Denník N

Televízny hlásateľ Eduard.

Premiér Edo je niečo ako televízna rosnička dobrých správ a chýrov. Prsty zopnuté á la Angela, oči uprené na čítacie zariadenie, sem-tam nádych a krátky výklad s porozumením prečítaného textu. Krízové riešenie s trvalými následkami a vycibreným písomným prejavom.

Aj premiér Edo potrebuje občas pohladiť, počuť pochvalu či láskavé slovo (božie). Keď neprichádza pochváli sa sám, občas nám potrebuje o pochvale zreferovať, najmä ak má pocit, že by nám to mohlo uniknúť. Ako toť hneď skraja týždňa v Bruseli. A nebyť jeho zápisu do pamätnej knihy kdesi v Čechách aj by mal človek tendenciu uveriť.

Kdesi som čítal, že život po smrti neexistuje len v kresťanskej náuke, ale aj v živote politických strán. Tá Matovičova už nejaký čas pripomína zombie. A vždy keď Igor prehovorí niekde zo záhrobia naserie takú spústu ľudí, že protilátky sa tvoria v mysli rýchlejšie ako Sputnik podávaný s kolou niekoľkokrát denne.

Ak sa kedysi Richard bránil splácať grécke dlhopisy, potom splácanie tých matovičovských (v alternácii v Hegerom) mu vytkne história rovno dvakrát. Že na začiatku poslúžil ako startup na porážku liberalizmu u nás a na konci, že prispel k rozmachu politického Talibanu. Ak dnes Matovič vydiera tým, že nikto nepoloží vládu, ktorej je členom dvakrát, potom treba Richardovi povedať nahlas, že v druhom prípade by sa už jednalo o hrdinský čin. A nepleťme prosím do toho geopolitiku, lebo tu už ide o zdravý rozum.

Prajem daždivý deň.

Teraz najčítanejšie