Zdravotníctvo potrebuje viac flexibility a menej excelovských tabuliek
Rezort zdravotníctva chce od budúceho roka stanoviť zdravotným poisťovniam presne koľko finančných prostriedkov majú smerovať na nemocničnú alebo ambulantnú starostlivosť. Nemyslím si, že táto idea pripomínajúca plánovanie v centrálnom hospodárstve je správna a nemyslím si, že pomôže slovenskému zdravotníctvu. Naopak riadenie sa od stola definovanými tabuľkami bude brzdiť flexibilitu vo vyjednávaní poisťovní a my sa opäť vzdialime od efektivity a propacientskej zdravotnej starostlivosti.
Ako uvádza Martin Vlachynský, zdravotné poisťovne musia prihliadať na trh a zároveň reagovať na potreby svojich poistencov a opatrenia, ktoré štát zavádza (vyššie mzdy, rekreačné poukazy, testovanie a pod.). Zdravotné poisťovne potrebujú k efektívnemu fungovaniu aj efektívne nástroje, nie tabuľky plánovačov ktorí v mnohých prípadoch fungovanie poisťovne, nemocnice alebo ambulancie nevideli ani z diaľky. Najsilnejším nástrojom poisťovní je zmluvná politika a vyjednávanie. Akékoľvek opatrenia, ktoré dostávajú poisťovňu z pozície poisťovne do pozície „vykonávača“ štátnej vôle zabíjajú hodnotu ktorú môžeme slobodnou zmluvnou politikou poisťovní vygenerovať.
Ďalším nástrojom poisťovne je tzv. manažment pacienta. Poisťovne sú so svojimi kvantami dát o poistencoch výborne situované aby ovplyvňovali „cestu pacienta“ naprieč zdravotným systémom. Keď prikážeme poisťovni aby platila fixné percento svojho poistného (príjmov) nemocniciam, zväzujeme jej ruky aby využívala možnosť manažmentu pacienta, čo znamená, cielene pacienta navádzať na vyšetrenia a ku poskytovateľom zdravotnej starosltivosti, ktorí pacientovi poskytnú včasnú a kvalitnú starostlivosť. Takýto manažment pacienta v konečnom dôsledku poisťovni znižuje náklady na jej poistencov a poistencom zvyšuje kvalitu poskytovanej starostlivosti.
Chápem však aj frustrovanosť kolegov z MZ, ktorí každoročne riešia oddlžovanie nemocníc. K „nedostatočnému balíku financií na pokrytie nákladov nemocníc“ referuje aj pán minister Lengvarský. Dovolím si však konštruktívne oponovať. Balík peňazí ktorý do nemocníc dnes plynie poisťovne pravidelne porovnávajú s hodnotou skutočne poskytnutej zdravotnej starostlivosti (prostredníctvom vykazovania výkonov nemocníc v systéme DRG). Netvrdím, že je tento systém bez chýb, ale vo veľkej miere verne adresuje náklady spojené s pacientmi ktorých nemocnice v danom mesiaci liečili. Zaujímavou štatistikou a krivdou na všetkých poplatníkoch zdravotného poistenia je však to, že nemocnice sú platené fixnou mesačnou paušálnou platbou, teda nie priamo podľa DRG, ktoré by bolo závislé od počtu liečených pacientov. Vykázaná hodnota všetkej poskytnutej starostlivosti podľa DRG systému za určitú dobu, spravidla mesiac, sa porovnáva zo zmluvne dohodnutou fixnou mesačnou paušálnou platbou a voilá – štátne nemocnice by podľa spravodlivého mechanizmu mali dostať menej peňazí než im každý mesiac posielame nakoľko mesačné paušálne platby „podliezajú“ ak ich vyjadríme v hodnote DRG. Preto som presvedčený, že cesta k udržateľnosti systému nevedie cez plánovanie a prikazovanie od stola na Limbovej 2 ale vedie cez:
- Stratifikáciu nemocničnej siete a reprofiláciu akútnych lôžok na chronické lôžka
- Nákladové zefektívnenie nemocníc. Dovolím si poukázať na dlhodobo problematické a stratové mestské a krajské nemocnice v 90. rokoch, ktoré sa mestá a VÚC rozhodli predať do rúk súkromníkom. Mnoho rokov po predaji vieme zhodnotiť že (I.) každá problematická nemocnica bola zachránená z dlhov a prevádzkovo stabilizovaná (II.) mnohé nemocnice boli zrekonštruované práve z dôvodu, že neboli v prevádzkovej strate a mohli čerpať EU fondy. Ak teda štát nedokáže svoje nemocnice kultivovať, prečo nedať šancu súkromníkom?
- Uvoľnenie, nie obmedzenie, zmluvnej politiky poisťovní a zavedenie mechanizmov platby za kvalitu starostlivosti, nie jej kvantitu. Poisťovňa je subjekt, ktorý vie predikovať a vyhodnocovať, akú starostlivosť jej poistenec potrebuje. Keď poisťovniam obmedzíme dva nástroje, ktoré popisujem vyššie, zabijeme všetku hodnotu ktorú do nášho systému prinášajú.
Ešte predtým, než od poisťovní budeme vyhláškou, nariadením alebo zákonom vyžadovať výkazy plnenia plánu úhrad ako za minulého režimu, zamyslime sa ešte raz, či to nie je krokom späť a či nemáme lepšie nástroje ako stabilizovať financie v zdravotníctve.
