Košeľa

Prechádzam sa po izbe, moje telo zahaľuje len košeľa. Je dlhá, siaha mi do polovice stehien, akoby som si ju od niekoho požičala. Možno nie presne, ale na tom nezáleží. Matej, jemu by patriť mohla. Áno, ale nie je to tak, asi ženská intuícia. Jemná látka niečo zahaľuje i odkrýva, presne tak to mám rada. Ja rozhodnem, ukážem, ukryjem.

Kráčam, vychutnávam si každý krok, moje chodidlo, od prstov až po pätu. Dotýkam sa podlahy, tvarujem nohu a kladiem ju znovu naspäť. Krásne, ako modelka predvádzajúca sa na móle. Obecenstvo, žiadne nemám, ale nechýba mi. Vlastne, akoby som bola v sále plnej jasajúcich ľudí, aplauz pre mňa.

Košeľa, je taká hebká, akoby ani nebola. Len opatrne sa dotýka môjho tela na rozličných miestach. Áno, prsia, o nich hovorím, moje bradavky sú také citlivé. Stačí málo a… Práve vystúpili do popredia, akoby chceli ešte viac, prsníky sa pohojdávajú v rytme pohybu. Som pozorná, vnímam aj minimálne zmeny. Telo ženy je úžasné.

Ešte chvíľu som v hornej časti a potom, dostávam sa nižšie. Jednoducho zostupujem. Zadok pevný, dobre tvarovaný, čipkované nohavičky čiernej farby. Luxusný kúsok v mojom šatníku. Ďalšie dva kroky a zbadám ho, je to on, môj princ. Matej stojaci oproti mne. Hľadí na mňa, cítim sa tak zvláštne, poznám ten pocit, moje telo zaplavuje vášeň. Všetko je len na začiatku, naše pery sa stretli. Bozkáva ma, dotýka sa mojej pokožky, medzi nami je už len košeľa. Jemná, hodvábna.