Spoluprácou k spolupatričnosti. 

Partnerom tohto podujatia Slovak Global Network bola komunita zahraničných Slovákov – Slovak Professionals in New York. Táto komunita je už dlhodobo aktívna, organizujú sa prostredníctvom sociálnej siete, kde majú viac ako tisíc členov. Pomáhajú si navzájom, stretávajú sa, vytvárajú príležitosti pre zviditeľnenie Slovákov v New Yorku. Komunitu reprezentovala Kristína Sojáková, ktorá pracuje v IBM a vedie IT Operations.

Z Ministerstva zahraničných vecí SR sa k nám ako hosťka pridala Katarína Králiková, ktorá vedie Komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Sama dlhé roky pôsobila v zahraničí – v Bruseli, v Juhoafrickej republike aj v New Yorku. Spoluprácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí vníma ako dôležitý aspekt, na ktorý by sme nemali zabúdať. Akcentovala potrebu vytvárania spoločných projektov a budovania vzájomnej dôvery. Spomenula aj viaceré iniciatívy Ministerstva ako aktivovať a prepojiť komunity Slovákov v zahraničí so Slovenskom, aj možné spolupráce so Slovak Global Network, ktorým by sme sa samozrejme potešili. Obe vnímali veľmi pozitívne, že vytvárame príležitosti prierezovo prepájať aktívnych ľudí ako v regiónoch, tak v zahraničí.

Hostí do diskusie sme už tradične skladali cez maticu rôznorodých expertíz. Za biznis prijal naše pozvanie čerstvý nositeľ ceny podnikateľ roka od EY Michal Meško, za kreatívny priemysel prijala pozvanie členka správnej rady Simona Bubánová, ktorej sa aj napriek časovým a technickým problémom predsa len podarilo povedať svoj názor. Za šport sme vďačne privítali Martinu Moravcovú, ktorá tiež aktuálne žije v zahraničí. Za vzdelávací proces, umenie a aj regionálny pohľad sme mali Noemi Ráczovú a odborný pohľad nám priniesol profesionálny coach z psychologickým zázemím Michal Pažitka.

Na hostí sme mali tradične pripravené tri otázky. V prvej sme sa zamerali na zladenie porozumenia, čo to vlastne je spolupráca a spolupatričnosť, čo sú kľúčové parametre úspechu pri spolupráci a tvorbe pocitu spolupatričnosti za konkrétnu doménu. Kristína akcentovala dôležitosť pocitu byť vítaný v mieste, kde vnímam, že patrím. Spomenula aj to, že spolupráca nie je automatická, že k nej je potrebné z každej strany kontribuovať. Martina s úsmevom nadviazala, “V športe je spolupráca základ”. Pocit spolupatričnosti sa tvorí automaticky – sem patrím, spoločne sa snažíme niečo dokázať, chceme byť spoločne lepší, spoločne zažívame emócie pri víťazstvách aj pádoch. Michal Meško začal lingvistikou – spolupráca aj spolupatričnosť obsahujú slovo spolu, ktoré nevyhnutne implikuje spoločenstvo jednotlivcov. Hovoril o spoluzodpovednosti, ako každý z nás vieme vystúpiť z vlastných rámcov a byť niečo viac ako len ja sám. Zdôraznil aj potrebu ľudskosti a integrity – napríklad štát nie je nejaká samo existujúca entita, ktorá na nás chŕli príkazy, ale sú to jednotlivci, s ktorými sa vieme prepojiť, vieme si porozumieť. Noemi zdieľala skúsenosť z Vysokej školy výtvarných umení, kde v rôznych ateliéroch spolupracovali študenti rôznych ročníkov a ako z takto prirodzene rôznorodého prostredia vznikali nečakané synergie, myšlienky a ako súčasný systém vzdelávania, ktorý delí deti podľa veku do tried, usadí ich do tried jeden za druhého a nekladie systematický dôraz na spoluprácu, oslabuje v deťoch schopnosť efektívne spolupracovať. Katka zdôraznila potrebu jasnosti a zrozumiteľných koordinačných procesov. Na to nadviazala Simona. Štruktúrovanosť a jasnosť funkčnej spolupráce je chladným základom emočnej roviny, ktorou je hodnotové prepojenie, či spolupatričnosť. Michal Pažítka uzavrel prvú otázku odborným rámcom. Hovoril o tom, že spolupatričnosť je pre nás bytostne potrebná, bez nej by sme v minulosti neprežili. V známej Maslowovej pyramíde je niekde v strede. Potrebujeme byť súčasťou skupiny, ktorá má nám blízke názorové a hodnotové nastavenie. Tu vieme potom nájsť pocit naplnenia, vyššieho zmyslu a priestor pre ďalší rast. Pocit spolupatričnosti zažívame, keď sme rešpektovaní, žiadaní, keď máme pocit dôvery. Spolupatričnosť nie je len o prijímaní, ale aj o dávaní, o vzájomnej pomoci.

V druhej otázke sme sa pozreli na úspechy, ktoré zaznamenali naši hostia. Noemi rozprávala o inovatívnom vzdelávacom odbore, ktorý spoluzakladala – Digitálna maľba – koncept art. Čo považovala za kľúčové pri tvorbe bola prirodzená postupnosť na seba nadväzujúcich krokov – najprv sa začala učiť používať digitálne nástroje ona, inšpirovala svojich žiakov, z trhu sa začali ozývať absolventi, ukazovali možnosti uplatnenia a pomohli vytvoriť odborné kurikulum. Dnes má vzdelávací program prvých absolventov. Michal Meško spomenul iniciatívu Za slušné Slovensko, ktorá spôsobila takmer tektonické zmeny v spoločnosti. Spomenul aj projekt, ktorý realizoval Martinus počas pandémie, kde ich zákazníci mohli zvýšiť platbu za tovar, ktorý si kupovali o 7% a Martinus túto sumu dorovnal o ďalších 7%. Vyzbieraná suma išla následne vybranému kníhkupectvu, ktoré počas pandémie výrazne strádalo. Takto sa im podarilo vyzbierať viac ako 70.000 euro. Martina spomenula dávnejšiu situáciu v súvislosti s plávaním, keď absentovalo systematické vedenie k tomuto športu a ako vtedy vytvorila letné športové kempy pre deti. Kristína hovorila o aktivitách komunity Slovákov v New Yorku, ktorá pomáha mladým študentom, aj projekt zviditeľňovania Slovákov v USA v časopise Forbes. Simona pripomenula projekt Good Idea Slovakia, ktorý bol nevídaným úkazom v tom, ako sa mu podarilo prepojiť a dostať pod jednu strechu ľudí širokospektrálnych názorov. Všetci odchádzali pozitívne zasiahnutí atmosférou dohody. Michal na uzavretie druhej otázky nás znovu vrátil do seba vetou “nenechajte sa oklamať vlastnou hlavou, často vás kŕmi nezmyslami.” Zdôrazňoval odvahu, v kombinácii s pokorou a zvedavosťou, ktoré sú kombináciou, vďaka ktorej je možné takmer všetko.

Poslednou otázkou sme sa zastavili pri budovaní zdravej hrdosti. Je možné byť hrdý Slovák bez negatívnej konotácie, že som prehnaný nacionalista? Je možné byť hrdý na to čo robím, bez toho aby som vyzeral ako egocentrik? Ako budovať zdravú hrdosť na to kto som, odkiaľ som a čo robím? Noemi to robí neustálym posúvaním vlastných možností, sebapoznaním, prekonávaním samej seba a je tak príkladom pre mladých ľudí, ktorých učí. Michal Meško hovoril o zdravom strede, keď až sprofanovaný “americký” pozitivizmus a zdanlivo prehnané sebavedomie je priveľa, ale zároveň naše nekonečná poddajnosť až seba-bičovanie je zase na opačnej strane spektra. Martina si spomenula na svoje prvé momenty v USA, kde mala pocit, že všetci sú lepší, až pokým nezačala lámať všetky rekordy. Veľakrát je v nás viac, ako sa nám zdá. Kristína by nás vyzvala, aby sme si dopriali viac radosti z malých životných úspechov, z drobností, aby sme sa navzájom viac pochválili. Michal Pažitka nám dal zopár konkrétnych nástrojov, ktoré môžu pomôcť budovať zdravú hrdosť – veľakrát si totiž ani nie sme vedomí toho, na čo môžeme byť hrdí, lebo sme neboli takémuto podnetu vystavení. Spoznajme svoje kvality, hľadajme v sebe na čo sme hrdí, pýtajme sa najbližších, na čo sú hrdí, tvorme bezpečné prostredie, kde sa môže hovoriť o úspechoch aj zlyhaniach.

Po tejto diskusii ma naplnil pocit spokojnosti a vďaky, že sa nám ju, aj napriek problémom s online pripojením, podarilo zrealizovať. Že sme sa aspoň na chvíľu prepojili s komunitou žijúcou na opačnej strane Atlantiku.  V zahraničí mám rodinu, aj priateľov. Spravme ten extra krok a povedzme im, že sú vítaní v našom slovenskom časopriestore napriek tomu, že domovom volajú iné krajiny. Napíšte kamarátovi, pozvite ich do spolupráce na projekte, ktorý rozbiehate, pripomeňte im spoločné spomienky. To, že odišli, neznamená, že im už nezáleží na tom, čo sa u nás deje. 

Signing out.