Denník N

Slovenské vlaky majú podporu štátu aj Európskej únie, cestujúci sa majú na čo tešiť.

V mojom poslednom blogu písanom ešte v čase, keď som bol predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom ZSSK, vlejem trochu optimizmu do duší cestujúcich: plán obnovy z EÚ počíta s masívnou rekonštrukciou tratí a ZSSK sa už pripravuje na aplikáciu nových nariadení práv cestujúcich vo vlakovej doprave.

Tento týždeň sme sa v ZSSK potešili z dvoch dobrých správ. Plán obnovy schválený vládou a predložený Európskej komisii počíta s masívnou obnovou železničnej infraštruktúry za viac ako 500 miliónov euro (rekonštrukcia a modernizácia dráhovej infraštruktúry v objeme 431,5 mil. € a dispečerizácia tratí a lepšie plánovanie kapacity železničných tratí v objeme 118,1 mil. €), čo predstavuje veľkú zmenu, ktorá pomôže okrem iného aj v mojich blogoch toľkokrát skloňovanej južnej trase. Podporené budú projekty zvyšujúce bezpečnosť prostredníctvom dispečerizácie tratí, ktoré sú súčasťou európskych TEN-T koridorov, elektrifikácia železničných tratí na vybraných úsekoch, ako aj v neposlednom rade projekty spojené so zvyšovaním rýchlosti na piatom TEN- T koridore (Bratislava – Žilina – Košice).

Zároveň Európsky parlament v posledných dňoch schválil novelizáciu Nariadenia o právach cestujúcich, keď:

  • Nahlasovanie prepravy cestujúcich s obmedzenou pohyblivosťou sa skracuje na min. 24 hodín (predtým bolo 48 h) – to už v praxi aplikujeme aj vo vnútroštátnej preprave
  • Všetky novo vyrobené alebo kompletne modernizované vlakové súpravy budú musieť mať vyhradený priestor pre bicykle, toto ustanovenie sa bude aplikovať až od júna/júla 2027 (štvorročné prechodné obdobie) – v tomto smere  v ZSSK nemáme problém, myslím, že sa v rámci možností snažíme byť „bike-friendly“ už v súčasnosti, a plánujeme v tom pokračovať, všetky nami objednávané nové súpravy (a z predchádzajúcich blogov viete, že ich nie je málo) na cyklistov myslia.
  • Pri meškaní nad 100 minút – v prípade, že dopravca nebude schopný zabezpečiť náhradnú dopravu resp. pokračovanie v ceste – si bude môcť cestujúci zorganizovať pokračovanie svojej cesty iným spôsobom a dopravca bude musieť vzniknuté náklady uhradiť, alternatíve bude cestujúcim potrebné zabezpečiť občerstvenie/ubytovanie, aj v prípade, že meškanie bude spôsobené vyššou mocou
  • Pri meškaní nad 60 minút si  bude môcť cestujúci medzi náhradou plnej ceny lístka, pokračovaním v ceste alebo využitím iného spoja do cieľa za porovnateľných prepravných podmienok (toto v značnej miere už u nás aplikujeme aj vo vnútroštátnej preprave)
  • Upravia sa tiež pravidlá v oblasti predaja lístkov, čo veľmi vítame, pretože to podnieti dopravcov zintenzívniť spoločný ticketing, najmä v medzinárodnom kontexte –výsledkom bude lepšia dostupnosť a zjednodušenie predaja a distribúcie cestovných lístkov

Toto sú veci, ktoré už v pozícii generálneho riaditeľa nezažijem, v piatok totiž do vedenia ZSSK nastúpila čerstvá krv a tieto opatrenia vstúpia do platnosti v roku 2023.

1 777 dní vo funkcii vedúceho šesťtisícového tímu bolo pre mňa „veľkou jazdou“, ktorá so sebou priniesla množstvo zážitkov a výziev. Určite si spomeniete na, do istej miery oprávnený, „flame“ v médiách a na sociálnych sieťach, keď nám v roku 2018 zahoreli niektoré staršie typy lokomotív. Bol to problém, ktorému sme sa postavili čelom. Lebo z času na čas dymia brzdy, či elektrika, aj v Rakúsku i Švajčiarsku. Ale keď vám v priebehu pár mesiacov podobne dymia rovnaké typy rušňov, viete, že náhoda to nebude a musíte sa pozrieť aj do vlastných radov. Preto som si vždy veľmi si vážil podporu nášho akcionára – ministerstva dopravy, či ho riadil minister Brecely, Érsek alebo Doležal. Mali pre potreby našich cestujúcich vždy pochopenie a problémy typu horiace „laminátky“ sme aj vďaka nim dokázali vyriešiť, a tie najhoršie vyradiť. A viete si predstaviť, že v prvých rokoch mojej „služby“ toto nebol jediný systémový problém.

Keď sa ale pozriem dozadu v optimistickejšej nálade, s kolegami nechávame za sebou (najmä predpandemický) kus práce, ktorý sa nedá odškriepiť:

  • najväčšia modernizácia vlakového parku v histórii
  • masívne čerpanie eurofondov na nákup a rekonštrukciu vlakov bez korekcií a chýb
  • vyrovnané hospodárenie v posledných troch rokoch
  • ziskové IC vlaky
  • rast tržieb aj bez zvyšovania cestovného
  • zvyšovanie platov zamestnancom vysoko nad infláciu
  • a v neposlednom rade, bezpečné zvládnutie obrovského nárastu počtu cestujúcich. V dôsledku nehody nezomrel v „štátnom“ vlaku cestujúci už tak veľa rokov, že pomaly ani nikto nevie, kedy to bolo naposledy. Nie, nie je to samozrejmosť, stačí sa pozrieť do susedných krajín. Je to výsledok zodpovednej práce železničiarov u nás i v ŽSR.

Posledný rok bol ale divoký. Pandémia preverila každého z nás, šialene oslabila dôveru ľudí v hromadné cestovanie a pripravila štát o množstvo peňazí, ktoré mohli ísť do ďalšieho skvalitňovania najekologickejšieho typu hromadnej dopravy. Toto novému vedeniu nezávidím: bojovať o každé euro a každý deň rozmýšľať, ako ľudí vrátiť do vlaku. Viem však, že akcionár si našich nástupcov vyberal zodpovedne a veľmi im držím palce. Prosím podporte ich cestou vlakom aspoň na skúšku.

Nedá mi nakoniec nepovedať jedno veľké ĎAKUJEM. To patrí všetkým zamestnancom ZSSK, ŽSR, ministerstva dopravy, a samozrejme cestujúcim za ich dôveru, a niekedy aj  zhovievavosť a trpezlivosť s našimi slabšími stránkami (všetci železničiari o nich vedia a makajú na zlepšeniach). Spoločne sa nám podarilo osobnú vlakovú dopravu posunúť správnym smerom tam, kde by mala byť. Bližšie k tomu, aby bola kostrou slovenskej mobility.

Teraz najčítanejšie

Filip Hlubocký

V rokoch 2016 - 2021 som bol generálny riaditeľ a predseda predstavenstva slovenského národného dopravcu, Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK). Pôsobil som v advokácii, bankovníctve a v nákladnej železničnej doprave. Študoval som na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a Faculty of Law, University of Cambridge.