Denník N

Tak ako je na tom to slovenské pôrodníctvo?

Na známkovacej stupnici by som ho ohodnotila štvorkou – dostatočne. To je pomerne zlá správa. A dobrá správa? Zlepšuje sa to. Akurát veľmi pomaly a najmä tlakom zdola.

V júli vyšiel v .týždni posledný zo série článkov o pôrodníctve, ktoré sme s kolegyňami Ivetou Aldana a Luciou Lišiakovou písali do .týždňa (o tom, ako k tejto spolupráci došlo, som písala tu).

A vo štvrtok 10. septembra bola zverejnená relácia Pod lampu, kde na tému Ako sa rodíme na tento svet diskutovali so Štefanom Hríbom traja hostia – za nás, autorky článkov, Lucia Lišiaková, pôrodník Peter Kaščák (nedávno odvolaný z funkcie primára trenčianskej pôrodnice) a psychologička Hana Celušáková, ktorá spolupracuje na projekte Sprievodca pôrodnicami. Relácia je veľmi dobrá, diskutovalo sa k veci, pokrylo sa to podstatné, ale dalo by sa určite diskutovať aj dlhšie.

Pre definovanie problémov zdravotníctva je potrebné si uvedomiť aj nasledovné:

  • Tehotenstvo (fyziologické, teda také, ktoré prebieha bez problémov) nie je choroba, a teda rodička nie je pacientka.
  • Pre čo najideálnejšie prebehnutie pôrodu sú pre rodičku dôležitý pokoj, rešpekt a podpora. Každý zásah do pôrodu, zdanlivo aj minimálny (nevrlé privítanie pri príchode do pôrodnice) má dopad na pôrod (zastavenie kontrakcií). Zároveň treba vnímať to, že počas pôrodu funguje psychika ženy inak, je citlivejšia.
  • Odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a množstvo štúdií podporujú tvrdenia týkajúce sa čo najnižších zásahov do pôrodu a rešpektovania psychológie pôrodu, matky a novorodenca.
  • Dieťa patrí k matke. Tak, ako je jej súčasťou počas tehotenstva, tak k nej patrí aj okamžite po pôrode. Novorodencovi dokáže práve matka poskytnúť všetko, čo potrebuje, teda teplo, výživu aj starostlivosť.

Tie problémy slovenského zdravotníctva sú:

  1. Neexistujú odporučené postupy od Ministerstva zdravotníctva SR. 
  2. Podpora kompetencí pôrodných asistentiek – pri pôrode by postačovali ony, lekár by prišiel v prípade komplikácií. Toto by výrazne šetrilo finančné aj ľudské zdroje.
  3. Vysoká miera cisárskych rezov – napriek populárnemu zhadzovaniu viny na „lenivé“ rodičky, vysoká miera cisárskych rezov (Vyše 30 % na Slovensku, čo je dvojnásobná oproti odporúčaniam WHO. V niektorých nemocniciach sa blíži alebo až prekračuje 50 %.), je spôsobená najmä nie vždy medicínsky (alebo vedecky) podloženými indikáciami a zásahmi do pôrodu, ako je vyvolávanie a urýchľovanie pôrodu, podávanie oxytocínu a iné). Je nutné dodať, že vysoká miera cisárskych rezov je problém vo viacerých vyspelých krajinách.
  4. Nenasledovanie medicíny založenej na dôkazoch a odporúčaní WHO. Máme vysokú mieru nástrihov, robí sa škodlivé tlačenie na brucho, ženy nemajú možnosť voľby pôrodnej polohy, robia sa už spomínané zásahy do pôrodov či indikácie pre cisárske rezy aj keď štúdie hovoria, že „menej je viac“.
  5. Problematika Baby Friendly Hospital (a Mother and Baby Friendly Hospital). Vyše polovica slovenských pôrodníc má tento titul, ale nedodržiavajú sa pravidlá týkajúce sa bondingu a dojčenia, ktoré sú podmienkou pre udelenie a udržanie tohto titulu. Zodpovednosť je práve na organizácii, ktorá tento titul zastrešuje.
  6. Financovanie. Ako inak, v zdravotníctve vždy najväčší deklarovaný problém. V pôrodníctve sa to premieta do nevyhovujúcich priestorov, zlého vybavenia pôrodníc, zlého finančného ohodnotenia personálu. Pôrodnice sú platené v podstate jednotne, nie sú motivované k lepším výkonom. Poplatky za ďalšie služby ako napr. doprovod, nadštandardná izba a pod. sa vracajú na oddelenie len čiastočne, ak vôbec. Na oddeleniach je viac lekárov ako pôrodných asistentiek. Ak by sa to otočilo, ušetrili by sa financie, kedže pôrodné asistentky majú nižšie platy, prípadne by ich mohlo byť viac. Problém veľkých nemocníc je aj priestorový.
  7. Komunikácia a prístup. Slovenské pôrodníctvo je autoritatívne vo vzťahu lekár – rodička ale aj vo vzťahu nadriadený – podriadený. Mladí lekári so skúsenosťami zo zahraničia len ťažko presadzujú nové postupy a poznatky. Komunikácie je často arogantná, chýba rešpekt voči rodičke, porušujú sa jej práva. Zmena v tomto bode by mala najväčšie prínosy a teoreticky by nemala stáť žiadne peniaze. Avšak práve táto zmena je najťažšia, lebo zmeniť ľudské správanie sa nedá prikázať, to musí vychádzať zo samostného človeka.

Nasledujúce problémy neexistujú osamote. Sú prepojené a súvisia navzájom. Zdravotný personál môže byť nevrlý, lebo je prepracovaný. Veci sa nejak robia, lebo sa to tak robí už dvadsať rokov. V plných nemocniciach urobiť cisársky je jednoduchšie a rýchlejšie, na dlhodobé následky na populácii (zvýšené riziko astmy, alergií, obezity atď.) sa nemyslí.

Lenže tieto problémy súviasia tiež so situáciou, ktorá vládne v našej spoločnosti. Teda že najdôležitejšie hodnoty dostávajú v našom štáte najnižšiu prioritu (zdravie a vzdelávanie). Taktiež s tým, že v našej spoločnosti je všeobecne slušnosť a rešpekt v komunikácii na nízkej úrovni. Od predavačov, cez úradníkov až po politikov sa slušnosť a rešpekt až tak nenosia.

A nie, nenapíšem česť výnimkám, lebo to je len alibistická formulka pri sťažovaní sa. Lebo slušnosť a rešpekt má byť štandard. Áno, keď takého človeka stretneme, tak ho menujme, vyzdvihnime a podporme, tak ako MUDr. Kaščáka. Ale naopak, hanba všetkým, ktorí sa zle správajú. Tých treba tiež menovať a na tých sa má poukazovať.

Našťastie, situácia sa zlepšuje. Vo veľkej miere vďaka rodičkám, ktoré sa zaujímajú a svojím záujmom pomaly otvárajú oči aj personálu. Práve tieto sú negatívne označované ako rozmaznané, náročné či ekomatky. V skutočnosti sú to len matky, ktoré chcú to najlepšie pre svoje dieťa. Situácia sa zlepšuje aj vďaka občianskym združeniam. Ženské kruhy robia veľa skvelej práce. Spolu s Občan, demokracia a zodpovednosť vydali dôležitú publikáciu Ženy – matky – telá, ktorú naozaj odporúčam prečítať. Mamila zas robí neuveriteľnú podporu v oblasti dojčenia. V súčasnosti je na Slovensku vo veku 6 mesiacov plne dojčených len okolo 50 % detí. Určitú zásluhu na tom má aj Slovenský výbor pre UNICEF, ale bez Mamily by bolo toto číslo určite nižšie. A možnosť porovnávať kvalitu pôrodníc máme v Sprievodcovi pôrodnicami vďaka HPIrodinka.sk.

A k čomu to má všetko smerovať? K tomu, aby ktorákoľvek rodička mala istotu, že príde do pôrodnice a bude sa k nej personál správať slušne a s rešpektom, že bude aktívnou súčasťou rozhodnutí týkajúcich sa pôrodu a že dostane tú najlepšiu zdravotnú starostlivosť po všetkých stránkach. Pritom bude jedno, či je to žena, ktorá sa vopred aktívne zaujíma o podmienky a možnosti, chodí na predpôrodnú prípravu alebo nie. Rovnaký slušný a rešpektujúci prístup má byť pre každú rodičku.

Linky na naše články v .týždni:

  1. Pôrod nemá byť traumou
  2. Chcem pôrodnú asistentku!
  3. Takto rodiť nechceme
  4. Pôrodný azyl
  5. Keď je pôrod operáciou
  6. Koža na kožu!
  7. Kto hovorí za rodičky
  8. Na čo sme prišli

A ešte rozhovor s nami v .týždni.

Zdroj obrázka: wikipedia.org

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Veronika Pizano

Pracujem v oblasti marketingu, v súčasnosti vo vydavateľstve W Press, ktoré vydáva časopis .týždeň. Som členkou tímu MONO.sk.