Príbeh Korytnačky na žilinskom Bôriku, alebo, pán poslanec Cibulka, prosím, sebaprezentácie na jej úkor už stačilo.

Ikonická stavba, známa nielen Žilinčanom, významom ďaleko presahujúca región. Štyridsaťštyri drevených väzníkov tvorí jedinečnú kontúru majestátneho objektu. Niekdajší športový, kultúrny a spoločenský príbeh však nahradili roky nedôstojného handrkovania sa, ako kdesi na tureckom bazáre. Neraz slúži na politickú sebaprezentáciu, bez možnosti brániť sa. A to si táto kráska za celé desaťročia služieb určite nezaslúži! Aj taký je osud Športovej haly na Bôriku, ktorú Žilinci, Žilinčania i cezpoľní poznajú ako „Korytnačku“.

Príbeh haly, ktorý nastúpila na začiatku dnešného stavu, má dlhú genézu. Ak sa s ňou chcete podrobne zoznámiť, vrátane atmosféry doby, v ktorej sa rodili jednotlivé rozhodnutia, prečítajte si nasledujúce odstavce. Ak ale nemáte chuť na dlhý text, stačí si prečítať záver, ktorý je krátkym zhrnutím všetkého podstatného. Predovšetkým toho, že dnes má mestský poslanec Peter Cibulka silné účelové podozrenia o tom, čo ho ešte nedávno vôbec nevyrušovalo. Rýchlo zabudol na svoj niekdajší postoj k danej problematike, ktorý mal v roku 2016 diametrálne odlišný ako ten dnešný, mimochodom, intenzívne prezentovaný na sociálnych sieťach.

Rok 2005 (september): CVČ Žirafa prichádza na Bôrik

Po kráske na Bôriku som začal vážnejšie pokukovať v 2005. Na jeseň toho roku sme si prvýkrát prenajali termíny na hracej ploche, keďže sme tam s Centrom voľného času Žirafa rozbiehali športové aktivity. Konkrétne mestskú florbalovú Žirafa ligu, ktorá bola predzvesťou ďalších našich súťaží. Po pár týždňoch náš vzájomný vzťah s Korytnačkou naberal na intenzite. Ona mala dvadsať, ja dvadsaťsedem, veľmi rýchlo sme si padli do oka. Netrvalo dlho a v Žirafe sme si vytvorili „drzo“ vlastnú predstavu o tom, ako by to v hale mohlo fungovať. Prevádzkovo flexibilnejšie, priestorovo efektívnejšie, s intenzívnejším využitím skutočného potenciálu. A keďže mladosť sprevádza pochabosť, nič nebolo problémom. Jednoducho, svet gombička! Žiadny nápad nebol taký, aby sa ho nepokúsili uskutočniť, a tak sa prirodzene zrodila myšlienka, zobrať si Korytnačku do správy. Nestačilo nám „koketovanie“, chceli sme byť „svoji“ akosi viac. A keďže sobášia na radnici, bolo potrebné vybrať sa na tú žilinskú …

Rok 2006 (február): návšteva na radnici

Pred viac ako 15 rokmi (20. 2. 2006), sme od 8.25 h sedeli na radnici, pred dverami primátora Jána Slotu. Po týždňoch dohadovania sa konečne podarilo doladiť termín k vtedajšiemu „pánovi Považia“, bez ktorého sa nič nepohlo, neudialo, nerozhodlo. Po 15 minútach čakania sa konečne otvorili dvere a spolu s nemenovaným poslancom, ktorý stretnutie vybavil, sme vošli dnu. Sekretárka nás posadila za dlhý drevený stôl. Cítili sme tam ako poddaní roľníci, ktorí prišli k „Džingischánovi“ orodovať za rodnú viesku . Po pár minútach vošiel. Hneď si ma premeral a s otcovským pohľadom konštatoval „Ty si akýsi mladý“. Atmosféra sa uvoľnila a všetci sme sa schuti zasmiali. „No čo chlapci, čo potrebujete?,“ pokračoval Ján. Tak som sa ujal slova, tromi vetami som povedal, že som zo Žirafy a rovno som oznámil, že chceme Korytnačku na Bôriku do správy. Bodka. Však načo chodiť okolo horúcej kaše a zbytočne otáľať. J Ján sa zasmial. Mal predstavu o tom, čo je Žirafa, tak sa hneď dovtípil, že tam asi budeme chcieť športovať.

On Korytnačku akosi nikdy nemal v láske. Roky sa jej chcel zbaviť, inzerát bol dokonca v NY Times. Hovoril o nej, že „projekt dobrý, ale na Kubu“. Narážal tak na energetickú náročnosť haly. Nebola to úplne pravda, ale keď niečo neľúbite, dôvody na neľúbenie sa vždy nájdu.

Mesto jej chod ročne dotovalo sumou približne 4,5 milióna slovenských korún (150-tisíc €). Bolo to menej, ako si vyžadovala plaváreň, zimný štadión, alebo divadlo. Predostrel som mu krátky pohľad na to, ako chceme mestský rozpočet čo najviac odbremeniť od tejto „nemilej dotácie“. Čísla na primátora vždy platili. Pozdávalo sa mu to, myšlienku si osvojil. Po chvíľke spomenul, že popoludní je rokovanie mestského zastupiteľstva. Vtedy ma tieto komunálne „akcie“ ešte nezaujímali až tak, ako dnes. Debatu uzavrel tým, že mu máme k povedanému pripraviť podklady, aby mal z čoho poslancom čítať a oni to odhlasujú. Pri odchode objal „opozičného“ poslanca, s ktorým som tam bol a láskavo mu povedal: „veď ja ťa mám rád, aj keď ty si pri väčšine hlasovaní úplne dezorientovaný.“

Vrátil som sa do Žirafy, s kolegami sme zhotovili sprievodný list a pridali pár ďalších stránok našej vízie. Na obálke bola na pauzáku vytlačená silueta haly. O 12.30 h začalo zastupiteľstvo. Bol to bod tesne po úvode. Primátor prečítal kúsok zo sprievodného listu a poslancom povedal, že sa mu to pozdáva, nech to podporia. Tí tak aj urobili a schválili uznesenie, ktoré oprávňovalo Žirafu urobiť ekonomický, personálny a technický audit v objekte. Na základe jeho záverov sa začala pripravovať zmluva o správe Korytnačky, medzi mestom a Žirafou.

„ŠPORTOVÚ HALU ZHĹTNE ŽIRAFA“, konštatoval dobový titulok lokálneho týždenníka pre článok, ktorý spravodajsky pokryl najzaujímavejšie uznesenie spomínaného februárového mestského zastupiteľstva v Žiline https://myzilina.sme.sk/c/2611600/sportovu-halu-zhltne-zirafa.html.

Rok 2006 (apríl) – Korytnačku nakoniec nezhĺtla Žirafa, mestskí poslanci schválili jej „bianko“ predaj

Nasledovali týždne hľadania, kompletovania a študovania dokumentov ekonomickej a technickej povahy, za ústretovosti všetkých zúčastnených https://myzilina.sme.sk/c/2611600/sportovu-halu-zhltne-zirafa.html. Keď bola zmluva o správe tesne pred finalizáciou, krátko pred podpisom, vstúpil do hry stredoeurópsky developer Plaza City Center. Chcel kúpiť celý areál na Bôriku a postaviť tam nákupné centrum. Razom sme pre mesto prestali byť s prenájmom zaujímaví, prednosť dostal Slotom dlhodobo želaný predaj.

Proti tejto iniciatíve sme spustili kampaň „Existuje alternatíva“. Nosnou myšlienkou bol apel na kompetentných, že jediný variant pre budúcnosť nemusí byť nutne predaj objektu, ale jeho zachovanie pre potreby športu, kultúry a spoločenských podujatí, aby nehrozil jeho zánik http://arena.zirafa.sk/buducnost.htm. Odpor časti občianskej verejnosti, ktorá sa nedokázala stotožniť so stratou unikátneho objektu, rozladil developera a pochopiteľne podráždil primátora Slotu. Aj táto kampaň nakoniec primäla developera, aby od zámeru odstúpil. A to iba pár dní pred aprílovým zastupiteľstvom 2006, ktoré malo predaj spečatiť.

Primátora Slotu tento krok investora nahneval a za „odmenu“ pripravil na aprílové zastupiteľstvo 2006 nový návrh uznesenia, ktorý odporoval myšlienke schválenej iba vo februári toho istého roka. Prevod správy na Žirafu už prestal byť aktuálny, prím dostali takmer bianko podmienky pre predaj prvému záujemcovi, ktorý ich splní.

Kým ešte vo februári mestské zastupiteľstvo schválilo zámer, ktorý by správu Korytnačky previedol na Žirafu, o dva mesiace to isté plénum odobrilo úplne iný návrh primátora – prenájom pri neakceptovateľných podmienkach alebo predaj:

Uznesenie č. 31/2006

Mestské zastupiteľstvo v Žiline

1. vyhlasuje

1. výberové konanie na prenájom športovej haly za podmienky, že sa záujemca preukáže zabezpečením vo výške 30 mil. Sk, ktorých zabezpečí do dvoch mesiacov opravy tak, aby budova zodpovedala bezpečnostným predpisom a aby zabezpečil prevádzku budovy z vlastných zdrojov. V opačnom prípade mestské zastupiteľstvo súhlasí s odpredajom športovej haly za cenu 50 mil. Sk a priľahlých pozemkov za cenu 2000,– Sk/m².

V takejto atmosfére doby zrealizovalo mestské zastupiteľstvo prvý a najdôležitejší krok, ktorý predchádzal neskoršiemu predaju. Zo súčasných poslancov podporil predaj haly Patrik Groma, zdržal sa Dušan Maňák a proti bola dvojica Peter Ničík a súčasný primátor Peter Fiabáne. Ten proti predaju, na svoju dobu ostrým spôsobom, vystúpil aj priamo počas zasadnutia mestského parlamentu, ešte ako poslanec https://myzilina.sme.sk/c/2681493/potvrdene-sportovu-halu-chcu-predat.html.

Dnes už platia úplne iné pravidlá pre nakladanie s mestským majetkom. Súčasťou predaja musí byť schválenie nadbytočnosti, musí byť vyhotovený znalecký posudok, presne identifikovaný musí byť aj kupujúci, predmetom schvaľovania by bola aj textácia kúpno-predajnej zmluvy… Pred 15 rokmi „stačilo“ schváliť uznesenie s myšlienkou zámeru.

Rok 2006 (december) – Slota, už po prehratých voľbách, halu nakoniec predal

Dianie okolo športovej haly bol jeden z čriepkov mozaiky únavy z výkonu funkcie primátora Jána Slotu. Na radnici bol už 16 rokov a nechuť verejnosti akceptovať jeho kontroverzné rozhodnutia rástla. Na sklonku roka 2006 sa uskutočnili komunálne voľby, v ktorých Jána Slotu porazil Ivan Harman. Volebná prehra ale nebránila končiacemu primátorovi využiť aprílové rozhodnutie zastupiteľstva a na jeho základoch podpísal v decembri predajnú zmluvu ku Korytnačke. Už po neúspešných voľbách! Kupujúcim bola banskobystrická spoločnosť Antrade s.r.o., právnika Michala Krnáča, ktorému na ňu požičali peniaze spoločnosti G. Trabelssieho.

Taký bol vtedajší štandard a zvyklosť. V súčasnosti by bol proces prechodu mestského majetku do súkromných rúk oveľa zložitejší a postupnejší. Dnes mestské zastupiteľstvo hlasovaním odobrí predaj presne definovanému záujemcovi, za konkrétnych podmienok. Pred 15 rokmi získal Slota v apríli 2006 od zastupiteľstva bianko potvrdenie, aby halu predal spolu s pozemkami, ak sa nájde niekto, kto bude mať 50 miliónov slovenských korún a 2 000,- korún za každý meter štvorcový okolitých pozemkov https://myzilina.sme.sk/c/3085116/sok-slota-predal-sportovu-halu.html.

Rok 2014 (marec) – otvorený list od žilinských športovcov primátorovi a majiteľovi haly

Od momentu predaja sa zrodilo niekoľko aktivít, snáh, iniciatív, ktorých cieľ bol znova získať ikonický objekt do majetku mesta. Na jar roku 2014 poslali známi žilinskí športovci výzvu na záchranu primátorovi Igorovi Chomovi a majiteľovi Georgovi Trabelssiemu. Iniciátorom bol vtedajší poslanec mestského zastupiteľstva Róbert Kašša. Celé znenie listu, ako aj následné reakcie dotknutých strán, si môžete prečítať v dobovom článku https://www.zilinskyvecernik.sk/clanok/odpoved-igora-chomu-sportovcom/1558.

Rok 2014 (jún) – Chomova nenaplnená ambícia získať halu znova do majetku mesta

Veľmi reálne kontúry mala ambícia primátora Igora Chomu. Harmanov nástupca mal počas svojho prvého volebného obdobia (2010 – 2014) vážny záujem na tom, aby bol priestor na Bôriku znova s prívlastkom „mestský“. V rámci zámeru „Memorandum II.“, ktorým sa mali vysporiadať vzťahy mesta so spoločnosťami Georga Trabelssieho, bol aj prevod Športovej haly a pozemkov do majetku mesta. Túto agendu otvoril hneď v prvom roku svojho primátorovania (2011). V roku 2013 (marec) mu zastupiteľstvo schválilo základný rámec na prípravu zmluvnej podoby, o ktorej následne rozhodovalo rovnaké zastupiteľstvo v júni 2014 https://www.zilina.sk/zasadnutia/39-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-v-ziline-2/ (materiál k bodu č. 16).Keďže už ale bolo pred voľbami a primátor Choma postavil svoju predvolebnú kampaň aj na odpore voči Trabelssiemu, tak pred samotným hlasovaním tlmočil poslancom, že on s týmto návrhom nie je stotožnený https://youtu.be/dH5R4jqYOBQ?t=6390. Materiál, ktorý „jeho“ mestský úrad pripravoval takmer tri roky!!! Poslanci vysporiadanie zamietli…

Avšak, aj v tomto neschválenom materiáli mesto bez výhrad akceptovalo právny stav, že pozemok pod halou parcelné číslo KN-C 4988/17, zastavaná plocha o výmere 9 954 m2, patrí k hale a teda spoločnosti G. Trabelssieho. Ani v roku 2014 teda nikto nespochybňoval (a už vôbec nie primátor Igor Choma, ktorý mal s Trabelssiem všetko iné, len rozhodne nie dobrý vzťah), že pozemok nepatrí mestu a nie je v tom žiadny náznak právnej pochybnosti. Keby mal Choma čo i len tieň podozrenia a dôvod pre napadnutie vlastníctva, tak by ho určite využil.

Práve spomínaný pozemok pod halou, parcelné číslo KN-C 4988/17, je dôležitý z pohľadu neskorších postojov Petra Cibulku. V tom období (2010 – 2014) ešte nebol poslanec. Stal sa ním až na konci roka 2014 a svoj postoj k problematike vyjadril hlasovaním v decembri 2016.

Rok 2016 (december) – Kapitulíkov návrh o získaní haly do majetku mesta poslanci schválili, uznesenie ale nepodpísal primátor Choma

Dva a pol roka po nezavŕšenej Chomovej snahe, prišla iniciatíva mestského poslanca Martina Kapitulíka. Na novembrové rokovanie mestského parlamentu pripravil dokument – Nadobudnutie športovej haly do majetku mesta https://www.zilina.sk/zasadnutia/19-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-v-ziline/ (materiál k bodu č. 17). V stručnosti, jeho cieľ bol prevod vlastníctva športovej haly a časti priľahlých pozemkov do majetku mesta, výmenou za podiel z predaja parkovacieho domu Žilinskej parkovacej spoločnosti, v ktorej má mesto majetkový podiel. Rovnako ako Chomov, aj Kapitulíkov materiál nespochybnil vlastníctvo pozemku pod halou parcelné číslo KN-C 4988/17, zastavaná plocha o výmere 9 954 m2, Trabelssiem. Zastupiteľstvo tento dokument schválilo. Podporil ho už aj poslanec Peter Cibulka, ktorý hlasoval ZA. Hlasovanie č. 24 https://www.zilina.sk/zasadnutia/19-zasadnutie-mestskeho-zastupitelstva-v-ziline/.

Okrem neho tak urobilo ďalších 18 poslancov, čiže uznesenie bolo odobrené 3/5 väčšinou (19 z celkového počtu 31). Avšak primátor Choma väčšinovo odhlasované uznesenie nakoniec nepodpísal. Mestské zastupiteľstvo sa mohlo ešte pokúsiť o prelomenie Chomovho veta, potrebných by bolo práve 19 hlasov, ale to sa už nikdy v programe mestského zastupiteľstva neobjavilo. Poslanci sa vtedy akurát zhodli, že uskutočnia obhliadku Korytnačky. Urobili tak koncom novembra 2016. Vtedajší pohľad od súčasného primátora Petra Fiabáne, vtedy ešte poslanca, tesne po návšteve je zachytený v krátkom rozhovore https://www.facebook.com/1491107161212989/videos/1754318028225233.

Rok 2017 (január – máj) petícia „Zachráňme Korytnačku“

Martin Kapitulík bol, v reakcii na primátorom Chomom nepodpísané uznesenie, iniciátorom petície „Zachráňme Korytnačku“. Zrodila sa na začiatku roka 2017 a jej cieľom bolo vyzvať na záchranu haly aj štátne inštitúcie http://www.zachranmekorytnacku.sk. Za 3 mesiace podpísalo petíciu viac ako 5 000 ľudí a koncom mája boli petičné hárky odovzdané v Národnej rade a na Ministerstve školstva.

Roky 2020/21 (október 2020 až dodnes) – mediálna kampaň poslanca Petra Cibulku – opakované trestné oznámenia. Silné a ešte silnejšie podozrenia, oznámenia a odvolania sa

Ku Kapitulíkovej zámene, počas novembrového zastupiteľstva 2016, sa s diskusnou poznámkou prihlásil aj poslanec Peter Cibulka. Citácia časti jeho vystúpenia: „… Jednoducho, my tu máme možnosť zbaviť sa určitého vzťahu majetkoprávneho voči alebo teda nejakého vzťahu s pánom Trabelssiem a z tohto hľadiska si myslím, že by sme to mali spraviť. Za tretie, ak to nekúpime, alebo nevyrokujeme lepšie podmienky, prípadne, ak to pán primátor nepodpíše, tak je jasné, že nás tam čaká nejaký bordel. Rozostavané, spadne to. V centre mesta budeme mať vlastne niečo také, ako bol strašidelný dom na Solinkách 20 rokov, čiže toto bude reálny fakt, ak to nakoniec nevyriešime. Ak to vyriešime, budeme mať veľmi zaujímavý areál, kde bude zrekonštruovaný Bôrický park, kde bude plaváreň, kde bude vlastne táto športová hala. Z tohto hľadiska zase, myslím, prevažujú tie pozitíva nad negatívami. … Každopádne, ja si myslím, že aj väčšina obyvateľov Žiliny chce športovú halu. Jednoducho je to súčasť mesta. Je to jedinečná architektúra a patrí do mesta…“

Z uvedeného je zrejmé, že poslanec Cibulka si uvedomoval potenciál priestoru a aj keď sa mu proces nezdal ideálny, plusy vysoko prevažovali mínusy. Pozemok pod halou parcelné číslo KN-C 4988/17, ktorého vlastníctvo dnes opakovane spochybňuje prostredníctvom trestných oznámení, nespomína a teda ani neuvádza, že by vnímal problém s jeho vlastníckym vzťahom. V čase, keď aj on o ňom rozhodoval v zastupiteľstve, akceptoval právny stav, ktorý sa mu už ale dnes nepozdáva. Len sám vie, prečo svoj názor otočil o 180 stupňov a v súčasnosti má na roky známu situácia úplne opačný pohľad, protichodný voči svojmu vlastnému hlasovaniu.

Od jesene minulého roka totiž opakovane podáva trestné oznámenia, nepozdáva sa mu práve spomínaný pozemok, ktorý mal byť podľa jeho názoru neprávom prevedený z majetku mesta. O svojich podaniach adresovaných orgánom činným v trestnom konaní, košato informuje na sociálnych sieťach prostredníctvom sponzorovaných príspevkov. Neraz tak robí ešte skôr, ako bolo oznámenie podané. Napríklad 14. októbra 2020 referoval: „PREČO PODÁVAM TRESTNÉ OZNÁMENIE (NIELEN) V SLOTOVEJ KAUZE ŠPORTOVEJ HALY NA BÔRIKU. …“. Skutočné podanie priznal až o takmer mesiac neskôr, 10. novembra 2020: „PODAL SOM TRESTNÉ OZNÁMENIE V KAUZE ŠPORTOVEJ HALY NA BÔRIKU – KDE SA STRATILO TAKMER 20 MILIÓNOV SK ZA POZEMOK POD HALOU?“

Svoje podania, alebo odvolania, postupne adresoval Kriminálnej polícii Žilina, Okresnej prokuratúre Žilina a naposledy Špeciálnej prokuratúre. Zároveň gradujú aj Cibulkove hodnotenia danej situácie. Najskôr to boli trestné oznámenia s podozreniami, následne to už boli podozrenia na závažný podvod, neskôr silné podozrenia zo spáchania trestného činu, alebo priamo robí závery o tom, ako mestu vznikla závažná škoda. Všetko z pozície, ktorá vytvára dojem akoby všetci nekonali tak ako by mali, všetci sú nedôslední, nespravodliví, iba poslanec Cibulka je ten, ktorý sa „doplazí aj do Haagu“ (jedno z jeho vyjadrení). Lebo v jeho predstavách sa spáchal podvod a pozemok mal byť stále mestský. Ten istý pozemok, pri ktorom v roku 2016 poslanec Cibulka bez námietok akceptoval, že patrí súkromnej spoločnosti a bude súčasťou riadnej zámeny.

Prehľad statusov poslanca Cibulku:

14.10. 2020 – PREČO PODÁVAM TRESTNÉ OZNÁMENIE (NIELEN) V SLOTOVEJ KAUZE ŠPORTOVEJ HALY NA BÔRIKU. A PREČO SOM PRESVEDČENÝ, ŽE PREDAJ HALY BOL NEPLATNÝ. https://www.facebook.com/cibulka.p/posts/3330654336983694

10.11. 2020 – PODAL SOM TRESTNÉ OZNÁMENIE V KAUZE ŠPORTOVEJ HALY NA BÔRIKU – KDE SA STRATILO TAKMER 20 MILIÓNOV SK ZA POZEMOK POD HALOU? https://www.facebook.com/cibulka.p/posts/3403719813010479

27.1. 2021 – SKUTOK SA NESTAL? ODVOLÁVAM SA PROTI ODMIETNUTIU TRESTNÉHO OZNÁMENIA OHĽADOM PODOZRENIA NA ZÁVAŽNÝ PODVOD S POZEMKOM POD ŠPORTOVOU HALOU NA BÔRIKU! https://www.facebook.com/cibulka.p/posts/3604789989570126

31.3.2021 – PODÁVAM PODNET NA ŠPECIÁLNU PROKURATÚRU OHĽADOM SILNÉHO PODOZRENIA ZO SPÁCHANIA TRESTNÉHO ČINU PRI PREDAJI LUKRATÍVNEHO POZEMKU POD ŠPORTOVOU HALOU NA BÔRIKU V ŽILINE BÝVALÝM PRIMÁTOROM JÁNOM SLOTOM. https://www.facebook.com/cibulka.p/posts/3776814452367678

Rok 2020 (november) – primátor Fiabáne vyzval poslanca Cibulku na zverejnenie dôvodov zamietnutia trestného oznámenia

Vystupovanie Petra Cibulku k téme Korytnačky sa prirodzene neobmedzilo iba na sociálne siete, ale malo presah aj na rokovania mestského zastupiteľstva. To je neraz priestorom priamych názorových konfrontácií medzi primátorom Petrom Fiabáne a poslancom Petrom Cibulkom. K jednému zo stretov, ktorého súčasťou bol aj predmetný pozemok pod halou parcelné číslo KN-C 4988/17, došlo počas novembrového zasadnutia mestského parlamentu https://youtu.be/ULBlxO3jVkU?t=19288.

Primátor v ňom navrhol poslancovi, aby zverejnil celé výsledky vyšetrovania Kriminálnej polície, pričom sám prečítal jednu časť z odpovede vyšetrovateľky poslancovi Cibulkovi: „Oznamovateľ napriek tomu, že je v súčasnosti poslancom mestského zastupiteľstva v Žiline, teda by sa dalo predpokladať, že si danú problematiku mohol naštudovať dôslednejšie, uvádza skutočnosti bez spojenia do súvislostí, s vynechaním zásadných otázok, ktoré vysvetľujú okolnosti udalostí“. Zároveň  vyšetrovateľ v záver uvádza: „tiež je nutné zdôrazniť, že trestné právo nie je prostriedkom pre získavanie dôkazov a pre odborné analýzy z radov orgánov činných v trestnom konaní pre oznamovateľov“.

Primátor následne pokračoval svojim pohľadom na celú situáciu ohľadom vysporiadania vzťahov so spoločnosťami G. Trabelssieho: „Ale pre oznamovateľov takéhoto typu je to bezplatný, beztrestný a ľahký spôsob, ako škandalizovať. … Osobne si myslím, že vytĺkanie politického kapitálu, a to dnes povedal už aj pán poslanec Juriš, z témy G.T., ani jedného z vás, z nás, do histórie nášho mesta nezapíše. Akékoľvek individuálne výkopy, ktoré niektorí z vás realizujú v tejto téme, či kauze, všetky vrhajú zlé svetlo na náš všetkých, na mesto ako inštitúciu“.

Poslanec Cibulka označil v následnej reakcii primátorove vystúpenie za „ďalší emocionálny prejav“ a polemizoval smerom k vedeniu mesta s myšlienkou: „vy ste si nezisťovali, že ten pozemok pod halou bol nejakým spôsobom predaný pod halou za 0 Sk“. Pričom mál na mysli ten istý pozemok parcelné číslo KN-C 4988/17, o ktorom v roku 2016 hlasoval, aby sa vrátil do mesta v rámci výmeny.

Minulosť haly už nezmeníme, budúcnosť by sme snáď mohli. Stačí iba viac chcieť a menej nechcieť

Môj citový vzťah k menovanej je verejne známy. Preto asi vnímam osobnejšie, ak ktokoľvek zneužíva Športovú halu na Bôriku pre účely svojho zviditeľnenia sa, pričom jej svetlejšej budúcnosti nijako nepomôže. Tak na mňa pôsobí aj niekoľkomesačná neprehliadnuteľná mediálna kampaň mestského poslanca Petra Cibulku (nezaradený). Už dlhé týždne prezentuje a sponzoruje „svoje“ príspevky na facebooku, ktoré neraz predbiehajú to, čo ešte iba bude z jeho strany zrealizované, ale verejnosti je to už podsúvané. Peter Cibulka sa podujal na sériu trestných oznámení, keďže je presvedčený o nezákonnosti predaja pozemku, na ktorom stojí samotná športová hala. A paradoxne, trestnoprávnu rovinu vníma pri momente, ktorý už ale v roku 2016 akceptoval svojím hlasovaním. S vlastníckym stavom, ktorý považuje za protiprávny a opakovane ho rozporuje podávaním trestných oznámení a odvolávaním sa na ich zamietavé výsledky, sa v roku 2016 stotožnil pri hlasovaní mestského zastupiteľstva. To čo „dnes“ považuje za silné podozrenie zo spáchania trestného činu, s tým ešte „včera“ súhlasil ako poslanec.

Neberiem mu jeho aktivitu, ani jeho právny názor, ktorý je ale v úplnom rozpore s jeho názorom počas hlasovania v novembri 2016. Ale je veľmi jednoduché nazerať optikou rokov 2020 – 2021 na dianie pred pätnástimi rokmi. Obzvlášť, ak mal poslanec Cibulka v roku 2016 diametrálne odlišný názor, ako dnes.

Akurát mi asi príde ľúto, zneužívať unikátnu halu na sebaprezentáciu, bez záujmu o skutočné riešenie. Hala má dosť svojich starostí, nesie si nánosy rozhodnutí z minulosti a konečne by si zaslúžila zmysluplnú budúcnosť. Handrkovania, vyhrážania, mediálnych vystúpení, ultimát, zažila za ostatné roky viac, ako dosť. Jej minulosť už nezmeníme, budúcnosť by sme snáď konečne mohli.

Aj keď doterajšie dianie okolo haly vzbudzuje skôr pesimizmus, snáď má kráska na Bôriku tie lepšie časy iba pred sebou. Účelové trestné oznámenia asi nebudú tou správnou cestou. Roky sporov ukázali, že sú slepou uličkou, nič neriešiacou pre nikoho z aktérov.

Treba konečne nájsť vôľu na konštruktívnu dohodu a pokúsiť sa výnimočný objekt opäť priviesť k plnohodnotnému životu, trebárs aj za pomoci prostriedkov z EÚ. Počas najbližších rokov ich musíme vyčerpať viac, ako kedykoľvek doposiaľ. A nielen v slovenskom priestore jedinečná hala pre šport, kultúru, spoločenské podujatia, by mohla byť ich vhodným adresátom. Zmysluplným a udržateľným, s celospoločenským dosahom a prospechom.