Denník N

Doučovanie potrebujeme nastaviť lepšie

Doučovanie patrí podľa viacerých výskumov medzi podporné opatrenia, ktoré majú najväčší efekt na zlepšenie vzdelávacích výsledkov žiakov a žiačok. Práve doučovanie by tak mohlo zohrať kľúčovú rolu pri zmierňovaní dopadov pandémie COVID-19 na vzdelávacie výsledky detí a mladých ľudí. Preto sa viaceré krajiny vrátane Slovenska rozhodli podporiť školy, aby organizovali doučovacie programy. Ako má podľa najčerstvejšej analýzy vyzerať čo najúčinnejšie doučovanie? Ako národný program doučovania vyzerá na Slovensku a čo by sme mohli urobiť lepšie?

Čo hovorí výskum

Minulý rok vyšla analýza,[1] ktorá vyhodnocuje 96 štúdií zameraných na hodnotenie programov doučovania (resp. tútoringu[2]) z celého sveta. Táto analýza je unikátna v tom, že vyhodnocuje aj štúdie, ktoré sa realizovali v ostatnom desaťročí, a že analyzuje len výskumy realizované ako kontrolovaný experiment (randomized controlled trial).[3] Zároveň ide o prvú štúdiu, ktorá okrem účinnosti doučovania (teda či sa vzdelávacie výsledky žiakov a žiačok vďaka doučovaniu zlepšujú) sleduje aj to, aké faktory ovplyvňujú účinnosť doučovacích programov (teda za akých podmienok nastáva zlepšenie vzdelávacích výsledkov).

Analýza potvrdila, že doučovanie má pozitívny efekt na vzdelávacie výsledky žiakov a žiačok. Zároveň sa však pri porovnaní rôznych typov doučovacích programov ukázalo, že na úspešnosť doučovania vplývajú rôzne faktory.

  1. Kto doučuje. Silnejší účinok majú programy, v ktorých doučujú kvalifikované učiteľky alebo paraprofesionáli (napr. študenti učiteľstva). Slabší efekt má doučovanie, ktoré realizujú neprofesionáli (dobrovoľníci) alebo rodičia.
  2. V akom ročníku sa doučovanie realizuje. Vyššiu účinnosť majú programy na nižších vzdelávacích stupňoch. Zároveň sa ukázalo, že doučovanie v čítaní má vyšší účinok v nižších ročníkoch a doučovanie v matematike vo vyšších.
  3. Kedy doučovanie prebieha. Lepšie výsledky dosahujú programy, v rámci ktorých doučovanie prebieha počas vyučovania. Slabší účinok má doučovanie po škole.

Analyzované programy doučovania sa líšili v periodicite aj dĺžke doučovania. Doučovanie sa uskutočňovalo od jedného až po päť dní do týždňa. Dĺžka jednej hodiny trvala od 10 – 15 minút až po viac ako hodinu, pričom vo väčšine prípadov sa odporúčala dĺžka 30 až 60 minút. Celková dĺžka doučovania sa pohybovala od niekoľkých týždňov až po jeden či dva školské roky, pričom väčšina analyzovaných dôležitých programov trvala od 10 týždňov po jeden školský rok.

 

Ako to robíme na Slovensku

Ministerstvo školstva v marci tohto roka vyhlásilo výzvu zameranú na doučovanie žiakov a žiačok základných škôl s názvom Spolu múdrejší.[4] Pozrime sa, aké parametre má tento program doučovania a ako obstojí z hľadiska faktorov identifikovaných na základe spomínanej analýzy.

Podľa manuálu ministerstva môžu doučovať len učiteľky a učitelia pôsobiaci v danej alebo inej škole, bývalé učiteľky a učitelia, študenti a študentky učiteľstva na magisterskom stupni a osoby s minimálne bakalárskym pedagogickým vzdelaním.[5] To je v súlade so zisteniami medzinárodného výskumu o tom, aký personál poskytuje najúčinnejšie doučovanie.

Doučovanie má prebiehať v skupinách po 3 až 5 detí, v niektoré dni však môže podľa manuálu doučovanie prebiehať aj individuálne. Hoci podľa výskumu má v prípade doučovania realizovaného učiteľkami a učiteľmi lepšiu účinnosť doučovanie jednotlivo alebo vo dvojiciach, nemožno povedať, že v malých skupinách vôbec nefunguje. V súlade s výsledkami výskumov by však bolo vhodnejšie klásť väčší dôraz na individuálne doučovanie.

V rozpore s výsledkami výskumu je načasovanie doučovania. Podľa manuálu sa má realizovať výlučne po vyučovaní, pričom lepšie výsledky sa podľa uvádzanej štúdie dosahovali vtedy, ak doučovanie prebiehalo v štandardnom vyučovacom čase. V súbore analyzovaných štúdií však neboli zastúpené programy, kde by po vyučovaní doučovali učiteľky a učitelia. V popoludňajších hodinách sa realizovali najmä doučovacie programy zastrešené „neodborníkmi“ (rodičmi či dobrovoľníčkami). Vyššia účinnosť dopoludňajších programov tak mohla súvisieť aj s vyššou odbornosťou doučujúcich.

 

Čo by sa dalo zlepšiť a čím by sa dalo inšpirovať

Podpora doučovania zo strany ministerstva je dôležitým krokom smerom ku kompenzovaniu strát vo vzdelávaní, ktoré sa budú pravdepodobne týkať veľkej častí detí. Pre vyššiu účinnosť doučovania bolo možné viaceré podmienky a mechanizmy nastaviť lepšie.

  • Zabezpečenie dostatočných „doučovateľských kapacít“

Hoci výskum ukazuje, že doučovanie je najúčinnejšie, ak ho realizujú profesionálky a profesionáli, naplniť tento nárok v praxi nemusí byť jednoduché. Na Slovensku aktuálne nedisponujeme údajmi o tom, nakoľko sú učiteľky a učitelia ochotní venovať čas po škole doučovaniu. Podľa zahraničných zistení vplývala pandemická situácia negatívne na duševné zdravie aj pracovné nasadenie a celkovú pracovnú pohodu vyučujúcich.[6] Preto možno predpokladať, že určitá časť učiteliek a učiteľov sa do doučovania nezapojí.

Na zvýšenie dostupnosti doučovateľov a doučovateliek pri zachovaní požiadavky na ich kvalitu by bolo možné inšpirovať sa anglickým programom doučovania NTP Tuition Partners. V rámci neho sa vytvoril zoznam overených vzdelávacích organizácií, ktoré môžu v školách poskytovať doučovanie. Školám stačí vybrať si predmet či spôsob doučovania a následne dostanú na výber, s ktorou organizáciou môžu nadviazať spoluprácu pri doučovaní.[7] Aj na Slovensku pôsobí mnoho organizácií, ktoré sa dlhodobo venujú vzdelávacím aktivitám. Pre zvýšenie doučovateľských kapacít by teda bolo možné zvážiť, aby sa do zoznamu subjektov, ktoré sú oprávnené poskytovať doučovanie, zahrnuli aj pracovníci a pracovníčky z preverených vzdelávacích organizácií.

Rovnako je potrebné zohľadniť, že výučba v malej skupine alebo individuálne doučovanie môže pre doučujúcich predstavovať nový spôsob výučby a bolo by preto vhodné poskytnúť im metodickú podporu. Napríklad v Anglicku[8] či austrálskom štáte Viktória[9] sú k dispozícii príručky, ktoré obsahujú praktické rady, ako úspešne realizovať doučovanie.

  • Umožnenie doučovania aj v čase vyučovania

Ako sme už uviedli, medzinárodný výskum naznačuje, že doučovanie v čase bežného vyučovania môže byť z hľadiska zlepšovania vzdelávacích výsledkov efektívnejšie. Umožniť školám, aby realizovali skupinové alebo individuálne vyučovanie aj dopoludnia, by navyše mohlo pomôcť zvýšiť ochotu vyučujúcich doučovanie realizovať (napr. namiesto voľných hodín v rozvrhu), ako aj ochotu žiakov a žiačok sa na doučovaní zúčastňovať. Aj tu sa možno inšpirovať anglickým programom NTP Tuition Partners, v rámci ktorého sa v príručke pre školy napríklad navrhuje zaviesť rotačný princíp, aby sa doučovanie realizovalo počas rozličných vyučovacích hodín a žiaci nevynechávali dôležité predmety.[10]

  • Poskytnutie informácií o dobrej praxi doučovania

Hoci medzinárodný výskum neposkytuje jednoznačnú odpoveď na to, aká dlhá by mala byť jedna doučovacia hodina, slovenský model predpokladá v porovnaní so zahraničím relatívne dlhšie hodiny v rozsahu 90 minút. V doučovacích programoch, ktoré sledovala uvedená analýza, pritom vo väčšine prípadov trvala jedna hodina 30 až 60 minút. Rovnako usmerňuje školy NTP Tuition Partners, keď odporúča dĺžku jednej lekcie práve v uvedenom rozsahu.[11] Dlhšie hodiny môžu byť problémom aj v súvislosti s popoludňajším načasovaním doučovania. Po celom dni v škole môžu byť najmä mladšie deti unavené a nemusia sa vedieť dostatočne sústrediť.

V odporúčaní chýbajú aj konkrétnejšie informácie o tom, aké množstvo doučovania sa má dostať jednotlivým žiakom a žiačkam. Hoci ministerský manuál explicitne uvádza, že doučovanie má optimálne prebiehať 3 dni do týždňa a celý doučovací program má trvať 2 až 3 mesiace, nie je zrejmé, či sa každý žiak či žiačka bude zúčastňovať doučovacích hodín pravidelne trikrát do týždňa po celú dobu dvoch alebo troch mesiacov alebo či sa bude obsadenie doučovacích skupín meniť.

  • Zabezpečenie adresnej pomoci žiačkam a žiakom, ktorých sa kríza dotkne najviac

Hoci údaje o zapojenosti žiakov a žiačok do výučby počas druhej vlny nemáme, v minulom školskom roku sa podľa odhadov neučilo prostredníctvom online výučby viac než 100 000 žiakov a žiačok základných škôl.[12] Program Spolu múdrejší sa síce prioritne orientuje práve na deti, ktoré mali sťažený prístup k dištančnému vzdelávaniu, nemali pri učení na diaľku dostatočnú rodičovskú podporu alebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, otázne však je, nakoľko sa do programu skutočne zapoja školy, v ktorých sa takíto žiaci a žiačky vzdelávali. Najmä v súvislosti s nedostatkom informácií o ochote a kapacite vyučujúcich realizovať doučovanie nad rámec bežnej výučby je potrebné podniknúť kroky na to, aby sa zvýšila motivácia škôl doučovanie realizovať.

V informáciách pre školy súčasne chýba akákoľvek informácia o tom, ako motivovať samotné deti, aby zostávali v škole aj nad rámec vyučovacích hodín. V samotnom usmernení sa pritom uvádza, že do doučovacích programov sa majú zapájať žiaci a žiačky s nízkou motiváciou k vzdelávaniu. Na tento problém narážajú programy aj v iných krajinách a odborná literatúra vychádzajúca aj z praktických skúseností ponúka dostatočnú informačnú bázu, ktorá môže školám pomôcť podporiť deti, aby sa doučovacích programov zúčastňovali.[13]

Odborná literatúra aj prax zároveň poukazujú na to, že okrem samotného doučovania potrebujú deti zažívajúce ťažkosti pri zapájaní sa do vzdelávania aj ďalšie typy podpory. Najmä na vyšších úrovniach vzdelávania, keď sa zvyšuje riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky – a toto riziko v dôsledku prerušenia kontaktu so školou aj zhoršujúcej sa ekonomickej situácie bude pravdepodobne narastať –, je vhodné poskytnúť deťom a mladým ľuďom aj podporu vo forme mentoringu. Mentor či mentorka totiž nepracuje len na zvýšení úrovne vedomostí a zručností, ale usiluje sa pomôcť žiačke či žiakovi vytvoriť si k škole pozitívny vzťah a záväzok.

Aj tu sa opäť môžeme inšpirovať Anglickom, kde okrem spomínaného programu NTP Tuition Partners vznikol program Academic Mentors. V rámci neho sú špeciálne vyškolení absolventi a absolventky zamestnaní priamo v školách, ktoré sa nachádzajú v najviac znevýhodnených oblastiach. Ich úlohou je poskytovať deťom intenzívnu podporu a umožniť učiteľom a učiteľkám, aby sa sústredili na vyučovanie vo svojej triede. Program sa realizuje od októbra 2020 a za nábor a prípravu mentorov zodpovedá organizácia Teach First.[14]

  • Monitorovanie, vyhodnocovanie, prispôsobovanie

Situácia, v ktorej sa aktuálne nachádzame, je bezprecedentná. Dopady, ktoré bude mať prerušenie prezenčnej výučby, ale aj ďalšie problémy spôsobené napríklad zhoršovaním ekonomickej situácie rodín či stúpajúcim domácim a rodovo podmieneným násilím, nevieme celkom predvídať. Ak chceme deťom a mladým ľuďom skutočne pomôcť prekonať toto ťažké obdobie a minimalizovať jeho negatívne následky, je potrebné neustále zisťovať, ako sa poskytovaná podpora osvedčuje, čo by deti, mladí ľudia, ich rodičia, ako aj zamestnanci a zamestnankyne škôl potrebovali, a prispôsobovať opatrenia týmto zisteniam.

Michal Rehúš

[1] Nickow, A., Oreopoulos, P. & Quan, V. 2020. The Impressive Effects of Tutoring on PreK-12 Learning: A Systematic Review and Meta-Analysis of the Experimental Evidence. https://www.nber.org/system/files/working_papers/w27476/w27476.pdf

Ide o tzv. metaanalýzu, ktorá sumárne vyhodnocuje výsledky čiastkových štúdií s rovnakým zameraním.

[2] Autori tútoring definujú ako vyučovací program, ktorý sa realizuje individuálne (one-on-one) alebo v malej skupine.

[3] Výskumný dizajn je založený na porovnávaní výsledkov experimentálnej a kontrolnej skupiny, pričom účastníčky a účastníci sú do týchto skupín zaradení náhodne. Výskumy s týmto dizajnom dokážu eliminovať viaceré skreslenia, ako napríklad vplyv postupujúceho času, keď sa deťom či mladým ľuďom zlepšujú zručnosti bez ohľadu na intervenciu, alebo rozdiely v sledovaných skupinách (napríklad niektoré deti a mladí ľudia sa môžu za rovnaký čas naučiť viac nie pre kvalitu programu, ale preto, že mali už od začiatku v danej oblasti lepšie zručnosti či viac vedomostí).

[4] MŠVVŠ SR. 2021. Výzva na RP – Spolu múdrejší. https://www.minedu.sk/vyzva-na-rp-spolu-mudrejsi/

[5] MŠVVŠ SR. 2021. Manuál k rozvojovému projektu „Spolu múdrejší“. https://www.minedu.sk/data/files/10369_manual-k-projektu.pdf

[6] Canadian Teachers’ Federation. 2020. Teacher Mental Health Check-in Survey. https://qpat-apeq.qc.ca/wp-content/uploads/2020/11/Report_Mental-Health-Checkin-Survey_EN_Final.pdf

Ozamiz-Etxebarria, N. et al. 2020. The Psychological State of Teachers During the COVID-19 Crisis: The Challenge of Returning to Face-to-Face Teaching. https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC7835279/

Aperribai, L. et al. 2020. Teacher’s Physical Activity and Mental Health During Lockdown Due to the COVID-2019 Pandemic. https://www.frontiersin.org/articles/10.3389/fpsyg.2020.577886/full

Education Support. 2020. Covid-19 and the classroom: Working in education during the coronavirus pandemic. The impact on education professionals’ mental health and wellbeing. https://www.educationsupport.org.uk/sites/default/files/resources/covid-19_and_the_classroom.pdf

Dempsey, M. & Burke, J. 2021. Lessons Learned: The experience of teachers in Ireland during the 2020 pandemic. http://mural.maynoothuniversity.ie/13914/1/Teacher_COVID_Report_Final_21.01.21.pdf

[7] Vyhľadávanie je dostupné tu: https://nationaltutoring.org.uk/ntp-tuition-partners.

[8] Best Tutoring Practice: Briefing for schools. https://d3vgwsfdkj1ams.cloudfront.net/documents/Best_Tutoring_Practice_Briefing_For_Schools.pdf?mtime=20200901093621&focal=none

[9] Tutor Learning Initiative 2021, Guidance. https://www2.education.vic.gov.au/pal/tutor-learning-initiative-2021/guidance

[10] Best Tutoring Practice: Briefing for schools. https://d3vgwsfdkj1ams.cloudfront.net/documents/Best_Tutoring_Practice_Briefing_For_Schools.pdf?mtime=20200901093621&focal=none

[11] Best Tutoring Practice: Briefing for schools. https://d3vgwsfdkj1ams.cloudfront.net/documents/Best_Tutoring_Practice_Briefing_For_Schools.pdf?mtime=20200901093621&focal=none

[12] Ostertágová, A. & Čokyna. J. 2020. Hlavné zistenia z dotazníkového prieskumu v základných a stredných školách o priebehu dištančnej výučby v školskom roku 2019/2020. https://www.minedu.sk/data/att/17338.pdf 

[13] Kennedy, E. et al. 2007. Improving Attendance and Retention in Out-of-School Time Programs. https://www.nova.edu/projectrise/forms/improving-attendance-retention.pdf

Lauver, S., Little, P.M.D. & Weiss, H. 2004. Moving beyond the barriers: Attracting and sustaining youth participation in out-ofschool time programs. https://files.eric.ed.gov/fulltext/ED483274.pdf

Strobel, K. et al. 2008. Qualities that attract urban youth to after-school settings and promote continued participation. https://www.colorado.edu/education/sites/default/files/attached-files/Qualities%20That%20Attract%20Urban%20Youth%20to%20After-School%20Settings%20and%20Promote%20Continued%20Participation.pdf

[14] Academic Mentors. https://www.teachfirst.org.uk/academic-mentors

Teraz najčítanejšie