Denník N

Zlepšuje sa náš výkon s vidinou blízkeho cieľa?

Predstavte si situáciu, keď vám do cieľa chýba už len kúsok. Stačilo by vám, napríklad, prečítať si ešte niekoľko strán z knihy a mali by ste ju prečítanú. Podľa jednej teórie by vás táto okolnosť, že tých strán je už len pár, namotivovala a knihu by ste už dočítali do konca. Avšak je tomu vždy tak? Platí táto teória aj pri čítaní nejakého nudného, nezaujímavého, povinného textu? Nestane sa napríklad to, že si skôr dáme pauzu, aby sme načerpali sily na zvládnutie zvyšných zopár strán? My si myslíme, že realita je zložitejšia, a preto sme to ďalej skúmali. Ak sa chcete dozvedieť čo je autonómna motivácia a prečo ju spomíname v súvislosti s uvedeným príkladom, prečítajte si náš blog.

Autonómna motivácia je sila, ktorá nás robí úspešnými pri dosahovaní cieľov. Cieľ, ktorý si stanovíme, máme veľmi veľkú šancu dosiahnuť, ak budeme vo vzťahu k nemu prežívať vnútorný súlad. Pri autonómnej motivácii cieľ vyjadruje osobné hodnoty a potreby človeka, jeho vlastnú vôľu. Ak nás aktivita zaujíma a baví, je to zdrojom vitality, a to sa odzrkadlí na húževnatosti aj našom výkone. Výskumy potvrdzujú, že tento typ motivácie je efektívny a prináša výsledky [1] [2] [3]. Avšak, nie všetky naše ciele majú práve takúto kvalitu. Častokrát sa snažíme o nejaké ciele z povinnosti, lebo vnímame nátlak. V tomto prípade ide o motiváciu vonkajšiu a my sa vtedy nútime pracovať na nejakom cieli [4] [5].

V psychológii existuje teória pod názvom „hypotéza cieľového gradientu“, ktorá hovorí o tom, že naše snaženie a náš výkon rastie, keď sme blízko cieľa. Výskumom sa napríklad ukázalo, že zákazníci kaviarne, ktorí boli blízko k cieľu získať jednu kávu zadarmo, začali častejšie chodiť do kaviarne, aby sa k nej rýchlejšie dostali. Odmena za každých desať kúpených káv motivovala zákazníka ku koncu zvýšiť svoju spotrebu dvojnásobne. Motivačne fungoval aj bonus už dvoch zakúpených káv – desať ďalších potom zákazníci nakúpili rýchlejšie [6].

V našej štúdii sme riešili otázku či nedostatok autonómnej motivácie môže spôsobiť, že náš výkon nebude rásť s vidinou blízkeho cieľa. Účastníkov výskumu sme preto rozdelili do dvoch skupín a dali sme im riešiť výkonovú úlohu. Pozorovali sme, ako sa výkon účastníkov v priebehu úlohy menil a zistili sme, že v jednej skupine výkon v blízkosti cieľa významne klesol. Bola to naozaj práve skupina s nízkou mierou autonómnej motivácie.

Ako sa nám v našom výskume podarilo rozdeliť participantov do dvoch skupín, aby v jednej boli ľudia vyznačujúci sa autonómnou motiváciou a v druhej ľudia vyznačujúci sa vonkajšou motiváciou? Inšpirovali sme sa štúdiami, ktoré ponúkajú návod ako podporiť u niekoho autonómnu motiváciu [7] [8]. Navodiť u niekoho atmosféru autonómnej motivácie dokážete aj vy sami ak:

  • zmysluplne zdôvodníte, prečo by daná aktivita mohla byť pre človeka osobne užitočná (napr. chlapec nerád upratuje svoju izbu, a preto by mu mohlo pomôcť namotivovať sa zdôvodnenie typu: „Nestratia sa ti hračky alebo sa ti nezničia, ak ti na nich niekto stúpi.“);
  • porozumiete človeku a dáte mu najavo, že ho chápete. Aj napriek tomu, že niekomu zmysluplne zdôvodníte výhody vykonania nejakej aktivity, stále tu môže byť vnútorný konflikt medzi zdôvodnením a osobnou inklináciou k aktivite. Porozumenie zmierni pocit nátlaku a napätie, legitimizuje pocity (napr. uznať chlapcovi z príkladu vyššie, že ho chápete, že nie je pre neho zábavné upratovať si izbu);
  • minimalizujete nátlak a dáte možnosť výberu. Spôsob, akým budete komunikovať, môže v druhom vzbudiť motiváciu pre aktivitu. Komunikácia, ktorá obsahuje vyjadrenia typu „mal(a) by si“ alebo „musíš“ pôsobí ako nátlak, a preto je dobré sa im vyhnúť.

Naša štúdia v perspektíve ďalšieho výskumu nastolila veľmi originálnu myšlienku. Veríme, že nami formulovaný predpoklad vplyvu autonómnej motivácie na výkon v blízkosti cieľa vzbudí záujem a uskutočnia sa na túto tému ďalšie výskumy. Štúdia vychádza v časopise Current Psychology a bližšie informácie nájdete na tomto odkaze: https://rdcu.be/cfZI4.

Marcela Bobková

Zdroje:

[1] Koestner, R., Lekes, N., Chicoine, E., & Powers, T. A. (2002). Attaining personal goals: Self-concordance plus implementation intentions equals success. Journal of Personality and Social Psychology, 83(1), 231-244. https://doi.org/10.1037//0022-3514.83.1.231
[2] Sheldon, K. M., & Elliot, A. J. (1998). Not all personal goals are personal: Comparing autonomous and controlled reasons for goals as predictors of effort and attainment. Personality and Social Psychology Bulletin, 24(5), 546-557. https://doi.org/10.1177/0146167298245010
[3] Sheldon, K. M., & Elliot, A. J. (1999). Goal striving, need satisfaction, and longitudinal well-being: The self-concordance model. Journal of Personality and Social Psychology, 76(3), 482-497. https://doi.org/10.1037//0022-3514.76.3.482
[4] Deci, E. L., & Ryan, R. M. (2008). Self-determination theory: A macrotheory of human motivation, development, and health. Canadian Psychology/Psychologie canadienne, 49(3), 182–185. https://doi.org/10.1037/a0012801
[5] Ryan, R. M., & Deci, E. L. (2000). Self-determination theory and the facilitation of intrinsic motivation, social development, and well-being. American Psychologist, 55(1), 68-78. https://doi.org/10.1037/0003-066X.55.1.68
[6] Kivetz, R., Urminsky, O., & Zheng, Y. (2006). The goal-gradient hypothesis resurrected: Purchase acceleration, illusionary goal progress, and customer retention. Journal of Marketing Research, 43(1), 39-58. https://doi.org/10.1509/jmkr.43.1.39
[7] Deci, E. L., Eghrari, H., Patrick, B. C., & Leone, D. R. (1994). Facilitating internalization: The self-determination theory perspective. Journal of Personality, 62(1), 119-142. https://doi.org/10.1111/j.1467-6494.1994.tb00797.x
[8] Sheldon, K. M., & Filak, V. (2008). Manipulating autonomy, competence, and relatedness support in a game-learning context: New evidence that all three needs mater. British Journal of Social Psychology, 47(Pt 2), 267-283. https://doi.org/10.1348/014466607X238797

Ilustračný obrázok: https://unsplash.com/photos/r9T0LZv8xWQ

Teraz najčítanejšie