Denník N

Ujguri – prvý likvidovaný národ 21. storočia

SOCIAL CREDIT: XI od johnwhiteillustrator.com
SOCIAL CREDIT: XI od johnwhiteillustrator.com

Kríza v provincii Xinjiang predstavuje ďalšiu humanitárnu katastrofu, ktorej musíme čeliť. Všetci sme práve svedkami miznúcej kultúry a národa, a to desivými prostriedkami. Ako to vzniklo a kto sú Ujguri?

Každý kto ako tak vie geografiu si vie predstaviť mapu Číny, je to obrovská krajina siahajúca od Juhočínskeho mora až k hraniciam Kazachstanu. Toto územie všetci automaticky spájajú s kultúrou Chan (Han Chinese – Číňania), čiže Čínskou kultúrou, ale skutočnosť je iná. Xinjiang, provincia Číny, ktorej slovo v mandarínčine znamená „Nové územie“ nebolo vždy čínskym územím (Xinjiang je územie na severozápade Číny, hraničiace s Kazachstanom, Kirgizskom, Mongolskom a Tadžikistanom). Toto územie obývajú početné moslimské národy. Medzi nich patria napríklad Ujguri, o ktorých budem písať a Kazachovia.

Dejiny Ujgurov

Čína toto územie ovládla až v 18. storočí ale Ujguri tu už boli oveľa skôr. Dejiny Ujgurov siahajú až k zániku konfederácie Xiongu (o nich sa vraví, že boli predchodcovia Húnov, ktorí prišli do Európy okolo 3. storočia n.l.). Ujguri žili spolu s inými proto-turkickými národmi na území Mongolska ešte za čias Prvej Turkickej konfederácie. Prvý Turkický chaganát, ktorému vládol legendárny klan Ašina, sa považuje za prvý štát Turkov. Tento chaganát bol zvrhnutý práve Ujgurmi, ktorí vytvorili Ujgurský chaganát. Tento štát s vlastnou monarchiou fungoval od 8. storočia do 9. storočia, kedy tento štát bol dobytý národom Kirgizov. Práve vtedy Ujguri sa presťahovali smerom na západ, kde vytvorili dve kráľovstvá. Kráľovstvo, ktoré vytvorili predkovia dnešných Ujgurov, bolo na území dnešného Xinjiangu. Toto kráľovstvo fungovalo dlhšie než chaganát, a to až do 11. storočia.

Islam bol súčasťou tohto regiónu asi od 9. storočia nášho letopočtu, kedy kráľovstvo Kara-khanid, ktorému vládli Oghuzské klany, konvertovali na Islam. Ujguri postupne konvertovali na Islam vplyvom Mongolských vládcov z rodiny Džingischána. V 14. storočí konvertoval vládca Chagatajského chánatu na Islam a odvtedy postupne aj Ujguri až do 16. storočia, kedy tu bola moslimská väčšina. Ako to býva v dejinách, žiadna ríša nie je večná. Džungarské kráľovstvo obsadilo Chagatajský chanát a tým pádom Ujguri sa stali súčasťou tohto budhistického kráľovstva. Džungarské kráľovstvo a jej vládcovia sa správali voči moslimským národom kruto, čo im tieto národy oplatili, keď dynastia Čching obsadila toto územie a moslimovia im pomohli. Čína vtedy začala genocídu miestnych Džungarských ľudí, po genocíde sem nasťahovali Ujgurov a Kazachov. Toto územie bolo teda už čínskym. Dynastia Čching sa správala opačne ako dnešné vedenie komunistickej strany Číny a podporovala všetky menšiny aj v týchto provinciách, kde boli Číňania menšinou.

Po páde dynastie Čching sa Ujguri a iné turkické národy snažili získať nezávislosť od Číny. Po celé desaťročia trvali nepokoje v Xinjiangu. Prvý pokus o nezávislosť nevydržal dlho, ale druhý pokus bol úspešnejší. Druhá Turkestanská republika fungovala od roku 1944 do roku 1949. Táto republika, podporovaná Sovietskym zväzom, vznikla na základe veľkej rebélie v Xinjiangu, kedy povstali Ujguri a iné národy proti Kuomitangu. Táto republika bola prakticky stále vo vojne s Kuomitangom, vládnucou silou v Číne. Vojna skončila v roku 1949, kedy komunisti ovládli tento región, viac menej mierovou cestou, keďže Sovieti naplánovali prevzatie Xinjiangu Čínou. Paradoxne sa to stalo za zvláštnych okolností, kedy všetci lídri tejto republiky zahynuli na ceste do Almaty, leteckým nešťastím. Doteraz sa polemizuje o tom, ako zomreli. Nedávne informácie poukazujú na to, že KGB chcelo likvidovať akýkoľvek odpor pri prevzatí tohto regiónu Čínou. Dokonca Stalin mal záujem nad likvidáciou lídrov tejto republiky, pretože predstavovali ohrozenie pre anexiu Čínou, konkrétne s plánovanou anexiou najviac nesúhlasil  prezident Turkestanskej republiky Ehmetjan Qasimi, ktorý zahynul v spomenutom leteckom nešťastí.

Kedy nastali problémy?

Prvé problémy nastali hneď v 50. rokoch, kedy sa Peking rozhodol potlačiť identitu Ujgurov, ktorá nie je kompatibilná s ideológiou čínskeho komunizmu. Čína začala podporovať masovú migráciu Chanov (Han Chinese -Číňania) do tejto provincie za účelom stabilizácie politickej moci, za pár rokov sa Pekingu podarilo zvýšiť populáciu Chanov z 7 na 40 %. Je to podobná taktika akú využíval Stalin pri masových deportáciách. Ujguri na to odpovedali ozbrojeným povstaním, v ktorom využívali rôzne metódy odboja, od útokov na vojenské stanovištia po bombové útoky. Avšak odpoveď Pekingu bola vždy represívna, napríklad v roku 1997 čínske milície zadržali počas najsvätejšieho obdobia moslimov, Ramadánu, 30 ľudí, ktorých popravili. Táto poprava vyvolala veľké nepokoje v provincii Xinjiang, kde ozbrojené zložky reagovala represívne.

V roku 2014 došlo k dvom bombovým útokom v meste Ürümqi, za ktorým pravdepodobne stali islamistické sily. Xin Jinping, líder komunistickej strany, dal verejný prísľub, že akékoľvek prejavy terorizmu (a separatizmu) potlačia. A tak toto potláčanie, aj keď nie len terorizmu ale hlavne ľudských práv, pokračuje dodnes.

Postupná likvidácia identity Ujgurov

Politika Číny je proti iným, viac lojálnym menšinám priaznivá. To neplatí na Ujgurov. Ujguri nemajú priznané náboženské práva ako iné moslimské menšiny. Čína núti Ujgurov konať proti svojej viere, napríklad pitím alkoholu, nútením jedením bravčového mäsa (Haram v Islame), zákazom moslimských škôl (tie v iných provinciách môžu existovať, to neplatí na provinciu Xinjiang, kde žijú Ujguri), zákazom nosenia šatky (iné moslimské národy v iných provinciách takto nie sú obmedzovaní, to neplatí na Ujgurov). Okrem toho, komunisti sa rozhodli likvidovať Ujgurské mešity. Podľa odhadov austrálskej organizácie ASPI za tri roky Čína zlikvidovala tisíce Ujgurských mešít, dodnes pokračujú v likvidáciách minaretov a iných náboženských miest, dôležitých pre Ujgurov. Napríklad Čína odstránila islamské nápisy z najväčšej mešity v Xinjiangu, mešity Id Kah. Jednu z najväčších pútnických miest v Xinjiangu, svätyňu Imam Asim, Čína úplne zlikvidovala. Čo je ale viac zarážajúce, že všetko čo nemajú povolené Ujguri v Xinjiangu, majú menšiny v iných provinciách povolené.

V roku 2016 miestny predseda komunistickej strany začal novú bezpečnostnú politiku v Xinjiangu. Čína začala budovať kontrolné vojenské stanovištia v mestách, implementovali vyspelý digitálny sledovací systém pozostávajúci z rovnakých technológií, aké využívajú v systéme sociálneho hodnotenia (viac v mojom blogu „Prvá digitálna totalita na svete“). Bezpečnostné zložky začali zbierať biometrické údaje, sledovať mobilné telefóny a vyhľadávať aktivity, ktoré režim označuje za podozrivé. Komunistická strana robí všetko preto, aby potlačila separatizmus, slobody a identitu tohto národa.

Pre komunistov nie je dôležité, aby Ujguri verili v Boha, dôležitá je viera v Xin Jinpinga.

Koncentračné tábory

Prvé správy, ktoré máme o „reedukačných táboroch“ sú z roku 2017. Čína začala budovať reedukačné centrá pre nútenú indoktrináciu, likvidáciu identity Ujgurov a potlačenia náboženského vyznania Prvé správy hovorili o nútených sterilizáciách, znásilneniach, nútených potratoch a iných útlakoch páchaných na Ujguroch. Správy hovoria o státisícoch Ujgurov v týchto táboroch. A čo na to svet? Podľa väčšiny krajín závislých na Číne je to úplne v poriadku. Xin Jinping dokonca svoju taktiku v Xinjiangu nazval úspešnou a správnou. V týchto táboroch okrem nútenej indoktrinácie dochádza aj k núteným prácam, je dokonca možné, že produkt ktorý na sebe nosíte alebo máte v kapse bol vyrobený práve nejakým nelegálne držaným väzňom.

Táto politika sa nemení, práveže naopak, Čína je presvedčená o jej úspechu a správnosti. V Spojených štátoch politici situáciu v Xinjiangu označujú ako genocídu. Dokonca vo februári 2021 Kanada vyhlásila, že Čína pácha genocídu na Ujguroch, V Európe tento krok zopakovali len Spojenom kráľovstve.

Prečo je to dôležité?

Čína má nebezpečný vládnuci režim, ktorý sa ekonomickými silami snaží získať vplyv v iných krajinách. V Európe tento vplyv vidíme v Srbsku, Maďarsku ale aj v prezidentskej kancelárii v Česku. Čínski komunisti sa správajú čím ďalej tým agresívnejšie, otvorene rozprávajú o svojej expanzii a predstavujú reálnu hrozbu demokracie a ľudským právam všade vo svete. Xin Jinping nie je priateľ slobody a demokracie, je rovnaký autokrat ako Putin. Je preto zodpovednosťou demokratického sveta chrániť utláčané menšiny a slobodu.

Teraz najčítanejšie

Marián Ruňanin

Asistent poslanca Národnej rady Záujmy: ľudské práva, dejiny, právo, beh