Denník N

Podnikám na Slovensku, štát ma v kríze dotuje. Zn. Firmu mám na Seycheloch

Zdroj: Sthephane Juban
Zdroj: Sthephane Juban

Prečo štát stále podporuje firmy s vlastníctvom v daňových rajoch či firmy, ktoré odmietajú zverejniť svoje účtovné výkazy? Za ostatný rok takým podnikateľom poslal viac ako 2,5 milióna eur v dotáciách.

Ekonomická kríza spojená s príchodom pandémie priniesla paradoxne aj šancu zlepšiť podnikateľské prostredie cez štátnu pomoc. Keďže mnohé štáty vrátane nás bežne odškodňovali trpiace firmy podľa počtu zamestnancov či prepadu obratu, obzvlášť na sucho vyšli tí podnikatelia zo šedej ekonomiky. Teda tí, čo brali tržby na čierno (bez bločkov) a zamestnancov oficiálne nemali, či ich platili čiastočne na drevo.

Niektoré krajiny však využili krízu aj na ďalšie „čistenie“ podnikateľského sektora. Francúzsko, Dánsko, Belgicko a Poľsko už minulé leto oznámili neposkytovanie koronadotácií firmám, ktorých vlastníctvo vedie do daňových rajov. Tie sú totiž často využívané na obchádzanie daní či skrývanie skutočného vlastníctva a teda okrem iného tvoria aj nefér konkurenciu voči firmám, ktoré podnikajú transparentne.

V lete minulého roka Európska komisia škrtnutie koronapomoci pre podniky z daňových rajov odporučila aj všetkých členským krajinám únie.  Slovensko, ktoré má so schránkovými firmami z daňových rajov bohaté – a smutné – skúsenosti, však tento príklad na počudovanie nenasledovalo (od januára tohto roku sme ale podľa ministerstva financií zaviedli zvýšenú kontrolu takýchto firiem).

Je pravda, že definícia daňových rajov nie je jednoduchá. Taký Cyprus má niektoré jeho znaky, ale je aj členskou krajinou únie a jeho firmy nie je možné tým pádom diskvalifikovať. Dánsko a Belgicko  preto šli cestou tzv. blacklistu, ktorý Európska rada pravidelne vydáva. Je to zoznam nečlenských krajín, ktoré majú pochybné daňové režimy, prípadne odmietajú spolupracovať s EÚ vo výmene daňových informácií o podnikoch. Únia zoznam začala vydávať v roku 2017 po mnohých škandáloch typu Panama Papers, ktoré odhalili miliardové daňové úniky ale aj potenciálne prepieranie nelegálne získaných peňazí.

Štátna podpora za pol milióna eur

Na najnovšom zozname je dvanásť krajín, ktoré tam boli aj počas minulého roka: pacifické ostrovy  Americká Samoa, Samoa, Fiji, Guam, Palau a Vanuatu ako aj karibské územia Anguilla, Barbados, Panama, Trinidad and Tobago a Americké panenské ostrovy. Zoznam uzatvárajú Seychely ležiace v Indickom oceáne na východ od afrického pobrežia, priamou čiarou sedemtisíc kilometrov od Slovenska.

Hitom pre slovenských podnikateľov sú práve Seychely spolu s Panamou. Podľa analytickej firmy Bisnode je aktuálne v daňových rajoch z čierneho zoznamu únie registrovaných 461 slovenských firiem, z toho 99 percent v prvých dvoch krajinách. Počet firiem vlastnených z týchto dvoch území od roku 2016 postupne klesal, ale práve minulý rok počas krízy vyskočil na rekordné úrovne. Podľa Bisnode minulý rok „odišlo“ na Seychelské ostrovy 208 slovenských firiem, a ďalších dvanásť na Panamu.

Detaily vlastníckej štruktúry slovenských firiem sú verejne dostupné len pre 24-tisíc spoločností, teda zhruba desatinu všetkých funkčných podnikov u nás. Ide najmä o tie firmy, ktoré obchodujú so štátom, lebo to podmieňuje zákon o registri partnerov verejného sektora (štátna podpora v koronakríze však takýmto vzťahom nie je, dostala v zákone výnimku).  V tejto vzorke sme našli 17 spoločností, ktorých finálnym vlastníkom je firma z daňového raja na čiernej listine EÚ. Podľa registra partnerov sú ich skutočnými vlastníkmi Slováci, resp. jeden Rakúšan poľského pôvodu.

Dvanásť z nich (hrubo v tabuľke vyznačených) čerpalo aj koronapomoc, a to k marcu v celkovej výške 601-tisíc eur:

Hlavní vlastníci Slovenská firma Vlastnícka firma v raji  Objem dotácií (eur)
Rudolf Hrubý, Pavel Čulík, Chorvátsky Grob, Ladislav Csóka,

SLOVAKIA RING AGENCY, s.r.o.

SLOVAK KARTING CENTER, s.r.o.

Výcvikové zariadenie pre vodičov, s.r.o.

SMART MOTION FOUNDATION, Anguilla 271 627
Jacek Engel, Rakúsko Kameňolom Sokolec s.r.o, VSK s.r.o., VSK MINERAL s.r.o., MRAMOR SLOVENSKO s.r.o., VSK PRO-ZEO s.r.o., Poľnohospodárske družstvo Paňovce GLOBAL GROUP LIMITED, Seychely 178 302
Roman Chomát MATERASSO Slovakia, s.r.o. TOMNICO CORP., Panama 66 068
Vladimír Barboráš, Anton Barboráš, Vlasta Barborášová I.G. RAIL, s.r.o., Investex Groups, s.r.o. ISSCO CORPORATION, Seychely 46 157
Róbert Gaboš

SOMO spol s.r.o.

SOMO správcovská, a.s.

Zakiya International Trading, Seychely 19 652

Vojtech Forró, Zsolt Bindics, Blažena Sebenská, László Szigeti

 

Priemyselný park Štúrovo, a.s. Tom & Smith Ltd, Seychely 13 830
Roman Valúch, Tatsiana Shakhnovich PROMA SK, s.r.o. EUROPEAN ANALYTICAL LTD, Seychely 5 610
Michal Krnáč Sportnet Media SK, s.r.o. Trinity Industries, Seychely 0

Zdroj: RPVS, Uvostat.sk, Transparency International Slovensko,

* Spoločnosť SOMO spol. s.r.o. podľa verifikačného dokumentu v RPVS z 20.4.2021, deň pred publikáciou článku, zmenila vlastnícku štruktúru a spoločnosť Zakiya International Trading Ltd. už nefiguruje v jej a SOMO správcovskej vlastníckej štruktúre.

Najväčší balík štátnej pomoci v koronakríze, celkovo 271-tisíc eur,  dostali z týchto firiem Slovakia Ring Agency a jej slovenská matka Výcvikové zariadenie pre vodičov. Ide o firmy vlastniace známy automobilový okruh v Orechovej Potôni. Ako sme už dávnejšie písali, firmy viac rokov vlastnil Zoroslav Kollár, právnik a veľkopodnikateľ, dnes obvinený z korupcie. Potom sa stopa stratila v karibskej schránke. Firma mávala za minulých vlád štedré sponzorské zmluvy a zákazky od štátu. Od minulého leta Slovakia Ring priznáva ako vlastníkov popri lokálnych manažéroch okruhu aj Rudolfa Hrubého. Ten sa vďaka spoluvlastníctve v úspešnej IT firme Eset stal jedným z najbohatších Slovákov. Okrem auto-okruhu kúpil minulý rok aj hokejový Slovan Bratislava a je tiež spolupodieľnikom v Denníku N.

Vedenie Slovakia Ring Agency nám na otázky okolo ich komplikovanej vlastníckej štruktúry neodpovedalo. Slovenská matka firmy je vlastnená londýnskou firmou na adrese, kde sa za 50 eur ročne prevádzkujú schránkové spoločnosti v tisícoch. Tú následne vlastní nadácia SMART MOTION FOUNDATION na karibskom ostrove Anguilla, ktorý je tiež na čiernej listine EÚ. Aj nadácia sídli na adrese, z ktorej sa poskytovali podľa spisov Panama Papers offshore služby zámorským boháčom. Samotný dokument verifikujúci vlastníctvo nadácie uvádza, že firma „nemá štandardnú akcionársku štruktúru.“

Druhú najväčšiu výšky podpory – takmer 180-tisíc eur – získali firmy v skupine okolo VSK Mineral, ktorá vlastní lomy na východnom Slovensku. Vlastníkom je Rakúšan poľského pôvodu Jacek Engel, ktorý si udáva adresu v jednom z luxusných prímorských mrakodrapov v Dubaji. Slovenské firmy vlastní cez cyperskú spoločnosť firmou zo Seychel. Odpovede na naše otázky ohľadom vlastníckej štruktúry skupiny sme ani tu nedostali.

Obratom najväčšou firmou je výrobca matracov a postelí z Oravy Materasso Slovakia s tržbami takmer 18 miliónov v predminulom roku. Na jej predajne môžete naraziť vo veľkých nákupných centrách. Štát firmu za ostatných desať rokov podporil viac ako trištvrte miliónom v eurofondoch. Generálna prokuratúra si pred pol rokom od firmy kúpila vybavenie do svojho rekreačného centra za 27-tisíc eur. Pri koronapomoci jej ústredie práce doteraz poslalo 66-tisíc eur.

Materasso má síce slovenských vlastníkov so slovenským alebo českým občianstvom, rodinu Chomátovcov, ale firma je kontrolovaná prostredníctvom cyperskej schránky panamskou spoločnosťou.

Po navrátení Panamského prieplavu Panamčanom je to dynamicky rastúca ekonomika a je bránou k juhoamerickému trhu. Vidíme tam obrovský trhový potenciál a na tento trh by sme radi umiestnili aj naše výrobky,“ odpovedá na naše otázky o vlastníctve cez Panamu konateľ slovenskej aj panamskej firmy Lukáš Chomát.  Aký podiel tržieb tam majú a prečo tam nemajú napríklad pobočku a nie vlastnícku firmu, nevysvetlil.

V minulosti sme si naplno zažili slovenské podnikateľské prostredie 90. rokov. K vymožiteľnosti práva „aj dnes“ sa nebudem ani vyjadrovať. Naša firma na Slovensku však riadne platí a odvádza všetky dane,“ doplnil Chomát.

Rodina Barborášovcov zo Zvolena vlastní svoje dve slovenské firmy pre železničnú a nákladnú prepravu I.G. RAILInvestex Groups cez českú spoločnosť kontrolovanú firmou na Seychelách na adrese, ktorá sa tiež vyskytla na úniku offshore adries v Panama Papers. Štát dvom firmám doteraz v koronapomoci vyplatil takmer 50-tisíc eur. S Investexom pravidelne obchodujú štátne železničné spoločnosti.

Riaditeľ firiem Vladimír Barboráš tvrdí, že ich firmy na Seycheloch nemajú biznis, ide len o formu vlastníctva:  „O tom, že Seychely patria na čiernu listinu Európskej únie, sme sa, úprimne, dozvedeli až od Vás. Naše spoločnosti však spravidla zisk reinvestujú v Európskej únii. V každom prípade, v dnešnom globalizovanom, otvorenom svete, má každý možnosť podnikať prakticky kdekoľvek na svete a veľakrát toto rozhodnutie závisí aj od osobných sympatií, k tej ktorej krajine.“

Druhý zo spolumajiteľov seychelskej schránky, Vladimírov otec Anton Barboráš, bol v minulej dekáde v dvoch prípadoch obžalovaný z daňových podvodov. V jednom prípade ho oslobodili, v druhom súd naďalej trvá. Ani jedna z dvoch vecí sa netýka seychelskej firmy, napísal nám Barboráš mladší.

Partner aj pre SMEčko

Cez Seychely vlastnená žilinská eseročka Sportnet Media SK koronadotácie nepoberá, ale je zaujímavá menom vlastníka. Michal Krnáč je žilinským advokátom, ktorého prácu médiá spájali s ex-primátorom Žiliny Jánom Slotom aj emisným škandálom.

Podľa médií vystupoval aj v kontroverznom predaji apartmánov na Floride vtedajšiemu primátorovi Martina Andrejovi Hrnčiarovi pred štyrmi rokmi.

Dokumenty preverujúce vlastnícku štruktúru Krnáčových firiem pripravovala advokátka Iveta Gálošová Bušová, ktorá u Krnáča pracuje a minulý rok kandidovala za stranu Štefana Harabina v parlamentných voľbách. Strane Vlasť, ktorá je dnes v bankrote, požičala do volieb stotisíc eur.

V lete minulého roku sa Krnáč dal dokopy s vydavateľstvom Petit Press (denníky Sme, Korzár) a cez firmu Športnet publikujú športové spravodajstvo pre tieto médiá. Alexej Fulmek, šéf vydavateľstva Petit Press, tvrdí, že pri zakladaní spoločného podniku nevedel, že partner má pôvod v daňovom raji a že ho požiada o zmenu a transparentnosť. „Nevidím dôvod, prečo by to tak nemalo byť, keďže sa pán Krnáč ku firme jednoznačne hlási.“

A čo minulosť pána Krnáča? „Viem, že sme v denníku SME písali o pánovi Krnáčovi, hovoril som s ním o tejto téme pred vstupom do spoločnej firmy, kedysi sme mali dokonca spor, ktorý sme nakoniec uzatvorili zmierom… Bral som do úvahy jeho podnikateľskú minulosť, ale v prípade tejto transakcie išlo skôr o trhové podiely oboch spájajúcich sa projektov, ako minulosť spájajúcich sa firiem,“ vysvetlil Fulmek.

Advokát Michal Krnáč vysvetľuje vlastníctvo cez Seychely ochranou investícií. Konkrétne tým, že „zahraniční partneri nemajú plnú dôveru v ochranu súkromia, stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia na Slovensku.“

So Sportnet Media SK vraj nemajú štátne zákazky a nečerpajú ani žiadne verejné zdroje. Podľa registra zmlúv ale mali pred dvomi rokmi niekoľko stoeurovú zákazku u Generálnej prokuratúry. Nehovoriac o tom, že sesterské firma VS Guard spolu vlastnená zo Seychel za verejné peniaze podniká (viď napr. čerstvo podpísané stráženie Žilinskej univerzity za 140-tisíc eur).

Krnáč tvrdí, že svoju vlastnícku štruktúru zverejnili cez register dobrovoľne, ako „nadštandardný benefit pre zmluvných partnerov.“ Zhodou okolností však seychelskú firmu z vlastníctva akurát rušia. „V súčasnosti prebieha zmenový registračný proces. Konečný užívateľ výhod…ostáva identický.“

Necelý týždeň po zaslaní otázok Transparency bola Sportnet Media Sk aj z registra partnerov dobrovoľne vymazaná.

Ukáž ako podnikáš

Transparentnosť firiem však nie je len o vlastníctve. Zákon ukladá podnikateľom posielať daniarom účtovné závierky, ktoré obratom putujú do verejného registra. Každý si tak má možnosť pozrieť obraty firiem, ich ziskovosť, zadlženosť či odvedené dane. Podporuje sa tak dôvera na trhu.

Nie každý však závierky posiela štátu a ten zase nemá čas to kontrolovať a sankcionovať. Medzi firmami, ktoré doteraz dostali od štátu počas koronakrízy aspoň päťtisíc eur, sme našli až 108 firiem, ktoré nedodali daniarom ani jednu závierku za ostatné tri roky (a vznikli pred rokom 2018). Ide síce len o jedno percento všetkých firiem z celkovej vzorky, ale táto skupina dosiaľ inkasovala dotácie v objeme dvoch miliónov eur.

Zhruba tretinu týchto firiem vlastnia zahraniční podnikatelia, najmä z Maďarska. Celkovo najväčším prijímateľom koronadotácií (viď tabuľku nižšie) z netransparentných firiem je bratislavská firma MD-TRADE, o ktorej sme už písali aj v článku o podozreniach z podvodov v podpore na nájomnom v januári. Vlastní ju britská firma 202 CONSULTING, ktorá ale už podľa britského registra tri roky neexistuje. Konateľa Pavla Matúšeka vedie finančná správa ako veľkého dlžníka. Už päť rokov svoje účtovné závierky jeho firma nezverejnila.

Top 10 firiem bez účtovných závierok 2018-2020 podľa príjmu koronadotácií

firma suma dotacii (eur) konateľ
MD-TRADE, s.r.o., Bratislava Staré Mesto 242 907 Pavel Matúšek
ARIES 2, s.r.o., Tornaľa 105 938 Serge Claudio Rotondo (FRA)
Lock, s.r.o., Gaboltov 51 987 František Kendra
P & M ROYAL s.r.o., Krompachy 49 069 Patrik Rigda
PK- SB s.r.o., Bratislava Karlova Ves 39 535 Attila János Kapa, Péter Lang (HU)
EURO FINANCE BUILDING, s.r.o., Bratislava 35 692 Gyula Kántor (HU)
GUBLUNOS s.r.o., Bratislava Ružinov 30 784 Martin Prelát (CZE)
PixelPort s.r.o., Bratislava Ružinov 29 153 Zoltán Hosszú (HU)
B&M GROUP s.r.o., Považská Bystrica 27 570 Andrej Meluch
maprel media s.r.o., Bratislava Staré Mesto 27 488 Martin Prelát (CZE)
Zdroj: FinStat, Transparency International

Najznámejším menom medzi stovkou firiem je prevádzkar vychytenej bratislavskej reštaurácie Fou Zoo Restaurants (podľa rebríčka reštaurácií TOP TRENDabsolútna slovenská špička.“)  Rodina Kováčovcov, ktorí podnik vlastnia, neposlali daniarom napriek zákonu ani jednu jedinú účtovnú závierku od vzniku firmy v roku 2013. Štát ich v aktuálnej kríze doteraz podporil sumou skoro 12-tisíc eur. Vrátane dotácií na nájomné, ktoré platia slovenskej firme vlastnenej na Cypre.

Ako sme spomínali, skrývanie závierok pred štátom je obzvlášť problematické, keďže krízové dotácie typu Prvá Pomoc sú naviazané na prepad v príjmoch. Podmieniť pomoc vykázanými závierkami by znamenalo trafiť jednou ranou dve muchy.  Pomohlo by to zvýšiť kontrolu dotácií zo strany štátu či verejnosti a zároveň by to napravilo ťažko vymožiteľnú a zanedbanú zákonnú povinnosť firiem.

Pomáhajme transparentným

Aktuálne sa opäť hovorí o ďalších dotáciách pre ekonomiku. Podľa všetkého tu pandémia ešte nejaký rok bude, a s ňou aj neblahé ekonomické dôsledky.  Využime túto jedinečnú príležitosť na skultúrnenie podnikania a na posilnenie férovej súťaže na trhu. Nejde ani tak o ušetrené peniaze ako o nastolenie rovnakých podmienok na trhu. Tie sú tou najlepšou cestou tak k ekonomickému rastu, ako aj pocitu spravodlivosti.

Odstrihnutie firiem z daňových rajov, či skompletizovanie firemných výkazov by sa tak mohlo zaradiť k jedným z mála pozitívnych dedičstiev boja s koronavírusom.

 

Gabriel Šípoš

Za pomoc so spracovaním dát ďakujeme spoločnosti FinStat. Ak považujete kontrolu firiem, ktorým štát posiela dotácie za dôležitú, podporte našu prácu aj Vy. Ďakujeme!

 

Teraz najčítanejšie