Denník N

Môže súhlas dieťaťa ospravedlniť milostný vzťah s dospelým? Kniha, ktorá rozvírila francúzske literárne kruhy.

Ona mala štrnásť, on päťdesiat. Takto sa začína takmer každý text o knihe Vanessy Springory, v ktorom opísala svoj vzťah so známym francúzskym spisovateľom Gabrielom Matzneffom.

Bohatý otec a elegantná matka, rozvod, ktorý v malej Vanesse zanechal prázdno, záujem o knihy a silnú potrebu niekoho, matka, ktorá po rozvode a zavretom nakladateľstve musí obracať každý frank, ale zároveň sa pozná s ľuďmi z literárnych kruhov, to všetko robilo z Vanessy Springory ideálnu korisť. Pre neho. A potom ju raz matka vzala na večeru, na ktorú boli pozvané aj niektoré osobnosti vtedajšieho literárneho sveta. Aj on. Mala trinásť.

Očaril ju, samozrejme. Vážený spisovateľ, ktorý svojich poslucháčov okúzľuje trefnými odpoveďami. Je neprehliadnuteľný. Vidí ju, vníma ju. Sleduje každý jej pohyb. Ona si jeho úsmev, úsmev dravej šelmy, pletie s otcovským úsmevom. Začnú si písať. Slepo ho uctieva. Keď má štrnásť, stanú sa milencami. Je uchvátená, zo dňa na deň sa stala bohyňou. Nemá ako vedieť, čo je na ich vzťahu zlé. Nemá ho s kým porovnávať. Iného muža nepoznala. Keď jej matka chrstne do tváre „ty nevieš, že je to pedofil?“, obviní ju, že ju chce pripraviť o jej prvú a jedinú lásku.

Sexuálny predátor v prajnom svete

Jeho lásku považuje za úprimnú, je tak zamilovaná, že nemá ani tieň podozrenia. Obvineniam, ktoré sa jej dostanú do uší, neverí. Že je to sexuálny predátor so záľubou v mladučkých telách. S ním vstupuje do sveta dospelého sexu, má pocit, že je vyvolená. Vodí ju do galérií, do divadla; v súkromí jej rozpráva, aký je skúsený, ako naňho jeho mladučké milenky s láskou spomínajú, pretože ich pripravil o panenstvo tak, aby z toho mali pôžitok, ale teraz už preňho samozrejme neexistuje žiadna iná než ona. Hovorí jej, že ich láska je zakázaná a nesmie o nej hovoriť. Ona nechápe: prečo? Veď ho miluje.

Mala smolu, že sa to vtedy dialo vo veľmi prajnom prostredí – v bohémskom umeleckom svete osemdesiatych rokov, kde to všetci považovali za normálne – alebo to aspoň ticho tolerovali. Koncom sedemdesiatych rokov sa mnoho intelektuálov stavalo na obranu dospelých, ktorí boli obvinení kvôli vzťahom s dospievajúcimi. V roku 1977 vyšiel otvorený list za legalizáciu takéhoto pohlavného styku, ktorý podpísali mnohí z nich: Roland Barthes, Simone de Beauvoir, Jean-Paul Sartre, Louis Aragon.

A samozrejme aj Gabriel Matzneff. Pre nich všetkých to bol boj proti represii, proti spútaniu túžby, boj za oslobodenie mravov, boj v dobe sexuálnej revolúcie. O desať rokov neskôr, v dobe, keď má Vanessa Springora štrnásť a začína sexuálny vzťah s mužom, ktorý je od nej o 36 rokov starší, je francúzske intelektuálne prostredie ešte stále v „zajetí této vize světa“. Ako sama píše, v ich bohémskom, umeleckom a intelektuálnom okolí sa isté odchýlky od noriem berú s istou rezervou, dokonca s obdivom.

Na vine nie je obeť

Všetkým ju predstavuje s neskrývanou hrdosťou, dospievajúce dievčatá predsa patria k jeho životu už tak samozrejme, že tým nikoho ani najmenej nešokuje. Lenže potom príde iná, mladšia. Ona si prečíta niektoré z jeho kníh, ktoré jej čítať zakazoval. Knihy, v ktorých do najmenších podrobností opisuje svoje búrlivé milostné vzťahy s mladučkými dievčatami a „prdelky jedenáctiletých chlapců“.

Ich príbeh, ktorý dovtedy vnímala ako niečo jedinečné a ušľachtilé, začne prekrývať niečo odporné, lepkavé. Je jej z toho všetkého zle. Matzneff nakoniec napísal aj o nich dvoch. To bol totiž on: vyznával pohlavný styk výhradne s mladučkými pannami alebo sotva dospelými chlapcami, aby o nich mohol písať vo svojich knihách. Dlho sa pýtala, čo bolo na jej náklonnosti k nemu zlé, kým pochopila, že sa nepýta správne. Mala sa pýtať, čo bolo na jeho náklonnosti k nej zlé. A dlhé roky jej trvalo, kým sa dokázala vymaniť z jeho vplyvu. Gabriel Matzneff bol mimoriadne zručný manipulátor.

Mnoho let se točím dokolečka v kleci, zdá se mi o vraždě a pomstě. Až do chvíle, kdy se mi zjeví samozřejmé řešení – chytím lovce do jeho vlastní pasti, uvězním ho do knihy.

A tak napísala. Ako sa snažila pochopiť, prečo jej matka nakoniec s tým vzťahom súhlasila, hoci o jeho povesti pedofila vedela, prečo tak dlho nedokázala sama seba označiť za obeť, ako veľmi dlho a bolestne sa od neho snažila odpútať, o vyčerpávajúcom hneve, o tom, aké dlhé roky sa snažila vymaniť z jeho vplyvu, aké dlhé roky jej trvalo, kým si dokázala užiť s mužom bez pomoci alkoholu či psychofarmák. Ako dlho jej trvalo, kým si uvedomila, že začala príliš rýchlo, príliš skoro, a so zlým človekom.

Svet francúzskych literárnych cien ovládajú snobskí bieli muži

O tom, ako to, že príslušníkom intelektuálnej elity – všetkým tým spisovateľom, režisérom, maliarom, fotografom, umelcom – sa to (až donedávna) tolerovalo. Ak by niekto iný písal napríklad na sociálne siete to, čím sa Gabriel Matzneff nielen vo svojich knihách bez obalu chválil: sexom s filipínskymi chlapcami či svojimi mladučkými milenkami, okamžite by mal problémy so zákonom, ale v jeho prípade sa nič nedialo.

Celé desaťročia úplne otvorene obhajoval vzťahy s maloletými a až jej kniha, ktorá vyšla vo Francúzsku v januári 2020, poriadne rozvírila francúzske literárne a intelektuálne kruhy. Na obálke českého vydania je otázka: „Může svolení dítěte ospravedlnit milostný vztah s dospělým?“ Odpoveď v knihe nájdete, a veľmi jasnú. Nie.

Když se zaměřil na osamělé, zranitelné dívky se zaneprázdněnými nebo lhostejnými rodiči, činil tak s jasným vědomím, že žádná z nich nikdy v budoucnu neohrozí jeho pověst. A neodmítne mu dát své svolení.

Matzneff získal v roku 2013 Renaudotovu cenu, druhú najprestížnejšiu literárnu cenu vo Francúzsku. Celé pozadie uzavretého snobského prostredia týchto cien, ktorému vládnu prevažne starší bieli muži, vynikajúco opísal článok v New York Times. Matzneffovi totiž cenu udelili tí, ktorí dobre vedeli o jeho pedofilných vzťahoch.

Ako sa píše v článku, Matzneffov priateľ a zároveň jeden z členov poroty povedal, že si mysleli, že cena by ho mohla potešiť a vzpružiť. Francúzsky systém literárnych cien je totiž špecifický tým, že porotcovia majú svoju funkciu zväčša doživotne (s výnimkou Goncourtovej ceny, kde je stanovený povinný odchod z poroty vo veku 80 rokov) a sami si vyberajú nových členov – čo znamená konflikty záujmov, presadzovanie kamarátov, oceňovanie partnerov a úzky uzavretý kruh, do ktorého sa len tak niekto nedostane.

Veľa sa na tom svete nezmenilo ani potom, ako kniha Vanessy Springory vyšla, ale aspoň jeden následok to malo: Gabriel Matzneff čelí stíhaniu za sex s maloletými. O ktorom celé prostredie literárnych kruhov vedelo dlhé roky.

– – –

Vanessa Springora: Svolení (Host Brno 2021, preklad Tomáš Havel)

Teraz najčítanejšie