Denník N

Došlo k podmínovaniu zdecimovaného justičného prostredia ?

Kto to odpáli ?

Každý pestovateľ vie, že čím náročnejšia odroda rastliny, tým väčšiu pozornosť je treba venovať kvalite prostredia, v ktorom ju chceme pestovať.

Pôda, optimálne svetlo a vlaha sú pre zdravý rast a prosperitu nevyhnutné.

Možno sa už každý z nás stretol so situáciou, ktorú by som nazvala pestovateľským neúspechom. Nádherne vyzerajúca rastlina vám po prinesení do bytu zakrátko zvädne a vyschne, alebo vyhnije. A je po kráse a nádejach.

Príklad, ktorý uvádzam nie je fatálny. Stále máte možnosť doplniť vedomosti a začať odznova, alebo sa rozhodnúť, že tento typ rastlinky sa pre vaše podmienky nehodí.

Do akého prostredia osadila ministerkina reforma trestný čin ohýbania práva ? Do akej právnej, policajnej, prokurátorskej a justičnej pôdy ju zasadila ? Spôsobu, akým vznikla som sa venovala v prvom blogu na túto tému, stručne ho možno nazvať transparentná rýchlosť za zavretými dverami alebo reformné ťaženie Speedyho Gonzalesa.

To, že sa jedná o mimoriadne krehkú a chúlostivú rastlinku, najlepšie ilustruje, že v prípade zneužitia tohto inštitútu má potenciál priamo ohroziť nezávislosť justície a fungovať ako účinná zbraň nielen na ohrozovanie, zastrašovanie a stráženie sudcov a držanie ich v medziach poslušnosti.

K  tejto téme a nebezpečnosti tohto inštitútu pre nezávislosť justície, nájdete plno prác právnych teoretikov napríklad z Nemecka, kde je trestný čin ohýbania práva starousadlíkom trestného zákona.

Naša vládna garnitúra na zneužitie tohto inštitútu pripravila (možno nevedomky) ideálne podmienky. Postarala sa o priamy zásah do zloženia súdnej rady tým, že člen, ktorý bol riadne zvolený môže byť odvolaný aj bez vážneho dôvodu( akože dôvod samozrejme byť musí) pred uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol zvolený ( námietky ministerky voči obdobnej situácii v prípade parlamentných volieb a možnosti skrátenia volebného obdobia pripomínajú v tomto kontexte situačnú komédiu).

Nesúhlas súdnej rady má byť poistkou proti vedeniu trestného stíhania sudcu, ktorému bolo vznesené obvinenie pre prečin ohýbania práva. A  naopak jej súhlas je zelenou pre orgány činné v trestnom konaní, ktorú súčasná politická garnitúra s obľubou označuje slovným spojením „rozviazané ruky.“

Kto vlastne posúdi, či sa skutok, za ktorý možno voči sudcovi vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť s fatálnym dopadom na jeho kariéru, stal ? Podľa dôvodovej správy by mala jestvovať nejaká súdna autorita, ktorá vysloví „názor“, z ktorého bude možné odvodiť, že došlo k ohýbaniu práva. Takže založí predpoklad (podozrenie), že ku skutku došlo. Bude už toto stačiť pre vznesenie obvinenia, alebo začne polícia konať „vo veci“, teda nie voči konkrétnej osobe a zisťovať, či je možné konkrétnej osobe vzniesť obvinenie ( v nemeckej právnej praxi je možné spáchať tento prečin aj formou spolupáchateľstva  – napríklad členmi senátu) ?

Po súdnej autorite nastúpi autorita Generálneho prokurátora SR a vydá uznesenie o vznesení obvinenia.  ( otázka znie, či bude môcť nastúpiť aj v prípade, ak sa ohýbanie práva bude týkať rozhodnutia, kde je GP  sporovou stranou v neprospech ktorej bolo rozhodnuté).

Potom by malo nasledovať trestné stíhanie vedené políciou (nie obyčajnou, ale elitným tímom vyšetrovateľov NAKY), kedy policajt pod dozorom prokurátora špeciálnej prokuratúry zistí, či rozhodovanie sudcu naplnilo skutkovú podstatu ohýbania práva, ak vychádzame zo situácie predvídanej dôvodovou správou, bude asi zisťovať, či sudca konal úmyselne, teda ako sa hovorí v právnickej hantírke, či naplnil skutkovú podstatu aj po subjektívnej stránke.

Toto má jeden háčik a tým je súhlas súdnej rady, ktorá na žiadosť sudcu nemusí vysloviť súhlas s trestným stíhaním. Takže vec posúdi ďalší orgán zložený zo zástupcov politikov, výkonnej moci a justície, pričom jeho posúdenie (nesúhlas s trestným stíhaním) má povahu rozhodnutia vo veci samej. V prípade nášho sudcu, poslušného sudcu, sudcu s ktorým je súdna rada spokojná, žiadne trestné stíhanie nebude a sudca je v bezpečí, nech by už bol skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia akýkoľvek.

A čo ak bude súdna rada váhať a nebude schopná vydať správne rozhodnutie podľa želania aktuálnej politickej garnitúry ? ( Pani ministerka sa netají tým, že napríklad správny súd potrebuje obsadiť sudcami, ktorí zdieľajú jej pohľad na svet a v tomto snažení už má aj pekné výsledky, kdesi sa objavilo, že medzi úspešnými uchádzačkami bola aj jej bývalá koncipientka, ale to možno len zlé jazyky..)

Ale späť k súdnej rade. Spomeňte si, jej člena možno kedykoľvek odvolať aj pred uplynutím jeho funkčného obdobia.

Takže stíhaní budú len tí sudcovia, ktorých súdna rada „nezachráni.“ A čo ďalej ?

Pán vyšetrovateľ začne revíziou celého súdneho konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia, ktorým malo dôjsť k ohýbaniu práva a posúdi všetky tie zložito znejúce okolnosti, kedy k tomu dochádza a kedy nie ( spomeňte si na dôvodovú správu z prvého blogu k tejto téme) a pán prokurátor, ktorý  nad ním vykonáva dozor rozhodne o podaní obžaloby. Pred elitným špecializovaným súdom začne ďalšie (koľké v poradí ?) posudzovanie rozhodovacieho procesu, postupu sudcu, v ktorom sa zrodí odsudzujúci rozsudok. Ten môže podrobiť prieskumu Najvyšší súd SR, a (prečo nie?) aj Ústavný súd alebo aj Európsky súd pre ľudské práva.

A aký bude osud sporových strán, ktorých sa týka rozhodnutie, kvôli ktorému je sudca trestne stíhaný ? Jedným z dôvodov obnovy súdneho konania je ak bolo rozhodnutie vydané z dôvodu trestného činu sudcu ( jeden by si myslel, že dôvod obnovy by mal vzniknúť až po právoplatnom odsudzujúcom rozsudku, ale čo ukáže slovenská prax nemožno ani len predvídať ).

Aká bude realita ? Určité indície si už vieme vyvodiť. V TASR sa pred časom objavila správa, že spoločnosť ARCA  CAPITAL ( ktorú si niektorí čitatelia spájajú s investíciami manželky ministra financií) podala trestné oznámenie na viacerých sudcov topoľčianskeho súdu pre ohýbanie práva za vydanie predbežného opatrenia, ktoré sa malo dotýkať aj majetku iných osôb než dlžníka.

Z pohľadu oznamovateľa teda na trestné oznámenie nie je potrebné posúdenie nejakou súdnou autoritou, stačí jeho tvrdenie. Jasné, že podanie trestného oznámenia ešte neznamená jeho úspech. Ale môže byť účinným nástrojom na vylúčenie zákonného sudcu z rozhodovania vo veci, pretože ťažko sa bude javiť nezaujatým ten sudca, na ktorého podala strana trestné oznámenie.

Takže súdne spory  a ich riešenie, sa v podmienkach slovenskej pôdy veľmi ľahko prenesú z pojednávacích miestností pred vyšetrovateľov NAKA, ktorí vyšetria, či rozhodnutie sudcu vo vašej veci je v súlade s právom alebo nie ( aj európskym a judikatúrou ESĽP, lebo jej použitie, nemôže byť ohýbaním práva, aj keď to v našich podmienkach nemusí byť známe).

Možno ste už aj vy počuli o verejných debatách na tému neúnosnej dĺžky súdnych konaní. Neviem či vhodenie takejto zbrane na „právny“ trh prispeje k ich skráteniu.

Už počujem vzrušené debaty a výhrady voči zlým advokátom ( s ktorými reforma tiež určite zatočí), ktorí si dovolia využiť v prospech svojich klientov ( väčšinou občanov SR v záujme ktorých táto vláda koná) zbraň, ktorú im nabila výkonná moc za pomoci servilnej národnej rady.

Netvrdím, že trestná zodpovednosť sudcov za ohýbanie práva je a priori zlá myšlienka. (Nemeckej súdnej praxi by zodpovedal prípad, kedy súd žalobu klienta o vypratanie nehnuteľnosti odmietol  z dôvodu prekážky začatej veci, tvrdiac, že bol podaný návrh na rozvod. Asi si pomýlil spisy a ešte súd aj na správnosti svojho postupu trval.)

Ale ako mimoriadne chúlostivá rastlinka potrebuje pre svoju skutočnú prosperitu ( a nie degeneráciu) kvalitnú pôdu.

Poskytuje ju súčasné právne prostredie Slovenska ? ( Spomeňme si spoločne, ako dopadla špeciálna prokuratúra, výkladná skriňa a postrach zločinu pod jej dlhoročným vedením. )

Nedošlo nasadením trestného činu ohýbania práva, vo forme akej teraz je, do zruinovaného justičného prostredia, ktoré sa teší minimálnej dôvere verejnosti, a ktorého autoritu nezodpovedne decimujú výroky predstaviteľov výkonnej moci a otvorené výzvy k čistkám, k podmínovaniu celého systému ?

Teraz najčítanejšie

Viktória Hellenbart

Smelo môžem napísať, že sa celý život venujem právu, hoci som pôvodne chcela robiť všetko okrem práva, a najviac zo všetkého som túžila byť veterinárom, ale veci sa vyvinuli inak. Od júla 2001 mám samostatnú advokátsku prax v Lučenci a som teda celý život "vidieckym advokátom". Láska k prírodným vedám ma od začiatku viedla k porovnávaniu a hľadaniu prírodných zákonov v práve. Napriek, a verím, že len "zatiaľ"prevažujúcim skúsenostiam, som si istá, že morálne zákony v spoločnosti sú rovnako nemenné a neporušiteľné ako zákony prírodné. Gravitačný zákon nie je neporušiteľný v tom, že nemožno jednoducho vyskočiť z 12. poschodia, ale následky jeho porušenia sa dostavia a tie sa už ignorujú ťažšie. A rovnako fungujú zákony morálne, možno ich porušiť, ale následky sa dostavia a v tomto prípade ich pocítime všetci..