Matovičov kreatívny priemysel.
Táto vláda vznikla na základoch Matovičovho priemyslu protestu. Ak sa progresívny Štefunko vžíval do úlohy budúceho Korčoka a Matovičova oslava Novembra vyzerala popri tej Kiskovej ešte ako komorná záležitosť, nechal sa Fico pomýliť tým, že ostreľovanie opozície zahájil útokom na Kisku. Logickým a … úspešným. Aby Kiska nemusel priznať kapituláciu, obetoval stranu na oltár Igorovej emisárky Veroniky. Nie celkom bezhlavo, lebo zmeny sa mali udiať aj v SaS-ke. Palácový prevrat progresívnych jadierok sa napokon skončil v ľahko alkoholizovanom stave na úrovni 1,4 promile (volebný výsledok). Richard sa dostal do parlamentu a čierny Peter zostal v spoločných rukách progresívcov. Kollárova rodina, posilnená o obchodné krídlo zdecimovaných dankovcov, už len dokončila rošádu v prospech Matoviča.
Premiér Edo je zase príkladom, že byť nevýraznou dvojkou je schodnejšia (trpezlivejšia) cesta k úspechu. Stačí počkať, kým povolebná vlna zmetie lídra z čela vlády a spoločnosť (unavená z konfliktov) si vypýta usmievavejšiu tvár, konformnejší prejav, pokojnejšie gestá. Že to začína byť základom popretia zmeny, ktorá sa vo voľbách udiala? Mienkotvorná časť verejnosti očakáva (deklaruje trpezlivosť), že nový premiér vyjde z tieňa predsedu hnutia, že bude neutrálnejší, civilizovanejší, skrátka “k zulíbání“. Chce to ale aj víťazné hnutie? Chce to aj víťaz volieb? A čo porazený? Podľa výčitiek Sulíkovi si očividne aj Matovič kladie otázku komu inému a akým záujmom poslúžil tým, že vyhral voľby.
Najhlasnejšie sa ozývajú tí, ktorí prehrali. A tak ako pred voľbami aj teraz by robili (skoro) všetko inak, liberálnejšie, progresívnejšie, lepšie. Matovičova kreativita sa ale uberá iným smerom. A skôr ako prepustí iniciatívu svojmu křoví, uprednostní konflikt, vo vedení ktorého u nás nemá zatiaľ (dôstojného) súpera. Matovičova kreativita nespočíva v kompromise, ale napĺňaní ideálov protestov. Konflikt na spadnutie. Ak sme dnes schopní prehlásiť naše minulotýždňové výroky za hoax, obraz v zrkadle za produkt photoshopu, spoliehajúc sa na to, že náš fanklub nám tú prikrášlenú a polozatajenú pravdu ešte spapká … potom je tu čas na predčasné voľby.
Čínsky prezident si myslí, že demokracie sú príliš pomalé, aby mohli konkurovať autokraciám 21.storočia. Čo na to hovoria autokrati na čele našich demokratických strán a hnutí? Zdá sa, že Igor je o krok vpredu …
Želám daždivý deň.
