Tešiť sa na to, čo už mám, nie túžiť stále po novom. Žiť mysľou v prítomnosti a neutekať do minulosti alebo budúcnosti. Byť skromný a vďačný. Existovať pre dobro druhých. Použivať rozum a nenechať sa ovládať emóciami. Všetko sa mení…

Takéto či podobné myšlienky, by sme dnes našli v motivačno-ezoterickej literatúre, no ich pôvod je oveľa starší. Vyslovili ich ľudia, ktorí tu žili tisícky rokov dozadu, ľudia ako Zénón (334 – 262 pred n. l.), Kleanthes (cca 330 – 230 pred n. l.), Chrysippos (279 – 206 pred n. l), Seneca (4 pred n. l. – 65 n. l.), Musonius Rufus (cca 30 – 100 n. l.), Epiktétos (50 – 135 n. l.) a Markus Aurélius (121 – 180 n. l.). Všetko významní predstavitelia grécko-rímskej filozofickej školy nazývanej stoicizmus.

Tento antický filozofický smer sa teší znovuobjavenej popularite. Knihy stoických autorov či príručky o stoicizme sa stávajú vysoko predávanými, vznikajú stoické blogy, skupiny a dokonca aj konferencie nadšencov tejto filozofie (odporúčam moju recenziu na jednu knihu o stoicizme – Držať sa prítomnosti a vedieť, čo máme pod kontrolou. Prečo je dnes stoicizmus v kurze). K zvýšenej popularite stoicizmu do veľkej miery prispela súčasná epidémia, ktorá nám opäť pripomenula vlastnú krehkosť a smrteľnosť. Stoici toho povedali veľa. Ak by som však mal vybrať ako ochutnávku niečo z ich učenia, čo považujem za aplikovateľné a funkčné, určite by to boli tieto dve nasledujúce axiómy:

1. Rozlišuj medzi tým, čo môžno ovplyvniť a čo nie
2. Ži svoje učenie.

Stoici, podobne ako na východe budhisti, taosti a ďalší, učili, že všetko podlieha zmene. Stabilita neexistuje. Existuje jedine proces a zmena, ktoré sú jedinou istotou. Keďže človek očakáva od života a ľudí istotu, očakáva niečo, čo je v rozpore so samotnou podstatou všetkého jestvujúceho. Čokoľvek, čo je, existujúce v procese premenlivosti. Ak sa cítim práve šťastný, moje šťastie v sebe nesie zárodok smútku. Život je na jednej strane pulzujúca energia, na druhej postupný proces umierania. Stoicizmus nás vyzýva, aby sme sa učili rozlišovať medzi tým, čo možno ovplyvniť a čo nie. Pružnosť myslenia, nelipnutie na veciach, realistický pohľad na ľudí, zmierenie sa – to všetko prispeje k ľahšiemu prijímaniu zmien a premenlivosti v živote.

Filozofia sa už od najstarších čias spája s hovoreným slovom. Filozofom je dnes ten, kto má potrebu niečo rozoberať do hĺbky, analyzovať či otáčať zo všetkých strán. Stoickým ideálom však nebol človek, ktorý vlastní poznanie a vešia ho druhým na nos pri každej možnej príležitosti. Poznanie malo byť stelesnené bežným životom, filozofia mala byť žitá prax, nie poučky či slová. Nie čítanie kníh, zbieranie vedomostí a večné diskutovanie – čo sú žiaľ, aspoň z mojej perspektívy, atribúty mnohých intelektuálov aj dnes -, ale život sám, v tichosti, bez zbytočnej pozornosti, bez potreby demonštrovať, aký múdry som a akú filozofiu žijem. Epiktétos povedal: „Neodhaľuj svoju filozofiu. Ži ju.“

Stoicizmus má potenciál pozitívne ovplyvniť naše životy aj dnes. Preto som sa rozhodol urobiť výber niekoľkých kníh na túto tému. Nižšie nasleduje zoznam kníh o stoicizme, ktoré vyšli v slovenčine a češtine. Ak ste niektoré z nich už prečítali, podeľte sa o názor :-)

Myšlienky k sebe samému

Základné informácie o knihe:
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu.

Marca Aurelia preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy, a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.

Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca Aurelia.

Knihu Myšlienky k sebe samému si môžete zakúpiť tu

Stoicizmus pre začiatočníkov (Ako získať emocionálnu odolnosť a pozitívny prístup k životu)

Základné informácie o knihe:
Byť stoikom znamená uvedomiť si fakt, že život je plný neistoty. Keďže nikdy nevieme, ako veci dopadnú, netreba sa viazať na výsledky, ale naučiť sa prijať okolnosti také, aké sú – či už navonok vyzerajú pozitívne, alebo negatívne. Vďaka tomu človek získa realistickejší pohľad na svet, kontrolu nad svojimi emóciami a pokojnú myseľ, ktorá je základom pre pocit spokojnosti a šťastia. Tento zrozumiteľný a pútavý úvod do filozofie stoicizmu ponúka pohľad na jeho vznik a históriu, prehľad základných myšlienok stoicizmu, ako aj praktické nástroje na to, aby sme sa dokázali odpútať od vecí, ktoré nevieme ovplyvniť a našli radosť v tom, čo máme vo vlastných rukách.

Knihu Stoicizmus pre začiatočníkov si môžete zakúpiť tu

Jak žít dobrý život (Starověké umění stoické radosti)

Základné informácie o knihe:
Představte si, že takhle sedíte se starším (moudřejším) rodinným přítelem třeba v kavárně u šálku silného espressa, a jak už to tak chodí, stěžujete si mezi řečí na X, Y, Z: pracovní, srdeční či rodinné problémy, zdravotní, finanční, psychické či jiné trable, anebo dokonce existenciální problémy typu utrpení, smysl života či strach ze smrti; prostě to, co člověka trápí, co svět světem stojí.

Váš moudrý přítel se zamyslí, napije se kávy, a řekne: „Já vím, ale zkus se na to podívat takhle. Staří Stoici říkají, že… “

Posloucháte, zamyslíte se, přikyvujete: „Jo, jo máš pravdu, to dává smysl… „.

Po cestě domů vám to všechno vrtá hlavou, usínáte klidnější. Seženete si doporučenou literaturu, čtete, chápete více. Postupem času změníte perspektivu, vzpomenete na jeho rady, když je třeba, aplikujete je v praxi – a ono to fakt funguje, je lépe!

Přesně tak se čte kniha profesora Williama B. Irvina – není to další self-help příručka, po které za pár let ani neštěkne pes, anebo nudná, složitá a nepoužitelná teorie, kterou si často řada lidí pod „filosofií“ vybaví.

„Jak žít dobrý život“ je praktický manuál staletími ověřeného systému osobní transformace a rozvoje, jasně, srozumitelně a především laskavě vyskládaná příručka pro člověka 21. století. Není náhodou, že se Irvinova kniha stala celosvětovým bestsellerem a jedním ze základních stavebních kamenů moderního stoicismu a praktické životní filosofie.

Naučíte se řadu jednoduchých a okamžitě aplikovatelných metod, které vám umožní dosáhnout duševního klidu a radosti z života, získat psychickou i fyzickou odolnost, vhled i nadhled, a stát se lepším člověkem: prostě jak název slibuje, naučíte se, jak žít dobrý život.

Knihu Jak žít dobrý život si môžete zakúpiť tu

Listy Luciliovi I-X a Listy Luciliovi XI-XX

Základné informácie o knihe:
Filozofia, ktorú nám Seneca podáva, jeho názory na božské otázky nám umožňujú polemizovať o tom, či uprednostňoval monoteistické náboženstvo. Žil v období vzniku zárodkov kresťanstva, ktoré si našlo miesto i v centre Rímskej ríše, Ríme. Podobnosť jeho názorov na náboženstvo s kresťanskými podnietila úvahy, či sa Seneca nepodieľal na rozvoji raného kresťanstva a či sa nestretával s prvými kresťanskými učencami v Ríme.
Dochovali sa údaje, podľa ktorých Seneca údajne bol v kontakte s Pavlom apoštolom, a z tohto ich vzťahu dochovala sa i korešpondencia, o ktorej sa polemizuje, či bola pravá, alebo ide iba o podvrh.
Pravdou ostáva, že mnoho Senekových názorov na náboženstvo, božstvo ako také, ale aj všeobecne na svet nie je vždy v úplnej zhode s tým, čo za jeho čias bolo považované za jednoznačné a platné. V jeho Listoch Luciliovi nájdeme mnoho statí, ktoré Seneca píše so silným oduševnením, v ktorých sa prejavuje jeho pozoruhodná vnútorná sila, a to najmä vtedy, keď strasti a útrapy úmorne zvierali jeho dušu. Senekove Listy Luciliovi nám môžu byť príkladom vysokej morálnej sily útrapami skúšaného človeka a môžeme sa z nich tiež dozvedieť mnoho zaujímavých informácií z obdobia veľkého Ríma.
Senekove názory a filozofiu, ako aj Senekov vzťah k Pavlovi apoštolovi, jeho učeniu a kresťanstvu podrobne skúma porovnávacia štúdia Miloslava Okála Filozof Seneca a Pavol apoštol, ktorej dokončenie uvádzame v tejto knihe.

Knihu Listy Luciliovi I-X si môžete zakúpiť tu

Knihu Listy Luciliovi XI-XX si môžete zakúpiť tu

Zlomky starých stoikov I a Zlomky starých stoikov II

Základné informácie o knihe:
Zenon z Kitia je pokladaný za zakladateľa stoicizmu. Pochádzal z mesta Kition na Kypre. Keď stroskotali jeho obchodné lode a prišiel o majetok, upriamil svoju pozornosť na štúdium filozofie v Aténach, pričom ho svojím učením ovplyvnili najmä Krates, Stilpon, Xenokrates a Polemon. Neskôr založil vlastnú školu v Aténach, ktorá bola charakteristická stĺporadím zdobeným maľbami Polygnota, podľa čoho bola pomenovaná ako Stoa Poikilé. Svojím učením si získal mnoho stúpencov a obdivovateľov, medzi ktorými bol aj makedónsky kráľ Antigonos II. Gonatas. Jeho prvým a zároveň najvýznamnejším dielom bola Ústava, ktorú spísal pod vplyvom Krateta. V Zenonových myšlienkach sa prejavuje etický prvok zameraný na človeka a jeho šťastie. Zo spoločenských vzťahov dokázal vypozorovať, že väzby Grékov, založené na samostatných mestských štátoch, boli nedostatočné a jeho ideálom sa stal spoločný štát ľudí celého sveta založený na rovnosti, pričom vo svojich postojoch zavrhoval otroctvo. Za skutočné dobro, poskytujúce človeku šťastie, pokladal cnosť. Hoci sa Zenonove názory v jeho súčasnosti dali v spoločenskom živote iba sťažka realizovať, boli pokrokové a nadčasové. Zo Zenonovho diela sa zachovali iba zlomky.

Základné informácie o knihe:
Stoický filozof, ktorý sa zaslúžil o rozpracovanie a rozvoj stoickej filozofie, a to až do tej miery, že sa hovorilo: „Ak by nebol Chrysippos, nebola by ani Stoa.“ Pochádzal zo Soloi na území dnešného Turecka zo zámožnej rodiny, no po úkladnej strate majetku odišiel do Atén a venoval sa štúdiu filozofie. Jeho učiteľmi boli Zenon a Kleanthes, po smrti ktorého sa ujal vedenia stoickej školy. Veľkú pozornosť venoval logike, ktorej systém vybudoval novým spôsobom, podobným modernému učeniu logiky. Svojou činnosťou postavil základy budúceho úspechu stoicizmu, ktorého veľký rozmach nastal v epoche zvrchovanej moci Rimanov. Aj Chrysippos pokladal za cieľ človeka cnosť, ktorá mu ako jediná v konečnom dôsledku umožní stať sa blaženým. Poukazoval však na to, že cnosť nie je človeku daná narodením, ale každý jednotlivec sa musí sám snažiť, aby ju svojím šľachetným konaním získaval a kultivoval svoju osobnosť. Dôležitú úlohu prikladal osudovosti, pričom za akúsi skrytú príčinu pokladal osud, podľa ktorého sa nič nedeje náhodne, pretože to má vždy určitý význam. Dielo Chrysippa sa nedochovalo vcelku, ale iba v množstve zlomkov.

Knihu Zlomky starých stoikov I si môžete zakúpiť tu

Knihu Zlomky starých stoikov II si môžete zakúpiť tu

*Záverečná poznámka:

Ak vás zaujímajú ďalšie moje knižné tipy, pozrite si moje recenzie (odkaz tu) alebo moju rubriku Knižná nádielka:

1. Knižná nádielka 1 (2020) odkaz tu
2. Knižná nádielka 2 (2021) odkaz tu
3. Knižná nádielka 3 (2021) odkaz tu
4. Knižná nádielka 4 (2021) odkaz tu
5. Knižná nádielka 5 (2021) odkaz tu
6. Knižná nádielka 6 (2021) odkaz tu
7. Knižná nádielka 7 (2021) odkaz tu

O svoju filozofiu a skúsenosti s čítaním kníh som sa tiež podelil v dvoch článkoch Umenie bdelého čítania (10 rád ako vyťažiť z čítania viac, 1. časť) a Umenie bdelého čítania (10 rád ako vyťažiť z čítania viac, 1. časť)

Knižné recenzie píšem preto, lebo sa chcem s ľuďmi deliť o informácie a užitočné poznatky, ktoré môžu zlepšiť či skvalitniť život. Ak sa Vám moje články páčia, budem vďačný za ich zdieľanie, dostanú sa tak k viacerým ľuďom. Pre ľahší prístup k novým blogom si môžete zapnúť upozornenia o novom blogu, ktoré Vám prídu priamo na mail. Ak ste v článku našli chyby, prosím, dajte mi vedieť. Ak Vás zaujímajú ďalšie zaujímavosti z kníh, sledujte môj knižný profil na Instagrame alebo Facebooku. Ak sa vám páčia moje recenzie a výber kníh, moju činnosť môžete podporiť príspevkom napríklad cez Patreon (odkaz tu)  Za akúkoľvek podporu Vám budem vďačný :-)