Denník N

O prapodivnom tendri na post generálneho riaditeľa Novej scény

Zaujímalo by vás, ako postupovať, ak chcete zvrátiť výsledok výberového konania, ktoré vyhral niekto iný, než ste chceli? Nuž, najprv asi v každom súdnom človeku prevládne pocit, že keď už je raz rozhodnuté, tak sa s tým asi nič nedá robiť. Veď zápisnica s menom víťaza a bodovým hodnotením ostatných kandidátov bola zverejnená, takže sa dá ľahko dohľadať, koľko bodov bolo komu pridelených.

Po chvíli však v dobrodružnejších povahách aj tak môže skrsnúť myšlienka, že možno by sa predsa len dalo ešte niečo vymyslieť a možno aj zamiešať trochu karty. Zápisnica určujúca poradie – už po jej odovzdaní víťaznému kandidátovi – sa v tichosti vymení za inú. Takú, z ktorej sa dá neskôr vyvodiť, že prvé hlasovanie ešte nemuselo byť konečné a môže sa opakovať.

Poviete si, že to nie je možné, veď pôvodné znenie zápisnice už bolo odoslané a na akúkoľvek zámenu sa tak predsa musí prísť… Iste, napriek tomu sa však zdá, že to možné je. Ani nehovoriac o tom, že opakované hlasovanie by aj tak mohlo prebehnúť len v prípade, ak to prvé nikto nevyhral, čo zjavne nie je náš prípad. Avšak aj to teraz môžeme nechať bokom, pretože opakované hlasovanie sa napriek rozporu so zákonom aj tak uskutočnilo. Veď čo tam po paragrafoch…

Lenže čo ak aj v tomto opakovanom hlasovaní znovu vyhrá ten istý kandidát, ktorý vyhral na začiatku? Fíha, vtedy už máte do činenia s oveľa ťažším orieškom, než ste si pôvodne mysleli. V takomto prípade už bude treba vymyslieť nielen pádny argument, prečo komisia vlastne hlasovala dvakrát, ale ešte aj dôvod, prečo v oboch prípadoch hlasovala “nesprávne”. A tak sa náhle zrodí myšlienka, že jedna členka komisie by možno mohla byť v konflikte záujmov voči víťaznému kandidátovi, lebo je jeho priamou podriadenou. A preto je potrebné dodatočne, po ukončení celého hlasovacieho procesu, ňou pridelené body v prospech víťazného kandidáta vyškrtnúť a upraviť tak výsledok hlasovania ešte raz.

Na tomto mieste treba uviesť, že ak podriadení rozhodujú hlasovaním o svojich nadriadených, konflikt záujmov teoreticky naozaj môže vznikať, argument ako taký teda nemusí stáť úplne na vode. Lenže čo urobíte potom, keď zistíte, že aj po vyškrtnutí hlasov tejto členky komisie stále nevyhráva ten kandidát, ktorého ste chceli?

Nuž v takom prípade už máte zjavnú smolu, lebo vtedy sa už ďalej nebudete môcť hrať na to, že predsa len dodržiavate nejaké pravidlá. Teraz vám už nezostane nič iné, len ísť na vec surovo a vyškrtnúť úplne všetky body pridelené touto členkou komisie – teda aj tie, ktoré udelila pri hlasovaní iným kandidátom, hoci s tými v konflikte záujmov nemôže byť ani teoreticky. Prečo? Pretože inak by vám to matematicky stále nevychádzalo.

Jednoducho čarujete s hlasmi v zápisnici až dovtedy, kým to nejako nevyjde. A ak sa domnievate, že takto opísaný príklad je riadne pritiahnutý za vlasy a v reálnom živote sa nemôže odohrať, mýlite sa. Presne takýmto spôsobom sa dodatočne zasahovalo do výsledkov výberového konania na funkciu generálneho riaditeľa divadla Nová scéna.

Zápisnica o výsledku bola víťaznému kandidátovi odovzdaná do rúk – a stala sa tak známou – už 9. apríla 2021. Boli v nej uvedené výsledky hlasovania výberovej komisie nasledovne: Ingrid Fašiangová 86 hlasov, Peter Oravec 83 hlasov, Juraj Ďurdiak 54 hlasov, Andrea Kozáková 43 hlasov. Ani slovo o žiadnej nutnosti opakovania hlasovania tam nenájdete.

Namiesto toho, aby ministerka kultúry vymenovala víťaza za nového riaditeľa, však zavládlo na ministerstve hrobové ticho.

Proces obsadenia riaditeľa Novej scény je regulovaný zákonom o výkone práce vo verejnom záujme. Ten hovorí, že výberová komisia hlasuje o jednotlivých uchádzačoch, a podľa toho, koľko uchádzači nakoniec získajú bodov, zostaví ich definitívne poradie. „Poradie uchádzačov je záväzné pri obsadení funkcie, zamestnávateľ uzavrie pracovný pomer s uchádzačom podľa poradia,“ hovorí doslova príslušné ustanovenie zákona.

Ministerka kultúry, samozrejme, môže vymenovať riaditeľa divadla aj priamo, nepotrebuje vôbec vyhlasovať výberové konanie, ale ak už ho raz vyhlási, potom musí jeho výsledky rešpektovať a musí vymenovať toho, kto vyhral.

Namiesto vymenovania Ingrid Fašiangovej sa však ministerstvo odmlčalo a ako povestný pštros strčilo hlavu do piesku. Tento neuveriteľný stav trval celý mesiac. To bol práve čas, keď sa spustili vyššie popísané zákulisné hry s prerábaním zápisnice, s nezákonným ďalším hlasovaním o tom, či je určujúce bodové hlasovanie alebo hlasovanie podľa poradia (ktorého výsledkom však znovu bolo, že vyhrala Ingrid Fašiangová) a nakoniec, keď sa ukázalo, že ani takto to teda nepôjde, tak aj dodatočnou úpravou výsledkov hlasovania vyškrtnutím všetkých pridelených bodov od členky výberovej komisie Zuzany Šebestovej.

Celá vec má okrem morálneho rozmeru aj rozmer právny. Oficiálnym dôvodom vyškrtnutia výsledkov hlasovania členky výberovej komisie bola skutočnosť, že je vo vzťahu k víťaznému kandidátovi v konflikte záujmov, keďže je zamestnancom divadla. Rozhodovala tak o svojej priamej nadriadenej. Avšak zákon č. 552/2003 v ustanovení § 5 ods. 4 hovorí, že najmenej jedného člena výberovej komisie nominuje samotná inštitúcia, o ktorej sa rozhoduje – teda v tomto prípade divadlo Nová scéna.

Tento nominant najskôr prejde výberovým procesom v rámci divadla a vo výberovej komisii potom pôsobí ako zástupca zamestnancov. Zuzana Šebestová sa teda najprv na pôde vlastnej inštitúcie zúčastnila na voľbách, v ktorých mala troch protikandidátov – Štefana Kožku, Patrika Vyskočila a Luciu Vráblicovú. Získala 66 hlasov zo 110 hlasujúcich, druhý kandidát v poradí získal len niečo vyše 20 hlasov. Stala sa teda jednoznačnou víťazkou interného hlasovania zamestnancov Novej scény a v zmysle zákona sa stala ich zástupcom vo výberovej komisii.

Je potom absurdné, ak jej ako nominantovi, ktorý zo zákona reprezentuje záujmy zamestnancov divadla, bolo následne vytknuté, že je v údajnom konflikte záujmov, pretože je v divadle zamestnaná (čoho logickým dôsledkom potom je, že jeden z hodnotených kandidátov je jej nadriadený). Azda má byť zákonným zástupcom zamestnancov divadla niekto, kto v divadle vôbec nepracuje?

Na tomto mieste preto treba jasne povedať, že úplne ktokoľvek, koho by si do komisie hlasovaním zvolilo divadlo Nová scéna, bude už zo samotnej podstaty v podozrení, že môže byť v konflikte záujmov, pretože každý jeden zamestnanec Novej scény je vždy zároveň aj podriadeným doterajšej riaditeľky divadla. Nielen Zuzana Šebestová, ale hocikto.

Lenže podľa zákona má práve takýto človek v komisii sedieť a hlasovať, čo teda logicky potom nemôže byť dôvodom, pre ktorý sa ministerka rozhodne na hlasy tohoto člena v komisii neprihliadať. Avšak Natália Milanová práve toto urobila.

Je to absurdné? Iste, to je. Avšak predovšetkým je to v rozpore so samotným zmyslom ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 552/2003.

To, samozrejme, neznamená, že kohokoľvek, koho si zamestnanci Novej scény zvolia ako svojho reprezentanta do výberovej komisie, musí ministerka kultúry bez mihnutia oka akceptovať. Je vždy potrebné skúmať, či naozaj neexistuje medzi členom komisie a niektorým z kandidátov „vysoko nadštandardný“ vzťah alebo či voľby zástupcu zamestnancov prebehli regulárne a tak podobne.

Pokiaľ viem, tieto otázky aj boli v prípade Zuzany Šebestovej skutočne vyhodnocované a preverované na základe anonymného podnetu. Výsledok bol ten, že žiadna skutočnosť vylučujúca Zuzanu Šebestovú z hlasovania komisie nebola zistená.

Akékoľvek námietky tohto druhu je nutné preveriť, avšak vždy a zásadne PREDTÝM, než sa uskutoční samotné výberové konanie. A nie účelovo vnášať chaos do rozhodnutia komisie až po tom, ako už svojím hlasovaním určila víťaza.

Navyše znovu podotýkam, že Zuzana Šebestová bola vyškrtnutá nielen pri hlasovaní o jej nadriadenej. Na jej hlasy sa neprihliadalo ani pri hlasovaní o kandidátoch, kde žiaden konflikt záujmov nemohol principiálne vôbec existovať. Ak by bola vylúčená len z hlasovania o Ingrid Fašiangovej, tá by vyhrala výberové konanie aj tak – hlasmi ostatných členov komisie.

Úplným odstránením všetkých hlasov Šebestovej však zároveň došlo k situácii, ktorú Česi pomenúvajú ako „kouzlo nechtěného“. Pôvodne sedemčlenná výberová komisia sa tak stala de facto šesťčlennou. Podľa zákona však výberová komisia musí mať vždy nepárny počet hlasujúcich.

S istou nadsádzkou si dovolím odporučiť manipulátorom, aby teraz zvážili dodatočné vylúčenie ešte jedného člena komisie a v súlade s tým znovu prepočítali výsledky hlasovania. V komisii by tak už znovu hlasoval nepárny počet členov a litera zákona by zostala zachovaná.

Naschvál píšem len o litere zákona, otázku ducha zákona a samotného účelu výberového konania – ako jednej z foriem transparentnej súťaže – totiž po tomto všetkom zjavne nemá zmysel vôbec otvárať.

Navrhujem preto tentokrát neprihliadať na hlasy takým spôsobom, aby po následnej ďalšej úprave výsledkov hlasovania bol už konečne dosiahnutý potrebný počet bodov pre „toho správneho“ kandidáta. Aby tak konečne bol pokoj.

Ale teraz radšej už opäť vážne: Takéto okaté a príkre zasahovanie do výberového konania a takýto zjavný a právne neudržateľný pokus o jeho manipuláciu možno vidieť naozaj len málokedy. Občasné excesy sa vyskytujú aj inokedy, ale tu boli prekročené hádam všetky červené čiary, ktoré existujú.

Zarážajúca je najmä úplná bezškrupulóznosť a zjavné neodhadnutie miery toho, čo ešte teoreticky môže u nás prejsť a kde, naopak, sa už všetci súdni ľudia musia chytať za hlavu.

Zuzana Šebestová: „Necítim sa byť v konflikte záujmov. Ja som priamo podriadená pani riaditeľke, ale tu v divadle nie sme veľká firma s päťtisíc zamestnancami, nás je tu málo. Tu môže každý zaklopať na dvere a prísť za riaditeľkou. Potom je úplne jedno, či je formálne jej priamym podriadeným alebo len nepriamym. A keby prišiel na dvere zaklopať napríklad režisér, ktorý tu nie je zamestnaný vôbec, ale riaditeľka bude rozhodovať, či sa u nás bude hrať jeho inscenácia, tak on je smerom k nej v oveľa väčšom konflikte záujmov než ktokoľvek iný, hoci jej formálne ani nepodlieha. 

Ja som PR manažérka, pracovala som tu už za bývalého riaditeľa pána Ďurdiaka, mňa si pani Fašiangová nevybrala do funkcie, ona ma tu zdedila. Bola som do výberovej komisie normálne zvolená v transparentnom hlasovaní ako zástupca Novej scény. Následne toto hlasovanie bolo napadnuté z dôvodu, že nie som členka odborov – avšak vo výberovej komisii má sedieť zvolený zástupca divadla, to vôbec nemá nič spoločné s tým, či je aj členom odborov, takže takého námietky boli vyslovene účelové. 

Na ministerstve sa toto všetko vopred prešetrovalo a nenašli žiadnu netransparentnosť. Bola som potvrdená ako riadna členka komisie, ak mali nejaké výhrady, ktoré by sa preukázali ako dôvodné, mohla Nová scéna do komisie nominovať prípadne niekoho iného. Ale oni žiadne výhrady nemali. Všetky tzv. „výhrady“ sa vynorili až po tom, ako v hlasovaní vyhrala pani Fašiangová, a začala sa zrejme hľadať cesta, ako tento výsledok zmeniť,“ hovorí Šebestová.

V tomto prípade to však – aspoň zatiaľ – vyzerá tak, že iniciatíva až takto nehorázne manipulovať procesom výberového konania neprichádza od samotnej ministerky Milanovej, tá sa zrejme len ocitla v kruhu záujmov rôznych nátlakových skupín a nevie sa v tejto situácii jasne zorientovať.

Ak by totiž Ingrid Fašiangovú za riaditeľku NS vyslovene nechcela, nič jej nebránilo výberové konanie na túto funkciu vôbec nevypisovať, mohla do funkcie priamo nominovať svojho kandidáta. Lenže žiadneho nemala a dokonca sama údajne Fašiangovej navrhla aby sa o funkciu riaditeľky opätovne uchádzala. Vietor teda zjavne fúka odinakiaľ.

Skôr to vyzerá tak, že ministerka je v celom tomto pomyselnom priestore mierne dezorientovaná a nemá vytvorenú jasnú predstavu ani jednoznačné názory na doterajšie fungovanie Novej scény a na jej výsledky. Je tak skôr vo vleku okolo nej plynúcich názorov a udalostí namiesto toho, aby bola sama ich generátorom. To potom využívajú ľudia, ktorí sú presvedčení, že ak ministerka na niečo názor nemá, tak sa treba pokúsiť vnútiť jej ten svoj.

Právna kancelária Garant Partner legal, s. r. o., v stanovisku, ktoré poskytla novinárom, tvrdí, že pretože postup, ktorým bol vymenovaný Peter Oravec, je zjavne nezákonný (ministerka vôbec nemá možnosť vymenovať kandidáta, ktorý skončil vo výberovom konaní ako druhý v poradí), tak podľa ich interpretácie pracovný vzťah Ingrid Fašiangovej vo funkcii riaditeľky NS bude trvať aj naďalej. Iná advokátska kancelária, ktorú som oslovil z vlastnej iniciatívy, je však toho názoru, že vymenovaním Petra Oravca do funkcie riaditeľa môže vzniknúť situácia, keď si aj on bude uplatňovať riaditeľské právomoci a budú de facto vedľa seba pôsobiť dvaja riaditelia Novej scény. Jeden legitímny a jeden nelegitímny.

Ibaže sa budú rôzniť interpretácie, ktorý z nich je ktorý.

Tento stav môže vyústiť do úplného chaosu. Garant Partner legal práve z dôvodu, aby sa takémuto vývoju zabránilo, vyzýva vo svojom stanovisku ministerku, aby menovanie Oravca stiahla, lenže od vôle tejto advokátskej kancelárie postup ministerky nezávisí. Ak sa Natália Milanová rozhodne, že tak neučiní, vtedy celé „výberové konanie“ vyústi do právne veľmi nepríjemného klbka sporov.

„Ja viem prehrávať, ak by prišiel nejaký protikandidát, ktorý je lepší a ktorý normálnym spôsobom vyhrá, tak to beriem úplne športovo. Lenže toto nie je ten prípad, tu ide o popretie samotného mechanizmu výberového konania. To sa buď koná podľa zákona, alebo nie. A ak sa na to nezačne teraz upozorňovať, tak aj v budúcich výberových konaniach sa môže odohrať niečo podobné,“ hovorí Fašiangová a dodáva: “Ak by komisia naozaj cítila, že existuje konflikt záujmov v prípade členky Zuzany Šebestovej, smernica v takom prípade naozaj umožňuje, že by ju nemuseli pripustiť bodovať pri hlasovaní o mojej kandidatúre. Avšak určite by ju nemohli vylúčiť z bodovania ostatných kandidátov.“

Lenže výberová komisia žiadny konflikt záujmov u Zuzany Šebestovej nenašla a odmietla ju vylúčiť z hlasovania.

Zuzana Šebestová: „Ten istý problém by podľa mňa vznikol, keby prišiel do komisie akýkoľvek iný zamestnanec za Novú scénu. Ja sa vyznám v problematike divadla, pôsobím v tejto sfére deväť rokov, veľmi dobre poznám divadelné zázemie. Myslím si, že v komisii som svoju úlohu zastávala kvalitne a kládla som kandidátom otázky so znalosťou vecí.“

Zaujímavé je, že ministerka Milanová vyškrtla body pridelené Zuzanou Šebestovou bez toho, aby to komisii vôbec oznámila, a postavila tak jej členov do úlohy štatistov.

Pri príprave tohto článku som sa stretol s rôznymi jeho aktérmi a konzultoval som vzniknutú situáciu aj s advokátmi, pretože som si chcel vypočuť všetky potenciálne strany konfliktu. Oslovené advokátske kancelárie jednotne hovoria o právnej neudržateľnosti zvoleného postupu. Na sociálnych sieťach prejavuje v tejto súvislosti rozhorčenie už aj odborná verejnosť. Osemdesiat zamestnancov Novej scény sa otvoreným listom ministerke postavilo proti vyššie uvedeným praktikám.

Považoval som preto za správne dať možnosť zareagovať ministerke kultúry, aby mohla objasniť svoju pozíciu a príčiny, ktoré ju doviedli až k tomuto pomerne tragickému bodu, v ktorom sa z môjho pohľadu ocitla. Myslím si, že je vždy užitočné, ak poznáme názory druhej strany v neskreslenej a autentickej podobe. Zatiaľ však túto ponuku nevyužila.

Situáciu možno zatiaľ zhrnúť aj nasledovne: buď zvíťazia pravidlá, alebo zvíťazí chaos – jedno aj druhé je v podstate možné. Avšak určite nie je možné pokúšať sa momentálny chaos vydávať za dodržiavanie pravidiel. A to je presne to, čo sa práve teraz deje.

Áno, bohužiaľ, aj takto u nás môžu vyzerať „transparentné výberové konania“.

Peter Bleha

Diskutovať o článku môžete na facebookovej stránke: Do Re Mix

Teraz najčítanejšie

Do Re Mix

Flash news, recenzie a publicistika zo sveta vážnej hudby, opery a baletu