Aj na tom našom mikroskopickom slovenskom hudobnom trhu zarábajú globálne hity. A čo naši interpreti, skladatelia, textári? Berú vraj zvyšky. Potiaľ chápem logiku iniciatívy niektorých hudobníkov, aby štát predpísal rádiám minimum slovenskej hudby, ktorú musia odvysielať nám, Slovákom. Ako v každej takejto lobistickej hre, niektoré argumenty sú zamlčiavané a niektoré do výkladu vystavované. Zamlčiavaným, ale neodškriepiteľným argumentom je zvýšenie šance na vyššie tantiémy. Áno, len zvýšenie šance, lebo povinná kvóta automaticky neznamená, že trebárs piesne od Elánu sa budú hrávať ešte častejšie, ako sa hrávajú. Alebo tá chrumkavá hitovka – „Aj keď je ramadán, ja tebe rada dám“. Možno kvóta prinúti mainstreamové rádiá hrávať Longital, Polemic, Hex, Zlokot, Slobodku či Korben Dallas… Slovom to, čo ja vnímam ako kvalitu, prípadne aspoň poctivo odmakanú hudbu. No späť do reality. Potom tu máme argumenty vystavované – hovoria o pestovaní domácej kultúry, o jej ochrane trebárs pred gýčom či anglo-americkou konzumnou popkultúrou, o šanci pre mladé kapely a podobne.

Ak mainstreamovým komerčným rádiám prikážeme kvóty, som si istý, že sa dočkáme len osvedčeného slovenského braku, akurát vo vyšších rotáciách. Lobisti sa opierajú o príklady niektorých štátov EÚ, kde sú takéto kvóty zavedené. Na túto návnadu sa akože má chytiť ministerstvo kultúry a absolútne pronárodne orientovaná strana Smer, strana istôt všetkého druhu. Tomuto argumentu neverím, aj keď ma hudobníci natlačia medzi struny piana. Vkus tohto národa nezlepšia kvóty, ktoré štát nanúti súkromným vysielateľom. Také ľahké to nie je. Som Slovák, hrdý na kvalitné slovenské výrobky, ale považujem za nonsens, aby sme obchodom s odevmi vnucovali predávať garantované percento slovenských handier, prípadne krčmám čapovať každé tretie pivo (viac-menej) slovenského Bažanta alebo Šariš.

Pozerám sa do svojej krištáľovej gule a vidím, že to dopadne zhruba takto: Mainstreamoví tvorcovia zarobia o čosi viac a tí ostatní, čo hobľujú svoje menšinové štýly, toľko, čo doteraz, teda dokopy nič.

Na záver: Niektorí muzikanti orodujú za kvóty, aby mali viac peňazí. Ale Slovensko podľa môjho názoru potrebuje reformy, pretože bez riadnej kúpnej sily bude celá naša kultúra v háji. Je medzi reformami a hudobnými kvótami rozpor? Filozofický určite áno. Štátne kvóty patria presne do tej sféry „zarábania peňazí“, ktorá robí zo Slovenska skorumpovanú ekonomiku, kde bohatnú najmä privilegovaní a byrokrati. Ak dám bokom privilegovaných zlodejov.