Denník N

Očkovanie tínedžerov – pragmatizmus alebo skrivodlivosť?

V posledných dňoch Slovenskom rezonovala otázka očkovania šestnásť- a sedemnásťročných, ktorá sa do širšieho povedomia dostala vďaka otvoreniu čakárne na očkovanie proti koronavírusu pre všetky ostávajúce vekové skupiny nad 15 rokov. Ľudia od 16 do 39 rokov sa tak zrazu mohli prihlásiť do čakárne, čo mnohí obratom ruky aj spravili. Tu sa však príbeh začal komplikovať.

Šestnásť- a sedemnásťročným tínedžerom totiž krátko po prihlásení do čakárne prišla aj druhá esemeska oznamujúca pridelenie termínu očkovania. Ako je možné, že ju dostali skôr než tridsiatnici? A ako to, že ju vôbec dostali, ak stále nemáme zaočkované množstvo seniorov?

Na Slovensku aktuálne očkujeme tromi rôznymi vakcínami (Sputnikom preočkované morčatá a myši pre účely tejto úvahy nerátajme). Ide o vakcíny Pfizer-BioNTech, Moderna a AstraZeneca. Z týchto vakcínami Pfizer-BioNTech a Moderna sa na Slovensku aktuálne očkuje obyvateľstvo nad 60 rokov, AstraZeneca sa používa pre ľudí, ktorí ešte 60 rokov neoslávili. S jedinou výnimkou, a síce spomínaným úzkym pásmom 16- a 17-ročných. Vakcína Pfizer-BioNTech je totiž jedinou, pre ktorú boli vykonané klinické skúšky na ľuďoch v tomto vekovom rozmedzí, je teda jediná, pri ktorej je dokázané, že očkovanie tínedžerov spadajúcich do tohto vekového rozmedzia je bezpečné a účinné. Práve preto bola všetkým tínedžerom mladším ako 18 rokov ponúknutá práve vakcína Pfizer-BioNTech. Zatiaľ jasné, nie?

Lenže ako to už v dobe rýchleho prenosu informácií, v ktorej žijeme, chodí, pomerne rýchlo sa roznieslo, že tínedžeri dostávajú termíny na očkovanie. To by samo osebe nebol problém, keby sa tak nedialo „na úkor starších vekových kategórií“. Prečo v úvodzovkách? Ono to totiž nie je celkom pravda. Ako som spomínal vyššie, očkujeme na Slovensku tromi rôznymi vakcínami, preto máme vlastne dočinenia s tromi čakárňami. Úplne samostatnou je čakáreň na vakcínu AstraZeneca, kam spadá populácia medzi 18. a 59. rokom života. Potom tu máme čakáreň na Modernu, kde figurujú šesťdesiatnici a starší, a nakoniec čakáreň na Pfizer-BioNTech, kde spadajú okrem seniorov aj spomínaní tínedžeri. Môžem sa len domnievať, že seniori sú medzi Pfizer-BioNTech a Modernu rozdelení viac-menej rovnomerne podľa určitého kľúča, ktorý sa zrejme odvíja od počtu aktuálne dostupných vakcín a miesta očkovania, ktoré si ten-ktorý záujemca vyberie (opakujem, ide však len o môj dohad). Čo sa teda stane, keď sa niekto prihlási do čakárne?

Ak ide o seniora, dostane termín takmer okamžite, nakoľko čakárne na Pfizer-BioNTech a Modernu sú oveľa bližšie k prázdnemu ako preplnenému stavu. Ak ide o človeka medzi 18. a 59. rokom života, dostane sa do čakárne na AstraZenecu, kde si už na vakcínu počká o trochu dlhšie, keďže sa tieto vekové skupiny očkujú výrazne kratšie a po vakcíne je väčší dopyt. A ak ide 16- či 17-ročného tínedžera, je zaradený do čakárne na Pfizer-BioNTech, ktorá je, ako som už spomínal, takmer prázdna. A to je celé kúzlo; keďže je čakáreň prázdna, tínedžer dostane termín takmer okamžite.

Pri povrchnom pohľade na problematiku tak pozorovateľ vidí len to, že „nejaký zdravý tínedžer predbehne v rade chorľavého seniora“, a z tohto uhla pohľadu sa to naozaj javí ako skrivodlivosť a podvod na senioroch. Lenže ak by boli v čakárni na Pfizer-BioNTech prihlásení seniori, som presvedčený, že by ich systém uprednostnil pred tínedžermi. Problém teda nie je v systéme ako takom, problém je v nedostatočnom dopyte po očkovaní, čo koniec-koncov na svojej poslednej tlačovke potvrdil aj exriaditeľ NCZI Suja.

Vláda tak stála na rázcestí. Podľahnúť tlaku tej časti verejnosti, ktorá uvidela červené súkno, alebo problém riešiť racionálne? Môžeme raz hádať, čo si vláda zvolila – alebo ani nemusíme. Populisticky termíny očkovania tínedžerov zrušila a tvári sa, že je všetko v poriadku. Lenže nie je. Zrušením termínov očkovania tínedžerov sme totiž nedosiahli zaočkovanie rovnakého počtu seniorov, ale to, že vakcíny (niektoré) ostali ležať ladom – len preto, aby sa nepovedalo, že tínedžeri predbiehajú seniorov.

Vláda si teda opäť raz podrazila nohy, čo nás už však až tak neprekvapuje. Prekvapuje skôr to, že si vedúci predstavitelia štátu neuvedomili (alebo uvedomili, čo by bol ten horší prípad), že týmto krokom len a len spomalia proces očkovania. Vlastný gól číslo iks.

Ako však problém vyriešiť? Ako dosiahnuť, aby sme očkovali čo najviac a zároveň tých, pre ktorých by bol koronavírus väčším rizikom? Veľmi jednoducho. Príklady z množstva európskych krajín ukazujú, že je možné vakcínami Pfizer-BioNTech a Moderna očkovať aj mladšiu populáciu, z čoho vyplýva riešenie – posunúť vekovú hranicu na 50 či 55 rokov, čím by sa docielilo odľahčenie čakárne na AstraZenecu a zvýšenie dopytu po zvyšných dvoch vakcínach. Raz to aj tak bude nutné spraviť, veď v máji má na naše územie prísť až približne milión dávok vakcíny Pfizer-BioNTech, o Moderne ani nehovoriac. Druhým nevyhnutným krokom je ozajstné rozbehnutie očkovacej kampane, ktorá je stále nepochopiteľne v plienkach a národ si musí vystačiť povestným „vovedením do omylu“. Určite však lepšie neskoro ako nikdy.

A nám ostatným ostáva len dúfať, že sa vláda konečne spamätá a utrasie si rebríček priorít. Hoci, súdiac podľa príspevkov na Facebooku ministra financií (#Mačiak a podobné perly), aj od toho máme ďaleko a každým dňom sa vzďaľujeme. Držme si klobúky, jazda pokračuje!

Teraz najčítanejšie