Gruzínsky zápisník, diel 2.: Stalin, gruzínčina a legenda

Pár viet na úvod
Tento blog sa skladá výlučne z mojich vlastných skúseností a rozhovorov s domácimi. Mojim cieľom nie je priniesť stopercentne objektívne svedectvo, cieľom je priniesť čitateľovi autentický pohľad na Gruzínsko so všetkými jeho pozitívnymi aj negatívnymi stránkami.

Josif Stalin
Stalin bolo to prvé, čo mi vzišlo na um, keď som počul o Gruzínsku. Myslel som si, že jeho sochy budú v každom väčšom meste a v každom meste bude aspoň jedna ulica nosiť jeho meno. Pravda však je odlišná…

Verím, že mi čitateľ odpustí menší Stalinov životopis, ak nie, môžete pokojne tento odsek preskočiť. Josif Stalin sa narodil v roku 1878 v gruzínskom meste Gori (dnes 6. najväčšie mesto s vyše 50 000 obyvateľmi). V šestnástich vstúpil do kňažského seminára, kde sa zoznámil s myšlienkami marxizmu. V roku 1899 bol zo semináru vylúčený a naplno sa pridal ku komunistom. Za jeho radikalizmus bol niekoľkokrát vo vyhnanstve na Sibír, stále sa mu však podarilo ujsť. Zúčastnil sa na niekoľkých prepadoch bánk za účelom získať peniaze pre komunistickú stranu. Stalin sa po revolúcií stal komisárom pre národnostnú politiku. Lenin sa ho pred smrťou snažil odstaviť od moci, stihol spísať závet, kde hovorí, že Stalin je príliš hrubý a neobozretný a navrhuje ho odvolať z funkcie. Stalin však tento kompromitujúci dokument dokázal ututlať. Všetci jeho stranícky oponenti boli v priebehu niekoľkých rokov odstránení. Za všetkých menujem Trockého (po roku 1929 vo vyhnanstve, zavraždený v roku 1940), Kameneva a Zinoveva (popravení počas čistky v roku 1936). Prvého marca 1953 ho ranila v jeho izbe mŕtvica, nikto sa neodvážil do izby vstúpiť zo strachu o vlastný život. Druhého marca večer prišiel vrchný predstaviteľ NKVD Lavrentij Berija, vstúpil do miestnosti, prehliadol Stalina a zavolal lekára až na tretieho marca doobedu. To už Stalinovi nebolo pomoci, zomrel o dva dni neskôr.

Už v roku 1956 po tajnom prejave na XX. zjazde KSSZ sa začalo po celom Sovietskom zväze s odstraňovaním dedičstva kultu osobnosti. Gruzínsko však bolo jeho rodiskom, a tak jeho sochy a ulice s jeho menom prežili Chruščova, Brežneva, Gorbačova a aj prvé roky kapitalizmu. Neprežili však pro-západného prezidenta Gruzínska M. Saakašviliho, ktorý nastúpil do funkcie v roku 2004. V priebehu niekoľkých rokov boli všetky Stalinove sochy odstránené a odnesené do kovošrotu, v lepšom (alebo horšom?) prípade odvezené do múzeí. Za celý mesiac v Gruzínsku som nevidel jedinú jeho sochu, nepočítajúc tie v areáli múzea. Zaujímavé sú aj Stalinove ulice. Podľa miestnych tu boli aj po páde komunizmu na každom rohu. V súčasnosti je v celom Gruzínsku 1 (slovom jedna) Stalinova ulica. Je práve v Gori, práve tam kde stojí dnes múzeum.

Jediná Stalinova ulica v celom Gruzínsku.

Múzeum J.V.Stalina je v podstate areál, ktorý zahŕňa aj jeho rodný dom a železničný vagón, ktorým cestoval počas občianskej vojny. Na začiatku expozície múzea nemôže chýbať citát, ktorý sa tvári múdro a má ospravedlniť alebo vysvetliť Stalinove zločiny.

„Človek nie je večný. Aj ja zomriem. Aký bude súd ľudí a histórie? Chýb bolo mnoho, ale boli aj úspechy? Chyby, prirodzene, pripíšu mne. Na môj hrob nanesú kopu odpadkov, no nastane deň a vietor histórie ju bezcitne odveje.“

Mladý Stalin

Interiér múzea

Fotka obdivovateľa Stalina- Romena Rollanda so Stalinom v období vrcholiacich moskovských monsterprocesov- rok 1935. Na tejto fotke vidieť aj retušovanie fotiek Stalina. Tvár má neobyčajne hladkú, v skutočnosti ju mal poďobanú od kiahní, ktoré prekonal ako dieťa.

Zaujímavý je osud Lavrentija Beriju, ktorý minimálne neprijamo mohol za Stalinovu smrť (neprivolal doktora skôr). Používam slovo minimálne, pretože doteraz sa vedú spory, či Stalin nebol otrávený. Dodnes si až 85% Gruzíncov myslí, že Stalina otrávil práve Berija. Ten však Stalina o mnoho neprežil. Berija sústredil v rukách príliš veľa moci, aparát NKVD bol príliš silný na to, aby zostal v rukách tak bezcitného človeka ako bol Berija. Berija bol zatknutý armádnymi dôstojníkmi na čele s maršalom Žukovom a ešte ten istý rok bol obžalovaný, uznaný za vinného a zastrelený.

Molotov, Stalin, Vorošilov a duch? Nie, zamaľovaná postava vpravo je práve Lavrentij Berija.

Odliatok Stalinovej tváre po smrti. Urobilo sa deväť odliatkov (odliatok z tváre, odliatok z prvého odliatku, odliatok z druhého odliatku), toto je šiesty. Zvyšok je na iných miestach najmä v Rusku.

Stalinova pracovňa. Biely telefón údajne oznamoval dobré, čierny zlé správy.

Izba v ktorej žila Stalinova rodina prvé štyri roky jeho života.

Park, ktorý patrí k múzeu.

Verím, že všetci kupujúci považujú tovar za čistú recesiu. Pre predstavu cien, približne 2,5 lari = 1€.

Na moje prekvapenie, múzeum ponúka pomerne objektívne informácie. Samotná expozícia fakty len uvádza, nehodnotí ich. Naša anglická sprievodkyňa bola objektívna a všetko sa snažila hodnotiť z rôznych pohľadov. Chcel som si vypočuť aj ruskú sprievodkyňu, v čase našej návštevy som to šťastie nemal.

Stalin je v súčasnosti v Gruzínsku hodnotený viac-menej jednoznačne. Až na starých ľudí, ktorí si pamätajú časy komunizmu, ho ľudia považuje za negatívnu postavu. Kapitola gruzínskej histórie, ktorá sa viaže so Stalinom je, dúfam (spolu s mnohými Gruzíncami), definitívne uzavretá.

Gruzínčina a gruzínska abeceda
Gruzínčina patrí medzi juhokaukazské jazyky. Používa vlastnú špeciálnu abecedu mchedruli, ktorá je jednou zo 14 používaných abecied sveta, túto abecedu používa len gruzínčina a niektoré jazyky v oblasti, ktoré však nie sú úradné.

Táto abeceda však perfektne sedí gruzínskej výslovnosti, ktorá je pomerne zložitá. Majú tri hlásky, ktoré by slovenské ucho identifikovalo ako kch, čo je v praxi pomerne veľký problém. Napríklad kchuty znamená päť, ale rovnaké kchuty (len s minimálnym rozdielom v hláske kch) znamená medzi. Podobné javy sa nachádzajú aj v hláske k, ktoré má dve varianty, ktoré sa mi za celý mesiac nepodarilo identifikovať, stále mi zneli takmer rovnako.

Zaujímavé sú doslovné preklady niektorých slov. Gamardžoba znamená po slovensky niečo ako ahoj, v doslovnom preklade to však znamená „víťazstvo“, resp. „buď víťaz“. Dilam mšvidobisa znamená dobré ráno, ale v doslovnom preklade to je „mierové ráno“. Typické priezviská v Gruzínsku končia na –švili (Saakašvili), čo znamená „syn“. Mnoho priezvisiek sa končí na –dze, čo tiež znamená „syn“, ale v starej gruzínčine.
Gruzínčina má veľa zaujímavých paradoxov. Napríklad slovíčka „mama“ a „deda“. Skúste uhádnuť, ktoré z nich znamená mama, a ktoré otec. Nesprávne, „mama“ znamená otec, „deda“ znamená mama.

Gruzínska abeceda, zdroj: World Translation Center

Čo robili Gruzínci, keď Boh rozdeľoval Zem?

Na úvod odporúčam prečítať veľmi podobnú legendu v slovenských podmienkach. Pamätám si ju ešte z čítaniek, na internete je napr. tu: http://ciki.6f.sk/data/legenda.htm .

Dávno, pradávno jedného dňa Boh rozdeľoval Zem všetkým národom. Niektorým dal široké polia, ktoré uživia milióny ľudí, niektorým vysoké hory, na ktoré ľudské oko nedohliadne, pretože ich zakrývajú mraky, niektorým hlboké lesy, kam slnečný svit neprenikne. Starí Gruzínci však mali večer predtým nejakú party s veľkým množstvom vína, a tak prišli neskoro. Boh ich videl prichádzať a už z diaľky kričal: „Prišli ste neskoro Gruzínci, celú Zem som už rozdal zatiaľ čo ste vy pili!“ Gruzínci však prišli až k nemu a takto mu odpovedali: „Pane, ale my sme zdvíhali poháre, aby sme si pripíjali na Tvoju slávu!“ Boh bol veľmi potešený a tak dal Gruzíncom kúsok Zeme.
A dal im práve ten kúsok Zeme, ktorý si nechával pre samého seba.

V ďalšom diele sa dozviete, ako vnímajú Gruzínci bývalého prezidenta Saakašviliho, prečo všade v Gruzínsku vejú vlajky Európskej únie a čo je to maršrutka. Plus pridám návod stopovania tureckých kamiónov pre začiatočníkov.

Prvý diel: Vojna s Ruskom, Južné Osetsko, Abcházsko a stolovanie
Tretí diel: Saakašvili, doprava a autostop