Denník N

Som Slovenka ale nechcú mi dať občianstvo

O tom, ako Slovensko neuznáva svojich občanov a ako jedna zmluva z komunistických čias mi ničí už počas 20-ich rokov život.

Keď sa ma niekto spýta, prečo nemám slovenské občianstvo, tak mu poviem, že mi ho otec nikdy nevybavil. Nie je to ale tak. Volám sa Erika, mám 21 rokov, narodila som sa v Moskve, mám otca Slováka a maminu Rusku. Mám ruské štátne občianstvo a na slovenské nemám ani nárok. Podľa Slovenskej republiky môj otec ako štátny občan SR nemá dcéru a pravdepodobne ju nikdy nebude ani mať.

Podľa zákona o štátnom občianstve (40/1993 Z.z.) v paragrafe 5 (narodenie) sa píše: “Štátne občianstvo Slovenskej republiky narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky” (bez ohľadu na to, kde sa to dieťa narodilo). Ak je môj otec Slovák a ja som sa narodila v Moskve, tak z vyššie uvedeného zákonu vyplýva, že by som sa mala stať automaticky Slovenkou… Lenže nie som, nemôžem a nebudem.

Niečo o mne

Vyrastala som v Moskve. Otec sa vždy veľmi obával toho, že vyrastiem “Rusom” a preto vybavil bývanie na slovenskej ambasáde v Moskve a na každé leto od mala ma posielal na Slovensko za rodinou do Topoľčian. Doma som mala asi každú existujúcu slovenskú detskú knižku a učebnicu, všetky cédečka so slovenskými pesničkami a rozprávkami, mali sme pripojenú len slovenskú televíziu a pridržiavali sme výnimočne slovenských tradícii.

Na Slovensko jazdím až doteraz a cítim sa tam ako doma. Nepríjemná situácia nastáva v momente keď musím preukázať svoju identitu. Na pasovej kontrole po prílete do Bratislavy sa má pýtajú “odkiaľ som, čo tu robím, načo som tu, koľko tu budem, kedy odídem”, a keď počujú, že rozprávam normálne po slovensky tak nechápu a pýtajú sa ma odkiaľ viem slovenčinu a prečo ju vlastne viem. Na pošte si pani šuškajú predo mnou, že “je to tu opäť ako za komunistov” a na cudzineckej polícii sa so mnou vyprávajú ako s najväčšou blondínou na svete, a keď počujú slovenčinu tak si hundru popod nos, že “čoraz viac ich tu je”.

Je to veľmi nepríjemné. Jediný rozdiel medzi mnou a Slovákmi je, že oni majú občiansky preukaz, slovenský pas a môžu sa nachádzať na území Slovenska koľko chcú, zatiaľ čo ja mám dva ruské pasy a donedávna som mohla byť na Slovensku len tri mesiace do roka.

Nemám občianstvo kvôli tomu, že existuje zmluva medzi ZSSR a ČSR o zamedzení vzniku dvojitého občianstva ešte z roku 1958, ktorá je v platnosti už len medzi súčasným Ruskom a Slovenskom. Zmluva je nielen v rozpore s Ústavou SR ale je aj protizákonná, a v konflikte s európskym dohovorom o občianstve. Prečo má Slovenská republika ako jediná krajina z postsovietskeho bloku v platnosti zmluvu ešte z komunistických čias?

Vývoj zmluvy

Z čias Československa a sovietskej okupácie národnosti sa začali medzi sebou miešať a čoraz viacej ľudí začínalo mať občianstvo dvoch (nie moc priateľských) krajin. Z toho dôvodu bol vytvorený dohovor (č. 47/1958 Zb.) medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík “o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom”.

Po podpísaní dohovoru ľudia si už nemohli dovoliť mať občianstvo dvoch krajín a v určitej lehote si museli zvoliť jedno z nich. V dohovore je veľa rôznych bodov ale mňa zaujíma článok č. 4. “Ak má alebo si zvolí jeden z rodičov štátne občianstvo jednej Zmluvnej strany a druhý má alebo si zvolí štátne občianstvo druhej Zmluvnej strany, štátne občianstvo ich maloletých detí, majúcich dvojaké štátne občianstvo určuje sa dohodou rodičov, vyjadrenou ich spoločným vyhlásením. Ak nedôjde k takejto dohode, deti si ponechajú štátne občianstvo Zmluvnej strany, na území ktorej žijú v deň uplynutia ročnej lehoty”.

Zmena toho dohovoru nastala v roku 1981 prijatím Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva (č. 71/1981 Zb.), ktorá je v účinnosti až dodnes a to len medzi súčasným Ruskom a Slovenskom. V článku 1. sa píše “rodičia, z ktorých jeden je štátnym občanom jednej zmluvnej strany a druhý štátnym občanom druhej zmluvnej strany, môžu svojmu dieťaťu narodenému po nadobudnutí platnosti tejto Zmluvy zvoliť štátne občianstvo jednej zo zmluvných strán. Rodičia volia štátne občianstvo súhlasným vyhlásením podaným do troch mesiacov odo dňa narodenia dieťaťa”.

Vyššie je uvedená právna odpoveď na otázku prečo nemám občianstvo Slovenskej republiky.

Moji rodičia nevedeli o existencii tejto zmluvy. Narodila som sa v ôsmom mesiaci kvôli autonehode a nasledujúce mesiace som strávila v nemocnici. Keď prišiel otec po niekoľkých mesiacoch od môjho narodenia na konzulárne oddelenie v Moskve aby mi vydali slovenský rodný list ale bolo mu povedané, že mi ho nevydajú. Pravdepodobne mu aj bolo vysvetlené z akého dôvodu to nespravia (teraz už viem, že je to kvôli tomu, že prešla lehota troch mesiacov, počas ktorej si rodiča mohli vybrať občiankou akého štátu budem) ale pre svoj vek a pre absenciu životných skúsenosti to nepochopil a nikdy s tým už nič viac nerobil.

Kto si číta vo voľnom čase medzinárodne zmluvy? Ako sa majú ľudia o nich dozvedieť?

Poznámka Európskej Únie

Po rozpade Sovietskeho zväzu a Československa sa väčšina zmlúv začala automaticky vzťahovať na novovytvorené štáty. Začala nová etapa politického zriadenia a Slovensko sa snažilo zbaviť následkov dlhotrvajúceho komunizmu v krajine a úspešne vstúpiť do Európskej únie. V rámci posudzovania prihlášky Slovenska o vstup do EU, SR musela upraviť viacero veci, ktoré pochádzali z komunistických čias vrátane úpravy vnútroštátneho práva.

V roku 2003, “skupina expertov pre štátne občianstvo pri Rade Európy v dňoch 30. a 31. 1. 2003 upozornila, že zmluva (Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojitého štátneho občianstva (Moskva 6. jún 1980, č. 71/1981 Zb.) je vo viacerých bodoch v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve, ktorý nadobudol platnosť pre Slovenskú republiku od 1. marca 2000. Uverejnený je pod oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 418/2000 Z. z.. Rozpory sú najmä s článkom 4, 7 a najmä s článkom 14 uvedeného európskeho dohovoru. Z toho dôvodu ministerstvo vnútra dalo podnet na začatie konania na ukončenie jej platnosti.” Sa píše v stave plnenia medzinárodných zmlúv vydaných Národnou radou za rok 2003.

Ten “najmä článok 14” (č. 418/2000 Z.z) sa týka prípadov viacnásobného občianstva zo zákona, kde každý zmluvný štát umožní  a) deťom, ktoré majú rôzne občianstva nadobudnuté automaticky pri narodení, aby si ich ponechali.

Takže, 1. marca 2000 (10 dni pred mojim narodením) vstúpil v platnosť Európsky dohovor o občianstve, podľa ktorého Slovensko muselo postupovať aby mohlo vstúpiť do EU. Niektoré veci pozmenili, niektoré nie. V marci roku 2003 experti pre štátne občianstvo pri Rade EU poukázali, že Slovensko má v platnosti zmluvu 71/1981 Z.b. ktorá platí pre Rusko a Mongolsko a je v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve, a to najmä s článkom 14, ktorý neumožňuje deťom si ponechať občianstvo narodením. V roku 2003 malo začať konanie na ukončenie jej platnosti ale nezačalo. Veľmi by mňa zaujímalo kde presne nastala tá prekážka.

Po rozpade Československa, Slovensko si nechalo v platnosti zmluvu o občianstve medzi Ukrajinou, Mongolskom a Ruskom. V roku 1999 Ukrajina požiadala o ukončenie tejto zmluvy (vrátane viacerých zmlúv) z dôvodu neaktuálnosti, prekonania a ich nefunkčnosti. V roku 2002 roku zmluva o zamedzení vzniku dvojitého občianstva bola nadobro vypovedaná medzi Slovenskom a Ukrajinou.

Vypovedanie zmluvy Češkou republikou

V roku 2005 v Českej republike (pre ktorú sa vzťahovala rovnaká zmluva o dvojitom občianstve) bol podaný vládny návrh na vypovedanie zmluvy medzi ČR a Ruskom, Bieloruskom a Kyrgyzkom.

V predkladacej správe sa píše “Smlouva upravuje zamezení vzniku dvojího státního občanství u dětí, které se narodily po vstupu Smlouvy v platnost. Rodičům je umožněno zvolit dítěti státní občanství jedné ze smluvních stran do tří měsíců ode dne jeho narození, resp. ode dne určení otcovství. Pokud rodiče v dané lhůtě volbu z nejrůznějších důvodů neprovedou (např. protože byli zbaveni rodičovských práv nebo zemřeli), určuje Smlouva pravidla pro stanovení státního občanství jedné ze smluvních stran.”

A ďalej “Ve všech případech je možné získat, resp. zvolit si státní občanství pouze jedné ze smluvních stran, čímž se Smlouva principiálně dostává do rozporu s jedním z nejdůležitějších mezinárodních dokumentů týkajících se problematiky státního občanství, a to Evropskou úmluvou o státním občanství (dále jen „Evropská úmluva“) ze dne 6. listopadu 1997, která pro Českou republiku vstoupila v platnost 1. července 2004.” “Evropská úmluva ve svém článku 6 odst. 1 písm. a) stanoví, že smluvní státy mají povinnost zajistit ve svých vnitrostátních právních předpisech, aby jejich státní občanství nabývaly ze zákona děti, u nichž jeden z rodičů má v době narození dítěte státní občanství smluvního státu, s výhradou výjimek, které mohou stanovit vnitrostátní právní předpisy pro děti narozené v zahraničí. V článku 14. Evropské úmluvy je dále smluvním státům uložena povinnost nebránit nabytí dvojího státního občanství narozením nebo uzavřením manželství.”

Čerešničkou na torte je, že “dítě, jehož jeden z rodičů bude českým státním občanem a druhý ruským, běloruským nebo kyrgyzským státním občanem, nabude vzhledem k ustanovení § 3 písm. a) zákona č. 40/1993 Sb., ve znění pozdějších předpisů, narozením státní občanství České republiky”.

Čisto teoretický keby sa teraz môj otec vzdal slovenského štátneho občianstva a požiadal o české štátne občianstvo, tak by som sa stala hneď Češkou.

Vypovedaná s Mongolskom ale nie s Ruskom

Slovensko sa v roku 2006 pravdepodobne nadchlo vypovedaním zmluvy Českom a v každoročným hodnotení plnenia medzinárodných zmlúv podotklo, že v dohovore medzi Slovenskom a Ruskom “niektoré ustanovenia … sú v rozpore s Európskym dohovorom o štátnom občianstve”, a že “MV SR navrhuje jej vypovedanie”.  Zatiaľ čo v prípade Mongolska a Slovenska “odporúča sa ukončenie platnosti tejto zmluvy, nakoľko niektoré jej ustanovenia sú v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve”.

V roku 2010 bola vypovedaná zmluva s Mongolskom a odôvodnená v prekladacej zmluve tým, že “jej ustanovenia sú totiž v rozpore s Ústavou SR, ako aj so zákonom o štátnom občianstve a s Európskym dohovorom o občianstve.” “Článok 4. zmluvy hovorí, že osoby s dvojitým štátnym občianstvom, ktoré nepodajú vyhlásenie o zvolení štátneho občianstva v stanovenej lehote, zachovajú si štátne občianstvo iba jednej zo zmluvných strán, a to podľa miesta trvalého pobytu. Uvedený článok zmluvy zbavuje osoby s dvojitým štátnym občianstvom jedného štátneho občianstva a je tak podľa MV v rozpore s Ústavou SR. V nesúlade s platným zákonom o štátnom občianstve SR je ustanovenie článku 8, ktoré rieši štátne občianstvo detí narodených po dni nadobudnutia platnosti zmluvy, z ktorých je jedno štátnym občanom Československa a druhé Mongolska. Platný zákon o štátnom občianstve SR totiž nepozná nadobúdanie a stratu štátneho občianstva SR na základe medzinárodnej zmluvy. MV SR už v tejto súvislosti konzultovalo vypovedanie s Ministerstvom zahraničných vecí SR. To z hľadiska svojej kompetencie nemá voči vypovedaniu zmluvy žiadne výhrady.

Vypovedaním tejto zmluvy Slovenska republika poukázala na to, že okrem toho, že tá zmluva je v rozpore s Európskym dohovorom o občianstve, tak je aj s článkom 5 ods.1 Ústavy SR “Nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky ustanoví zákon” rovnako ako aj to, že zákon o štátnom občianstve nepozná nadobúdanie a stratu štátneho občianstva Slovenskej republiky na základe medzinárodnej zmluvy.

Mám niekoľko otázok: prečo v roku 2006 sa odporúčalo ukončenie platnosti zmluvy medzi Slovenskom a Mongolskom ale nie medzi Slovenskom a Ruskom aj napriek tomu, že tie dve zmluvy sú identické a pochádzajú z jednej fabriky? Prečo zo všetkých postkomunistických krajín si Slovensko muselo nechať v platnosti práve túto zmluvu s Ruskom? Prečo sa na ňu zabudlo? A asi najdôležitejšia moja otázka je, prečo nikto s tým nič nerobí?

Odpoveď MZV

Podľa mojich zistení, vypovedanie tejto zmluvy bolo predmetom viacerých konzulárnych konzultácii medzi oboma stranami ale Slovenska republika považuje za vhodne ponechať predmetnú zmluvu naďalej v platnosti. Zdôvodňuje to tým, že “právny poriadok RF umožňuje udeliť občianstvo RF cudziemu občanovi iba za podmienky, že požiadal o zánik cudzieho občianstva. V prípade skončenia platnosti zmluvy by tak došlo k porušeniu reciprocity v oblasti udeľovania štátneho občianstva, nakoľko v prípade žiadosti občana RF o udelenie štátneho občianstva SR sa po splnení zákonných podmienok môže udeliť štátne občianstvo SR bez toho, aby sa občan RF vzdal tohto štátneho občianstva, avšak v prípade žiadosti občana SR o udelenie štátneho občianstva RF by slovenský občan musel najskôr požiadať o prepustenie zo štátneho zväzku SR.”

Osobne to stanovisko moc nechápem. Poctivo som si prečítala nekončiaci sa text zákonov Ruskej federácie o nadobudnutí štátneho občianstva a o tom, že Rusko zamedzuje mať dvojité občianstvo, alebo to, že cudzinec musí požiadať o zánik svojho občianstva predtým než požiada o ruské som sa nič nedočítala.

Súčasný stav

Počas posledných piatich rokov sa snažím o získanie slovenského štátneho občianstva. Obrátila som sa na exprezidenta, na riaditeľky rôznych úradov, riešila som moju záležitosť s právnikom, s matričným úradom, konzulmi, poslancami a nikto mi nie je schopný poradiť. Zakaždým počujem, že je to veľmi nepríjemná a nespravodlivá situácia, ale nič sa nedá robiť.

Jediný spôsob ako by som sa mohla stať Slovenkou je osvojením. Musím mať 8-ročný nepretržitý pobyt na území Slovenska ako každý iný cudzinec, ktorý v živote nebol na Slovensku. Bývať na Slovensku 8 rokov ako “komunistka” a “okupantka” (ako ma často ľudia nazývajú) nedokážem.

Životný sen o presťahovaní sa do Topoľčian budem musieť asi preložiť na budúci život. Dostala som sa do veľkej komunistickej pasce, v ktorej žijem až dodnes a nie je z nej cesty von.

———————————————————————————————————–

Referencie:

1. Vyhláška ministra zahraničných vecí o Dohovore medzi Československou republikou a Sväzom sovietskych socialistických republík o úprave štátneho občianstva osôb s dvojakým občianstvom. (vyhl. č. 47/1958 Zb.) Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1958/47/

2. VYHLÁŠKA ministra zahraničných vecí o Zmluve medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o zamedzení vzniku dvojakého štátneho občianstva. (vyhl. č. 71/1981 Zb.) Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1981/71/20000303

3. Informácia o stave plnenia medzinárodných zmlúv z roku 2003. Dostupné z: http://hsr.rokovania.sk/data/att/130355_subor.rtf

4. EURÓPSKY DOHOVOR O OBČIANSTVE. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/418/

5. Předkládací zpráva pro Parlament České republiky. Dostupné z: http://www.senat.cz/xqw/webdav/pssenat/original/34320/29000

6. Informácia o stave plnenia medzinárodných zmlúv za rok 2006. Dostupné z: https://hsr.rokovania.sk/11183/b/

7. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s vypovedaním Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Mongolskou ľudovou republikou o úprave dvojakého štátneho občianstva podpísanej v Prahe a v Úlanbátare 9. júla 1984.  Dostupné z: https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=182743

Teraz najčítanejšie

Erika Regak

Študentka politológie na Karlovej univerzite, žijúca každý rok v inej krajine.