Denník N

Legendárne pásomnice z Malého Krymu

V tomto článku sa dozviete nielen o tom, aká dlhá je pásomnica, ale najmä o tom, aké pásomnice s vami môžu nažívať, že môžu zvyšovať vašu imunitu, ako ich získať, ako sa o ne starať a keď vás už prestanú baviť, tak aj o tom, ako sa ich zbaviť.

Kde bolo, tam bolo, ale bolo to určite v Bratislave na Šafárikovom námestí, tam, kde dnes nájdete vietnamské bistro, fungovalo kedysi jedno malé, ale útulné slovenské bistro. Na vývesnom štíte stálo – Bistro Krym, ale väčšina štamgastov mu hovorila dôverne – Malý Krym.

Okrem bežného sortimentu sa tu v sedemdesiatych a sčasti možno aj v osemdesiatych rokoch, servíroval tatársky biftek. Kvôli nemu sem chodili také celebrity ako Dušan Mitana, Dežo Ursiny, výtvarník Marián Vanek a im príbuzní mäsožravci. Až to raz prasklo: niekoľko desiatok nič netušiacich hostí si z Malého Krymu odnieslo zárodky pásomnice neozbrojenej (Taenia saginata). Po prepuknutí aféry Štátny veterinárny ústav podávanie tataráku v slovenských verejných stravovniach zakázal a milovníci tohto jedla sa tak museli presunúť do ilegality.

Ak by sa tatársky biftek pripravoval tak, ako sa má, teda škrabaním pravej sviečkovice, riziko nákazy by sa významne znížilo. Sviečkovicu tvoria dva bedrovodriekové svaly, ktoré sa nachádzajú na spodnej strane hrudných stavcov (musculus iliopsoasm. psoas minor), v tých sa však zárodky pásomníc takmer nevskytujú. Najčastejšie sa nachádzajú v svalovine jazyka, žuvacích svaloch, pažeráku, bránici a najmä v srdci. Navyše, škrabaním mäsa človek na cystickerky skôr narazí, alebo je veľká šanca, že ich nožom rozpučí, teda aj zahluší zárodok budúcej pásomnice.
Predná časť pásomnice neozbrojenej s hlavičkou.
Úhľadne poskladaná pásomnica neozbrojená.
Článkované telá rôznych druhov pásomníc (pásomnica neozbrojená druhá zhora).

Život v útrobách

Podobne ako pri mnohých iných sympatických parazitoch, aj pásomnica potrebuje pre svoj život medzihostiteľa a definitívneho hostiteľa. Oboch dokáže okupovať niekoľko rokov. V prípade vyššie menovanej pásomnice je medzihostiteľom väčšinou nejaké hovädo, vzácnejšie koza alebo ovca. Človek pomôže pásomnici na svet tak, že spolu s neprepečeným kusom šťavnatého bifteku prehltne jej zárodok, odborne nazývaný cysticerkus, ľudovo uhor. Pri bližšom pohľade možno vidieť akýsi podlhovastý vačok, veľký asi ako sójový bôb, prípadne zrno pšenice. Je ružovkastý a vyplnený tekutinou. V tráviacej trubici hostiteľa sa obal cysticerka pomocou tráviacich štiav rozpustí, hlavička pásomnice sa vychlípi, prichytí sa prísavkami, prípadne aj háčikmi na stenu tenkého čreva a začne konať. Pažravé stvorenie prijíma potravu celým povrchom tela, čo mu určite závidia mnohí debužéri. My si len môžeme predstavovať ten pocit, ponoriť sa do vane, nehospodárne naplnenej teplou kapustnicou alebo gulášom, a labužnícky si v nej polebediť, pre pásomnicu je to bežná realita. Preto neprekvapuje, že pri kvalitnej strave úspešne pridáva článok k článku, utešene rastie a po dvoch týždňoch je z nej troj- až dvanásťmetrový postpubescent. To jej však nestačí. Približne po troch mesiacoch ju opantá pocit, že by mala na seba upozorniť, takže sa rozhodne, že jednotlivé články svojho tela, naplnené zrelými vajíčkami, pošle do sveta. Dopravným prostriedkom je im väčšinou stolica hostiteľa, ale často si vyrazia len tak, po vlastných. Ďalší osud potomstva je na medzihostiteľovi (hovädzí dobytok, ovca alebo koza), ktorý vajíčka zožerie. V tejto súvislosti spomeniem pikantnú skutočnosť, že masívne nákazy dobytka vznikajú často pri stajňovom odchove, kde personál kravína, nakazený pásomnicou, defekuje in situ. Najčastejšie sa to stáva v zimných mesiacoch, keď zimomraví pracovníci nie sú ochotní do mrazu vystrčiť ani nos, nieto ešte iné časti tela. Tým, že dobytok prehltne vajíčka pásomnice, dostanú sa do jeho tráviacej trubice, kde sa z nich vyliahnu pohyblivé guľaté larvičky – onkosféry. Šikovne sa prevŕtavajú črevnou stenou a prúdom krvi sa splavia až do žuvacích, prsných či šijových svalov alebo srdca. A načo je dobrá takáto kľukatá cesta? Pretože vajíčkam pásomnice vyhovuje zložité ústrojenstvo prežúvavcov – čiže bachor, čepiec, kniha a slez, ale nájdu sa aj také druhy, ktoré sa uspokoja aj s jednoduchšími typmi žalúdkov.

Príbuzenstvo

Menej častou pásomnicou v našich končinách je pásomnica dlhočlánkovaná (Taenia solium). Dospelé pásomnice vyhľadávajú ako medzihostiteľov divé svine alebo domáce ošípané a keď sa im podarí nakaziť človeka, usalašia sa mu v tenkom čreve. Človek môže zároveň slúžiť ako medzihostiteľ prenášajúci larvy v orgánoch. V tomto prípade ide o závažné ochorenie menom cysticerkóza. V minulosti sa táto pásomnica šírila najmä tak, že voľne pobehujúce ošípané si v plenéri kde-tu zobli ľudských fekálií obohatených článkami a vajíčkami pásomnice. Medzi malé, ale veľmi nebezpečné pásomnice patria echinokoky. V životne dôležitých orgánoch (pečeň, mozog, pľúca, srdce a i.) tvoria veľké cysty, ktoré sú neraz príčinou smrti hostiteľa. Ďalšou zriedkavou, ale nebezpečnou pásomnicou je ryhovec široký (Diphyllobothrium latum). Na hlavičke nemá prísavky, ale dve pozdĺžne prísavné ryhy. Vo vnútornostiach rybožravých cicavcov môže dorásť do dĺžky desiatich až sedemnástich metrov, v človeku iba do šiestich. Vajíčka ryhovca odchádzajú s výkalmi do vody, kde sa z nich liahnu maličké larvy. Tie zožerie drobný kôrovec menom veslonôžka, toho zas nejaká ryba. Vývoj sa nezastavuje ani v rybom tele. Najskôr sa sústreďuje v svalstve, potom v pečeni. Človek sa môže nakaziť už tým, že si po pitve ryby neumyje ruky. Existujú rybárske osady, najmä v pobaltských štátoch, kde prenáša v tele tohto parazita až polovica obyvateľstva. Domorodci si totiž jedálny lístok spestrujú šalátmi zo surových rýb. V strednej Európe je ryhovec vzácny.

Hlavička pásomnice dlhočlánkovanej (Taenia solium) pod konfokálnym mikroskopom. To, čo vyzerá ako oči, sú v skutočnosti prísavky. Foto: Teresa Zgoda.

Parazity liečia

Pravdepodobne nie všetky, ale minimálne o pásomniciach a ich príbuzných sa predpokladá, že stimulujú imunitné reakcie. Julius Lukeš, riaditeľ Parazitologického ústavu v Českých Budějoviciach sa domnieva, že črevné parazity stimulujú náš imunitný systém, a tak môžu byť paradoxne pre naše telo prospešné. „V západných krajinách už je to pre niektoré choroby schválená liečba a žiadne sci-fi. Je preukázané, že efekt určitých črevných červov na Crohnovu chorobu a na črevné zápaly je pozitívny, “ hovorí Julius Lukeš. Vedec si sám pred niekoľkými rokmi nasadil do tela vajíčka pásomníc. Nakoniec v jeho útrobách žili tri pásomnice o celkovej dĺžke desiatich metrov. Strach z parazitov je aj na Slovensku zbytočne veľký, výrazne podporovaný radom šarlatánov a podvodníkov, ktorí ťažia z ľudského strachu a všeobecnej parazitofóbie.

Exorcizmus a citové väzby

To, že sa delíte o potravu s pásomnicou, si často ani nemusíte vôbec všimnúť. Len tretina nakazených má totiž nešpecifické príznaky, napr. bolesti brucha, tráviace problémy, nechutenstvo, ale často skôr zvýšenú chuť do jedla, môže sa objavovať únava, nervozita, svrbenie v okolí konečníka. Jediným dôkazom prítomnosti  pásomnice v tele býva často len nález odlúčených článkov v stolici. Medzi základné diagnostické metódy patrí výter z konečníka a následné vyšetrenie stolice s nálezom vajíčok. Pri určovaní jednotlivých druhov pásomníc treba použiť sofistikovanejšie vyšetrovacie metódy, ako je napríklad PCR, alebo enzymatické metódy. K liečbe toho ochorení sa používa niklosamid alebo jednorazová dávka lieku praziquantel. Pre hodnotenie úspešnosti liečby je potrebné vykonať kontrolné vyšetrenie stolice po dvoch mesiacoch od začiatku liečby.

Vyháňanie pásomnice z tela hostiteľa nepredstavuje pre modernú medicínu veľký problém. Hlavným liekom sú niklozamidové soli alebo praziquantel. Ak sa však pásomnica včas nezlikviduje, môže sa v človeku dočkať príjemnej staroby. Známe sú prípady dvanásť, trinásť, ale aj tridsaťročného harmonického nažívania a trávenia spoločných živín. Občas sa vraj stáva, že hostiteľ nadobudne k svojmu parazitovi výnimočne silnú citovú väzbu a po definitívnom vypudení pásomnice môže začať trpieť nevysvetliteľnými stavmi úzkosti až depresiami. V takom prípade pomôže len jediné: tatársky biftek na raňajky, tatársky biftek na obed a jeden blue rare biftek na večeru. Dobrú chuť!

Tomáš Čejka
Botanický ústav CBRB SAV, Bratislava

Hudobný epilóg

Človek by povedal, že názvov alebo textov pesničiek, ktoré by sa venovali niečom takému nechutnému, ako sú pásomnice, je málo. Server allmusic.com mi však vypľul hneď desať skladieb s týmto názvom, dokonca aj pár albumov. Britská legenda progresívneho rocku, Peter Hammill, má tiež jednu takú skladbu, aj keď text je veľmi nejednoznačný a konkrétna pásomnica sa v tom mori metafor hľadá len ťažko.

Tapeworm

When I was a child they made me read
word-daggers of quiver and squirm;
now in the stumbling dark I see
I am a worm, silently fruiting your garden,
my sister, my child.
Night casts ominous meanings on the purity of my soul
I feel devilish leanings I’m beginning to lose control
and the vortex sucks me in.
Steeped in sin I die
but am reborn.

I want to see the cosmos slip,
planets and moons collide,
feel gravity lose its grip…
it’s all inside
All the dead husks are shattered,
my life-blood, my world ripped apart
in the laughter of space
it’s all chaff blown out and lost.
Now I am making the pace
although I don’t know what tape I’ll cross…
maybe catastrophe.
When I cross the line
I know that I will find myself
or maybe you.

I am a man from the country of destruction,
I am a man a woman and a god,
I am my own weapon of kamikaze
and will one day cut through the
hidden knot

Feed me honey and watch me rise
to the bait lying on the knife;
if you let me I can hypnotise your life.
It’s all really so simple,
my lover, my twin.
Hand in hand, sprinting down the highway,
running over the edge,
on and on into our doomsday;
there is no saving ledge
nor outgrown shrub.
Is this the way?
Out in a blaze of glory?
Some day I’ll find the answer
some day I’ll
end the story.

Použité zdroje:

[1] Hanzák J. a kol. (1979) Světem zvířat V.: Bezobratlí 1. Albatros, Praha. [2] Procházková D (2013) Vědec si nasadil do těla tasemnici. Denník.cz (ver. 2021-05-25); [3] tom (2020) Ve střevech si choval tasemnici. Paraziti stimulují imunitní reakci, tvrdí vědec. CNN Prima News, ver. 2021-05-25; [4] Totková A, Klobušický M & Valent M (2008) Lekárska parazitológia: Učebnica pre lekárske a nelekárske študijné programy. Osveta, Martin.

Teraz najčítanejšie

Zápisník prírodovedca

Tento blog slúži na popularizáciu prírodných vied, najmä botaniky a zoológie. Založili ho pracovníci Botanického ústavu Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied.