Ak sa v živote posnažíte, pomôžete si a aj pán Boh vám pomôže, máte v živote jednu drobnú výhodu. Ako liek na súčasné trápenia môžete použiť spomienky na trápenia z minulosti. A poviete si – dobre, dnešné trápenia sú ešte oproti minulosti v pohode. Naposledy som pospomínal, ako sme už rok strážili stavbu a nič veľké sa neudialo, ale vďaka aspoň za tie maličkosti, tie boli dôležité.

A fakt. Rok 2019 sa prelínal do roku 2020 a my sme dúfali a snažili sa, aby už konečne prišiel zlom a mohli sme všetko dokončiť a užívať. Vyhliadky na rozbeh biznisu boli dobré, ale boli to len vyhliadky a mohli sa potiahnuť aj na ďalší rok. Zatiaľ sa hlavne makalo ako zarábalo. Z toho sa dom nedalo dokončiť a skolaudovať. Jediná reálna šanca bola počkať do konca rodičovskej dovolenky, dúfať že v mojom zamestnaní budú odmeny podľa plánu a refinancovať (a rozšíriť) hypotéku. V banke sme si prepočítavali, že čo musíme splniť, aby to klaplo. Ešte aby to neklaplo, keď sme v princípe potrebovali len toľko, čo sme vysplácali od začiatku výstavby. Ak nesplníte podmienky, banka sa s vami baviť nebude.

Nuž ale makroprudenciálne opatrenia NBS poriadne skomplikovali život, keďže bolo potrebné mať dostatočný príjem a rezervu a ešte to muselo v priemere sedieť za uplynulý rok. Našťastie manželkin príjem po rodičovskej sa rátal tak, akoby ho dostávala počas celého uplynulého roka, keďže sa vracala do zamestnania. Rok sme totiž čakať rozhodne nemohli. Nuž ale prišla aj pandémia a počas lockdownu sa podarilo to, čo sa podarilo mnohým, ako som sa neskôr dozvedel. Skrátka, nedala sa vylúčiť ďalšia materská. Aby situácia nebola priveľmi jednoduchá, odmeny v zamestnaní boli na ceste, ale tá cesta bola veeeľmi dlhá. A aby to bolo ešte trošičku dramatickejšie, začínalo sa črtať, že by som skutočne mohol odísť zo zamestnania do svojej firmy. Ale ak odídem priskoro, som bez odmien a bez splnenej podmienky na hypotéku. Zo štandardného príjmu by to nevychádzalo. Spoliehať sa na výnimku by bola riskantná hra. Lepšie hrať na štandard a radšej chcieť ústupok pri sadzbe.

A začal dramatický kolotoč, kedy bolo potrebné všetko načasovať tak, aby sme mali v jeden mesiac odmeny na účte, potvrdenie o mojom príjme, manželkino potvrdenie o príjme (škola bola zatvorená lebo prázdniny) a ešte aj aktualizovaný znalecký posudok. Niekedy musíte ísť na veci rafinovane a aktívne. Nikoho neoklamete, ale skrátka ak budete len tak čakať čo bude, nebude nič… Takže sme išli do rafinancovania : )

Bod č. 1 bol splnený úplne nečakane, keďže po mesiacoch naznačovania že už už to bude nám povedali, že teraz ešte asi nie. Čo samozrejme znamenalo, že nám cinkli na účte a mne padol kameň zo srdca. Potvrdenie o príjme bol najmenší problém. Bod č. 3 mi robil najväčšie starosti, pretože vzťahy na pracovisku tam neboli ideálne a vzhľadom na históriu komunikácie so zodpovednou osobou sa nedalo vylúčiť, že nám to po počiatočnej ignorácii nestihne spraviť a budeme to musieť robiť až za ďalší mesiac, ktorý však manželka strávila na pandemickej OČR, čiže príjem by nám nevyšiel a museli by sme čakať, kedy žena odrobí celý mesiac. Tým pádom by ani moje potvrdenie už nebolo relevantné a môj priemerný prijem by klesal s každým ďalším mesiacom a to by zase znižovalo šance na schválenie hypotéky. Zodpovedná osoba nás však šokovala ústretovým prístupom a ja som mohol riešiť nášho znalca. Ten však bol po ťažkej PN a chvíľu som si myslel, že by som asi mal hľadať niekoho iného. Starý pán mal našťastie tuhý korienok a profesionálnu hrdosť, takže trval na tom, že príde a urobí si nové fotky. Deň sme strávil príjemným pokecom a snahou urobiť nejaké zábery registrovaným fotoaparátom, ktorému sa vybili baterky. Mali sme doma náhradné, ale žiadne mu neboli dosť dobré. A tak sme šúchali nožíkom po akumulátoroch a vždy sa podarilo urobiť jednu fotku, kým profesionálny aparát zaspal. Dobrá vec sa podarila a ja som už mal chuť chladiť šampanské, lebo veď podklady sme mali hotové a akceptované.

Ako to už býva, oslava by bola predčasná. Čakal nás ešte proces procesu po procese. Otváranie svadobnej zmluvy s bankou, pardon hypotéky. Samotný úver bol schválený, čo bolo super. Vybavila sa aj lepšia sadzba a bolo to geniálne, lebo splátka sa skoro nezvýšila. Lenže na čerpanie potrebujete ešte mnoooho papierov a pečiatok a potvrdení. Ako som ja blbec mohol zabudnúť, čo sme absolvovali tri roky predtým? Kedže ešte stále brácho ručil bytom, tak znalecký aj tam. A poistka. A vinkulácia. A kataster. OK, veď to sa dá vybehať. Hlavne keď ste v robote v Bratislave a vybaviť to treba v Banskej Bystrici, že? Takže vďaka brácho a náš poisťovák, čo robil poštára. Ja som to koordinoval po telefóne a učil sa trpezlivosti. Bratislavskí bankári posielali papiere a inštrukcie do bystrickej pobočky. Má to na starosti jeden človek, ale ten nebol v robote tak to dal druhému a ten zabudol a bolo mu to ukradnuté lebo však to nebol jeho biznis, bratislavákom tu veci riešiť že…. A potom mali školenie, takže neboli v banke. Potom to už bolo ok, ale peniaze stále neboli na účte. Riešili sme prečo. Vraj niečo bolo zle nahodené, urobí sa to znovu. OK. Aby to nebolo málo komplikované, tak v čase dovolenkovej sezóny som komunikoval so svojim bankárom, hypotekárnou špecialistkou a ešte druhou špecialistkou, ktorá ju zastupovala počas dovolenky. Z čoho nevyhnutne vznikali komunikačné šumy a ja som už bol nedočkavý a žhavil som telefón každý deň. Už som videl ako sa sídlo dokončuje, stavebný pozemok sa mení na záhradku a diera za domom na terasu. A hlavne som si uvedomoval, že kým to nemám na účte tak vlastne nič nie je isté. Celý ten proces skrýval toľko podmienok, ktoré na seba viazali možné komplikácie, ktoré sa museli riešiť a už som si nebol istý ani tým ako sa volám.

Opäť to však ostalo stáť a to už bol infarktový stav, lebo nechýbalo veľa a celé to mohlo padnúť. Si predstavte, že v origináli zmluvy urobia chybu a akceptujú omylom niečo a celé roky je to ok. Ide o technickú drobnosť, nič závažné. V novej zmluve sa to urobí presne tak isto, ale tentokrát sa príde na to, že to nie je úplne dobre. A čo banka chce urobiť? ZRUŠIŤ CELÚ ZMLUVU. Ja už dohodnutých chlapov, že prídu sa zabávať na staré miesto činu, už dokonca aj začali robiť, už som im aj pár tisíc mal poslať (verili mi), už sme aj na dovolenku išli po rokoch si trochu oddýchnuť a nakoniec dráma ešte vrcholila tam. Náš bankár sa našťastie za nás postavil a s tvárou pokrového hráča povedal schvaľovateľom, že ak nám zrušia zmluvu, tak ideme z banky preč a hypotéku prehodíme inde. Takže nech si láskavo opravia čo potrebujú a zmluva ide podľa pôvodnej dohody. Súhlasili. Ja som sa o tom celom dozvedel o dva dni. Našťastie, lebo neviem ako by som reagoval keby som mal čakať ako to dopadne. Takže na dovolenke z našej chatky pekne sadnúť do auta a ísť do najsevernejšej pobočky banky na Orave, znovu to všetko podpísať. Už ani neviem či som veril, že verím, že uverím že to bude OK. Už som proste len automaticky šlapal, prepočítaval, telefonoval a dohadoval sa s tým hore že aký dobrý budem keď to klapne. Klaplo. A začali sa diať veci!