa stávalo, že zamestnanci s rovnakou kvalifikáciou a pracovnými skúsenosťami dostávali rozdielne odmeny len z dôvodu rozličných finančných možností jednotlivých ministerstiev,“ uviedol predseda OZPŠaV Pavel Ondek.

Zväz dlhodobo požaduje aj to, aby financovanie škôl a školských zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv prešlo z originálnych do prenesených kompetencií. „Oveľa hlasnejšie voláme po tom, aby sa vyriešili aj originálne prenesené kompetencie – toky peňazí, ktoré idú cez zriaďovateľov,“ dodal k téme aj Vladimír Crmoman za Slovenskú komoru učiteľov.

Rozhodnutie vlády a opätovný vznik regionálnych školských úradov podporila aj Únia miest Slovenska (ÚMS). „Toto rozhodnutie prispieva k obmedzeniu centralizácie moci presadzovanej v rámci projektu ESO predchádzajúcou vládou,“ skonštatovala ÚMS. „Podporíme však iba systémové zmeny, ktoré nebudú obsahovať snahy o podriadenie miestnej samosprávy vyšším územným celkom,“ doplnila hovorkyňa únie Daniela Piršelová.

ÚMS vo svojom stanovisku reagovala na vyjadrenie Združenia samosprávnych krajov SK8, ktoré sa voči vládnemu návrhu ohradilo. Kraje vyjadrili zásadný nesúhlas so vznikom regionálnych školských úradov a tento krok označili za centralizáciu. „Považujeme to za obrovský, vari 15-ročný krok späť. Stanovisko SK8 je jasné. Našim zámerom je presný opak, čo by prispelo k decentralizácii. Za zmysluplné považujeme prehodnotenie kompetencií, nie vytváranie ďalších štátnych úradov,“ skonštatoval predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

O presune kompetencií v oblasti riadenia a financovania školstva, ako aj o spore s vysokými školami či kritike pre dlhodobo zatvorené školy minister Gröhling rozprával pre Konzervatívny denník Postoj. „Mohol som urobiť to, čo niektorí ministri v okolitých krajinách, že len čo sa zlepšila situácia, otvorili školy, a teraz máme avízo, že ich od budúceho týždňa zatvárajú,“ odpovedal minister na otázku, či bolo nevyhnutné, aby boli druhostupniari a stredoškoláci doma až šesť mesiacov.

To, že zatvorenie škôl na dlhú dobu má nepriaznivý vplyv na deti a dospievajúcich, konštatujú organizácie združené v iniciatíve Dajme deťom hlas. Andrea Hajdúchová z iniciatívy poukazuje na to, že napriek širokému konsenzu o nepriaznivých dopadoch medzi členskými štátmi EÚ existujú významné rozdiely v tom, akú majú školy prioritu pri uvoľňovaní protipandemických opatrení.

„Významné rozdiely v úsilí a výsledkoch členských štátov pri ochrane práva na vzdelanie a pri vyrovnávaní dôsledkov pandémie na mladú generáciu si podľa nášho názoru vyžadujú zapojenie Európskej komisie,“ uvádza iniciatíva v liste, ktorý adresovala Komisii.

K podpore vzdelávania a inovácií v súvislosti s dopadmi pandémie členské štáty vyzvala aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

• O spôsobe postupného obnovovania prezenčnej výučby informoval minister školstva. V uplynulom týždni sa do škôl mohli vrátiť všetci žiaci a žiačky prvého stupňa ZŠ, podobne ako aj deti do škôlok. V stredu už minister konštatoval, že do materských škôl nastúpilo 40 % detí a do ZŠ sa vrátilo 78 % prvostupniarov. „Úplne zatvorených je 548 škôl,“dodal Gröhling s tým, že z dôvodu náznaku pozitivity je zatvorených viac ako 1045 tried.

Včera sa základné školy otvorili aj pre ôsmakov a deviatakov ZŠ s výnimkou tých škôl, ktoré sa nachádzajú v tzv. čiernych okresoch. Od budúceho týždňa by sa malo obnovovanie prezenčnej výučby riadiť regionálnym COVID automatom a v okresoch s najlepšou epidemickou situáciou budú môcť školy otvoriť všetky ročníky. To, akým spôsobom sa podľa farby okresu budú môcť otvárať školy po 26. apríli, zhrnuli Hospodárske noviny.

V súvislosti s otváraním škôl rezort vnútra informoval, že pomáha s dodaním respirátorov a ďalších ochranných pomôcok pre zamestnancov škôl. Podmienky nosenia respirátora u žiakov aj pedagógov sa však medzičasom zmiernili, Úrad verejného zdravotníctva SR vyhlásil, že „namiesto respirátora budú môcť mať rúška v interiéri verejných budov všetci žiaci v škole alebo školskom zariadení i pedagogickí a odborní zamestnanci počas vyučovania,“ dodala hovorkyňa úradu Daša Račková. Podrobnosti o povinnom nosení rúška či respirátora zhrnul denník SME.

• Ministerstvo školám pred obnovením prezenčného vyučovania odporúča vypracovať plán adaptačného a poadaptačného obdobia do konca školského roka a upozorňuje, že takýmto procesom v dĺžke dvoch až troch týždňov musí prejsť každá trieda. „Chcel by som poprosiť školy aj pedagógov, aby v prvých týždňoch po návrate žiakov do škôl upustili od skúšania či písania písomiek. Naším spoločným cieľom je, aby si žiaci postupne zvykli na návrat do štandardného režimu prezenčnej výučby,“ uviedol v tejto súvislosti minister Gröhling.

To, prečo je adaptačné obdobie bez stresu, skúšania a písomiek pre žiakov, ale aj pre učiteľov dôležité, približuje reportáž Denníka N. „Nezačínajú preteky s časom, ale s duševnou a fyzickou pohodou žiakov a učiteľov,“ upozorňuje ministerstvo školstva. Riaditeľka Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) Miroslava Hapalová dodáva, že snaha o dobrú atmosféru v triede je kľúčová. „Treba si uvedomiť, že jeden týždeň, ktorý tomu venujeme, sa nám niekoľkonásobne vráti. V tom, že budú v menšej miere musieť riešiť disciplínu u žiakov,“ dopĺňa pedagogička a analytička Petra Fridrichová.

Na uľahčenie návratu detí do škôl ŠPÚ v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie pripravil metodický materiál Ako podporiť návrat žiakov do škôl a aktualizovaný manuál Návrat do škôl 2021.

• Psychiater Peter Pöthe v komentári Denníka N konštatuje, že „to, čo v našich deťoch ostane po roku lockdownu, nikto nevie, ale to, čo prežívajú dnes, je v našich rukách.“ To, aké následky pandémia má a bude mať na tínedžerov a čo čaká učiteľov, keď sa im do tried vrátia deti dlho zavreté vo svojich izbách, pre Postoj priblížila sociálna pedagogička Katarína Winterová.

 Postupný návrat detí do škôl ocenila Slovenská komora učiteľov, no zároveň skritizovala snahu preniesť povinnosti spojené s testovaním žiakov na zamestnancov škôl. „Domnievame sa, že jej zamestnanci nemôžu takéto úkony legálne vykonávať bez toho, aby porušili zákony Slovenskej republiky. Rovnako zamestnanci škôl a školských zariadení nemajú žiadnu právnu ochranu pri prípadnom prenose nákazy pri testovaní či manipulácii s biologicky kontaminovanou vzorkou,“ uviedla komora.

 Na otázku, akým spôsobom by mala prebiehať obnovená prezenčná výučba tak, aby školy ostali otvorené do leta a či je správne, že sa spolu so školami otvárajú aj ďalšie prevádzky, sa Denník N v ankete pýtal analytikov, regionálnej hygieničky a epidemiologičky.

Na to, ako dlho je možné pre obavu z nákazy dieťa nechať doma, čo je potrebné pre jeho nástup do školy a aj na ďalšie otázky súvisiace s postupným otváraním škôl, priniesol odpovede denník Pravda. Do akej miery deťom v škole hrozí riziko nákazy, s istotou povedať nevieme. Časť regionálnych hygienikov konštatuje, že je ťažké vystopovať, kde vlastne sa doteraz deti nakazili.

Lekárka Katarína Visolajská pre čo najbezpečnejšie prostredie a najmenšie šírenie nákazy odporúča výučbu vonku, ak je to možné. Veľmi dôležité je testovať všetkých rodičov, ktorí pracujú v rizikovom zamestnaní, a to dvakrát týždenne,“ zdôrazňuje Visolajská.

Výsledky dotazníkového prieskumu o tom, akým spôsobom pandémia a vzdelávanie na diaľku ovplyvnili vysokoškolákov, zverejnil portál Praxuj.sk. Z prieskumu na vzorke 2184 respondentov vyplynulo, že každý tretí študent slovenskej vysokej školy prišiel počas koronakrízy o prácu a časti študentov zo sociálne slabších pomerov chýbala pomoc pre technické zabezpečenie vzdelávania na diaľku. O tom, ako pandémia poznačila študentov vysokých škôl, vrátane vzťahov s ich rovesníkmi, pre Postoj rozprávala psychologička Marianna Berinšterová.

 

Všimli sme si

• Časť detí sa v minulom týždni vrátila do škôl aj v Českej republike. O tom, aký rok prežili, či je na ich návrat systém pripravený a čo môžu vo vzdelávaní ukázať nasledujúce týždne, sa Hana Řičicová v podcaste týždenníka Respekt rozprávalaKlárou Laurenčíkovou, predsedníčkou Českej odbornej spoločnosti pre inkluzívne vzdelávanie a Miroslavom Hřebeckým, programovým riaditeľom spoločnosti EDUin.

Podmienkou účasti prvostupniarov na tzv. rotačnom systéme prezenčnej výučby v ČR je absolvovanie antigénového testovania dvakrát týždenne. Na to, či sú plošne využívané antigénové testy na tento účel vhodné a či nevytvárajú u žiakov a rodičov len falošný pocit bezpečia, pre DVTV odpovedal lekár a bývalý národný koordinátor testovania Marián Hajdúch.

To, ako sa žiakom z komárňanskej školy Rozmarínka podarilo v čase pandémie vytvoriť školské spojenectvo s rovesníkmi z Håvåsen Skole v nórskom Haugesunde, ako naši a nórski žiaci vnímali prvú vlnu pandémie, aj aké hry a rozprávky sú v kurze v oboch krajinách, v blogu približuje Nadácia otvorenej spoločnosti. „Je to pre nich veľká príležitosť nielen komunikovať v anglickom jazyku, ale tiež spoznať nových ľudí, novú kultúru,“ skonštatovala Katarína Nemčická, triedna učiteľka 9.A z Rozmarínky.

Editorka: Anna Dráľová | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie