Denník N

Asi menšinový názor na sporný projekt futbalovej Superligy

Subverzívne čvirikanie s preklepom. Zdroj – @ESLeauge
Subverzívne čvirikanie s preklepom. Zdroj – @ESLeauge

Na rozdiel od hokeja som len občasný/vlažný fanúšik futbalu, a možno práve preto sa mi ohlásený projekt Superligy páči.

Na hokeji mi vyhovuje, že všetci najlepší hokejisti sveta hrajú v jedinej lige: NHL. Táto prehľadnosť mi vo futbale chýba.

Nemám mentálnu kapacitu sledovať 5 rôznych európskych národných líg, v ktorých sú roztrúsení najlepší svetoví futbalisti. Nemám mentálnu kapacitu sledovať už ani len domácu hokejovú ligu (netuším napríklad, kto aktuálne hrá v jej play-off, ktorý tím bol najlepší po základnej časti…). Ešte keď hral Slovan Bratislava v KHL (do ktorej sa, dúfam, čo najskôr vráti), snažil som sa popri NHL sledovať aj KHL, ale bolo to (časovo aj mentálne) náročné.

A aká je vôbec zábava sledovať napríklad španielsku futbalovú ligu, keď je každý rok už vopred jasné, že o titul bude bojovať vždy tých istých pár tímov, kým veľká väčšina ostatných tímov tabuľky im nemá šancu konkurovať? Zázrak typu Leicester je naozaj iba ojedinelý zázrak, čo sa prihodí raz za storočie. Súboje v Superlige medzi 12, 15 alebo trebárs aj 32 najlepšími futbalovými tímami z rôznych krajín by mohli byť oveľa zaujímavejšie – boj o titul by bol každý rok napínavejší.

Dnešný odvar známy ako Champions League nemôže plnohodnotnú ligu nahradiť (hoci aj ja spomínam na Petržalku s nostalgickou slzou v oku) – ani v reformovanej podobe, v akej ju skostnatená UEFA ohlásila na rok 2024. (Ako sa včera vyjadril prezident Realu Madrid Pérez, „v tejto podobe je Liga šampiónov zaujímavá len od začiatku štvrťfinále“.) O tom, že UEFA je skostnatená a nepružná, svedčí aj arogantnosť, s ktorou údajne odmietala čo i len náznak úvah o obnove česko-slovenskej futbalovej ligy, lebo vraj „liga sa vždy hrá len v jednej krajine“. Tak tu máte Superligu hneď z viacerých kľúčových krajín, byrokrati!

Na projekte Superligy je pritom sympatické, že naďalej by rátal s účasťou elitných klubov aj v tradičných domácich ligách. To bola chybička krásy v inak chvályhodnej účasti bratislavského hokejového Slovana v (prevažne) ruskej KHL: že Slovan tým celkom zmizol z domácej hokejovej ligy. Vhodným modelom by bolo, keby A tím Slovana hral v medzinárodnej KHL (v ideálnom scenári: v európskej divízii NHL!) a „farmársky“ B tím Slovana by naďalej pôsobil v slovenskej hokejovej lige. Myslím, že presne takto to plánujú noví majitelia Slovana pre prípad, že by sa vrátil do KHL. Držíme palce! A zdá sa, že podobný „dvojmodel“ súbežnej účasti v dvoch futbalových ligách (národnej aj medzinárodnej) zvažujú i zakladatelia novej futbalovej Superligy.

Pointa: privítal by som, keby aj futbal mal niečo podobné, ako má hokej v NHL. Očividne práve zámorské ligové sútaže typu NBA, NFA, MLB, NHL sú vzorom pre novú futbalovú európsku Superligu.

Áno, (počiatočná) uzavretosť modelu futbalovej Superligy je problematická, ale aj tu ukazuje príklad hokejovej NHL, že liga sa postupom rokov a desaťročí môže úspešne rozširovať aj do lokalít, kde by si hokej kedysi nikto nevedel predstaviť. Aktuálny držiteľ Stanleyho pohára je Tampa Bay – tím zo slnečnej Floridy s celoročne letným počasím, kým tím z mekky hokeja, (po väčšinu roka) uzimenej a zasneženej Kanady, nezískal Stanleyho pohár už tri desaťročia. Aktuálne najlepší strelec hokejovej NHL, Auston Matthews, je syn Mexičanky a rodák z horúcej Arizony. Kto by bol kedysi očakával, že sa hokej bude úspešne hrať aj „na púšti“?

Podobne úspešne by sa v budúcnosti mohla rozširovať do viacerých lokalít aj zamýšľaná futbalová Superliga, hoci v úvodom predstavenej podobe s 12 top tímami z 3 krajín nepochybne pôsobí elitársky. Lenže rovnako kedysi začínala aj hokejová NHL: celé desaťročia v nej hralo dokonca iba 6 (!) tímov („Original Six“). Od tohtoročného leta ich už bude 32.

Ale je tu aj hlbší, „filozofický“ rozmer tohto všetkého. Ako fanúšik filozofie Leva Tolstého (a iných) sa hlásim k myšlienke, že zmysel života spočíva v „čoraz väčšom zjednocovaní sa so všetkým živým“. Za optimálnu preto v konečnom dôsledku považujem jednu vrcholnú celosvetovú (nie iba európsku) futbalovú ligu, a podobne by som privítal aj vytvorenie európskej divízie hokejovej NHL (zopár takých chýrov už kolovalo). V tomto zmysle treba pochváliť aj rozširovanie KHL nielen k nám, ale aj do Číny a čoskoro vraj možno aj do niektorej arabskej krajiny. No svet podľa mňa nepotrebuje dve vrcholové, navzájom si konkurujúce hokejové ligy – stačila by jedna celosvetová.

Ak niečo NHL dlhodobo vyčítam, je to jej arogantnosť, s ktorou sabotuje medzinárodné hokejové súťaže: každý rok majstrovstvá sveta v hokeji, najnovšie (už znova) aj zimnú olympiádu. O kanadsko-americkej zvrátenosti, s ktorou prikladajú väčšiu dôležitosť majstrovstvám sveta juniorov než seniorov, škoda hovoriť. Keby sa kedysi ešte za komunizmu nepoklbčili Kanaďania s Rusmi na MS juniorov v Piešťanoch a „besný buldog“ Don Cherry by z toho nevyrobil záležitosť kanadskej národnej cti, ani po MS juniorov by dnes v Kanade ani pes neštekol.

Podľa mňa by sa mal v NHL navždy zrušiť Zápas hviezd (koho zaujíma taká imitácia hokeja?) a namiesto toho by sa mala každý február zaviesť dvojtýždňová prestávka vo všetkých hokejových ligách sveta, aby sa počas nej mohol každý rok odohrať špičkový medzinárodný hokejový turnaj: majstrovstvá sveta v troch zo štyroch rokov, olympiáda každý štvrtý rok. (Kedysi sa majstrovstvá sveta v hokeji nehrali v olympijských rokoch a nikomu nechýbali.) Žiaľ, „it’s all about the money, Lebowski!“ (a to aj z pohľadu zubára Fasela z Medzinárodnej hokejovej federácie, aj z pohľadu organizátorov olympiády), a tak je nepravdepodobné, že by NHL niekedy ustúpila potrebám hokejových reprezentácií. Je však smutné, že ak najobľúbenejší šport na našej planéte, ktorým je futbal, dokázal (aspoň doteraz) kalendár svojich ligových súťaží celosvetovo prispôsobiť tak, aby sa mohli odohrať vždy plnohodnotné majstrovstvá sveta vo futbale aj majstrovstvá jednotlivých svetadielov, hokej to isté nedokáže – alebo nechce dokázať. Možno je to tým, že futbal (klasický, teda nie ten americký pseudo-futbal, ktorý je v skutočnosti variantom rugby a hrá sa viac rukami než nohami) je v Amerike okrajový šport, kým o hokeji rozhodujú na tejto planéte prioritne Američania (či už Kanaďania, alebo tí z USA): a ako vieme, peniaze sú v Amerike vždy až na prvom mieste vo všetkom.

Je však bizarné, že kým NHL cynicky znemožňuje svojim hráčom reprezentáciu svojich krajín na majstrovstvách sveta a olympiádach, európska futbalová asociácia UEFA sa to chystá urobiť naopak: vraj tí hráči, ktorí nastúpia v novej futbalovej Superlige, budú mať potom zakázané reprezentovať svoje krajiny na majstrovstvách sveta a Európy. Dá sa vôbec povedať, ktorý z oboch postojov je hlúpejší, arogantnejší, pre šport škodlivejší? Dúfajme, že k takejto „futbalovej studenej vojne“ nikdy nedôjde – dostatočne nám lezie na nervy už tá hokejová.

V každom prípade sa teraz – už vzhľadom na ostrý odpor, ktorý voči projektu novej ligy vyjadrili napríklad aj britský premiér Johnson a francúzsky prezident Macron (a Nemci ním už celkom ohrdli) – dá očakávať, že sa, nielen na (a)sociálnych sieťach, rozpúta „hybridná“ informačná propagandistická vojna nielen v otázke ruských vakcín či výbuchu českých muničných skladov, ale už aj v otázke futbalových líg a budúcnosti futbalu ako takého.

Ukážkou je konto na Twitteri nazvané European Super League, ktoré sa tvári, akoby bolo oficiálnou prezentáciou budúcej Superligy – no pozornému čitateľovi neunikne, že v názve twitterového konta je preklep (@ESLeauge namiesto @ESLeague). Zdá sa, že ide o súkromné konto akéhosi „internetového (športového) žurnalistu“, ktorý cez svoj profil nateraz čviriká vcelku vyvážené argumenty „za“ aj „proti“ novej zamýšľanej lige, hoci negatívne reakcie zatiaľ (podobne ako u väčšiny vášnivých futbalových fanúšikov, medzi ktorých nepatrím) zrejme prevažujú.

Teraz najčítanejšie

Alexander Avenarius

Prekladateľ, korektor, tlmočník, učiteľ jazykov, správca serverov. Milovník elektronickej literatúry a mobilných prístrojov (čiže digitálny knihomoľ), študent filozofie a filmov, polyglot, grafoman, hobby-recenzent. Tvorca alternatívneho rozloženia slovenskej klávesnice. Môj alternatívny blog je na adrese extempore.top. Svoje knižné, filmové a iné recenzie posielam – vzhľadom na prehlbujúcu sa nefunkčnosť portálov IMDb a Amazon – aj do blogu AveKritik.com.