Elektrina a plyn pre Cigánov zadarmo

Staršia pani nastúpila  na Trnavskom mýte. Sadla si hneď na prvé sedadlo preplnenej 63ky a začala aktívne diskutovať so spolucestujúcimi. Mala namierené len o kúsok ďalej.

– „Viete, práve som čítala oznam na stene s takými veľkými písmenami, že Cigánom plyn a elektrinu zadarmo“- sťažovala sa vedľa stojacej pani.

– „No, povedzte je to spravodlivé? Ja som musela platiť 9 euro, lebo som sa oneskorila s platbou“ – jej hlas znel smutno a úprimne.

Moja spontánna reakcia bola úsmev na tvári, ktorý ma veľmi skoro prešiel. Úprimné slová starenky mi znejú v ušiach a moje myšlienky putujú späť k danej situácii. Nemám rada slepú nenávisť a zároveň je mi proti vôli byť ticho a chodiť po špičkách len preto, aby to bolo spoločensky korektné. Slová starenky sú akoby z iného sveta. Nesúdia, len konštatujú. Nevnímajú dvojzmyseľnosť, len reagujú na text. Inak ako sme zvyknutí. Lepšie povedané inak ako som zvyknutá ja.